Najvýraznejšou budovou Nemocnice Na Bulovke je stavba nazývaná "Vychovateľňa". Práve tu sídli pľúcna klinika, na ktorej pracuje lekárka Jindřiška Martínková. Na starosť má pacientov Covid-19 a počas svojej práce zažila veľa zbytočných úmrtí, píše portál i Dnes.

Pracujete na oddelení, ktoré primárne slúžilo onkologickým pacientom s pľúcnymi nádormi. V súčasnej dobe ale riešite covidových pacientov. Čo všetko teda musíte okolo pacientov obstarať?

Staráme sa o pacientov s preukázanou covidovou infekciou, ktorí k nám prichádzajú kvôli nejakým komplikáciam. Väčšinou ich prijímame kvôli dýchavičnosti. U nich následne zisťujeme covidovú pneumóniu, často rozsiahly obojstranný zápal pľúc. Títo chorí väčšinou trpia dychovou nedostatočnosťou a vyžadujú kyslíkovú terapiu.



Ďalšou už menej početnou skupinou sú chorí s dlhým priebehom choroby, zdĺhavými hnačkami, zvracaním, nechutenstvom, celkovo vyčerpaní, ktorí potrebujú infúznu terapiu, zavodniť, nutričnú ​​podporu, lieky proti bolestiam, teplote, doplniť chýbajúce minerálne látky a ďalšiu podpornú medikáciu.

Vždy záleží na tom, o akých pacientov sa konkrétne jedná a ako dlho majú zdravotné ťažkosti. Máme tu pacientov, ktorí dostávajú kortikosteroidy, antibiotiká, remdesivir či rekonvalescentnú plazmu.

O koľko takých pacientov sa musíte starať?

Máme dvanásť lôžok, to je maximálna kapacita. Na viac nám chýbajú sestry.



Na starosť však nemáte len pozitívnych pacientov na covid.

O poschodie vyššie máme štandardné oddelenie, kde sú všetci "pľúcni" pacienti, ktorí nie sú nakazení covidovou infekciou a nemajú na ňu samozrejme ani podozrenie.

Spomínala ste, že máte pacientov skôr s miernym priebehom...

Úplne by som nepovedala, že je ich priebeh mierny. Mierny priebeh majú pacienti, čo to dokážu zvládnuť doma. Ale akonáhle sa u nich vyvinie pneumónia, väčšinou je rozsiahla. Potrebujú potom terapiu kyslíkom, pretože pľúca nezvládajú okysličovať krv natoľko, aby rozvádzali dostatočné množstvo kyslíka. V takýchto prípadoch hovoríme minimálne o stredne ťažkom priebehu choroby.



Ako často prevážate pacientov na ARO?

To našťastie nie je tak časté. Povedzme, že je to potrebná desatina zo všetkých prípadov. Bohužiaľ nám tu tiež niektorí pacienti umierajú. Nie všetkých smerujeme na ARO, keď sa ich stav zhorší. Väčšinou sa jedná o pacientov v pokročilom veku, s ďalšími závažnými chronickými chorobami, veľakrát dlhodobo pripútaných na lôžko, v celkovo zlom stave. Všeobecne asi panuje predstava, že keď pľúca zlyhajú, pacient sa jednoducho napojí na ventilátor a tak sa prečká fáza zahojenia pľúc. Tak to ale vôbec nefunguje.

Pre každého pacienta je mechanická ventilačná podpora obrovská záťaž, samotná ventilácia poškodzuje pľúca, dochádza k častým bakteriálnym infekčným komplikáciám a rozvíja sa závažná celková slabosť, ktorá mnohokrát neumožňuje vôbec odpojenie od ventilátora. Je potrebné si uvedomiť, že ventilátor nenahrádza pľúca, len umožňuje na prechodnú dobu odľahčiť pacientovi, nastaviť čo najlepšie parametre pre okysličovanie krvi.

Nepokúšate sa tieto pacientmi zachraňovať?

Je neetické zbytočne predlžovať bolesť a utrpenie, keď vieme, že pacienta vyliečiť nemôžeme. Naopak keď vidíme, že je aspoň nejaká šanca, že by to pacient mohol zvládnuť, tak mu poskytujeme maximálnu starostlivosť. U nás zomrela približne osmina zo všetkých našich pacientov.



Zasiahla vás osobne smrť nejakého pacienta?

Je to vždy smutné vidieť umierať človeka. Vzhľadom k tomu, že sa staráme o onkologických pacientov s pľúcnymi nádormi, vidíme smrť veľmi často. Pacienti, ktorí u nás zomreli na Covid-19, boli väčšinou v ťažkom stave a mali rýchly priebeh, nebol teda priestor vybudovať si k nim bližší vzťah.

Na druhú stranu, čo ma vždy zasiahne, a to sa teda covidu netýka, keď nám umierajú mladí pacienti z dôvodu onkologického ochorenia. S tým sa ťažko vyrovnávam. Keď viem, že mi umiera pacient, ktorý je mladší ako ja a ja pre neho naozaj nemôžem nič robiť.

Čo by sme si podľa vás mali teraz všetci odpustiť?

Ľudia by sa mali snažiť čo najviac minimalizovať kontakt s ostatnými, nosiť rúška a dodržiavať dané opatrenia. Do stavu, kedy budeme mať skutočnú istotu, že je to za nami, je ešte ďaleko. Nie je to sranda, covid je naozaj vážne ochorenie. Veľa ľudí na túto chorobu zomrelo, a to zbytočne. Mohli žiť ďalších 10-20 rokov.