Aj slabší študenti majú zrazu úlohy bez chyby. Viac žiakov je pri dištančnej výučbe "za školou", pretože sa môžu vyhovárať na technické problémy. A ich absenciu niekedy neváhajú kryť ani samotní rodičia, prezradila učiteľka z druhého stupňa pre TN.cz o aktuálnom priebehu výučby.

Alžbeta učí angličtinu na základnej škole a zároveň je triednou učiteľkou siedmakov. Jesenné uzavretie škôl kvôli kritickému vývoju epidémie opisuje ako peklo. Našiel sa totiž veľký počet žiakov a niekedy aj rodičov, ktorí v zložitých časoch podľa jej slov nechcú spolupracovať.

"Základom je prijať myšlienku: Aký rodič, také dieťa," domnieva sa učiteľka. Podľa nej sa snaží zvládať diaľkovú výučbu a správať sa ústretovo približne iba tretina až polovica detí a vlastne aj rodičov.



"Potom sú tu šumáci. Všetko je im jedno, ono to tak isto nejako prejde, vyšumí. A potom neboštíci. Tí nič nevedia a ani nechcú. Asi ani nedokážu pochopiť, a keď pochopia, okamžite zabúdajú, pretože to nie je dôležité. Dôležité je, že už musia na autobus za kamarátmi do väčšieho mesta. Čo doma? je predsa voľno. Ich rodičia sa potom tvária, ako by ich komunikácia s učiteľom obťažovala," opisuje Alžbeta s tým, že najväčšie problémy sú počas online hodín.

Jej siedmaci už sú dosť veľkí na to, aby boli sami doma. Často tak nie sú pod kontrolou dospelých a aj vo svojej izbe môžu byť "za školou".

"Na začiatku každej hodiny sa robí normálna prezencia. A naozaj je to ako vo vtipoch, ktoré kolujú po sociálnych sieťach: "Môžeš si zapnúť mikrofón?" V chate sa objaví, že nefunguje. "Ok, tak si zapni kameru." "Tú nemám."" cituje učiteľka.



Aplikácia, ktorá sa na jej škole používa, umožňuje účastníkom diaľkové hodiny monitorovať v reálnom čase. "Ľahko tak zistíme, kto sa po minúte odpojí, pretože mu to padá, alebo to vypne naschvál," tvrdí Alžbeta. Dokonca nie je výnimkou, ak žiak zostane pripojený, ale odíde od počítača. Vyvolávanie a dotazovanie zo strany učiteľa je potom úplne márne. A aj keď pri počítači zostane, nemusí dávať pozor. Učiteľa opakované vysvetľovanie preberanej látky alebo zadanej úlohy zdržiava.

"Aj keď sa nevenujú vyučovaniu naplno, je to bez vzrušenia, hanby. Skrátka nič... Oni vedia, že sa im nič moc nemôže stať," konštatuje učiteľka, podľa ktorej sa deti nezdráhajú uchýliť sa ku klamstvu či podvodu oveľa častejšie ako predtým.

Počas internetových testov sa dá ľahko podvádzať, ešte jednoduchšie je však podvádzanie v domácich úlohách. Mnohé z nich sa klasifikujú. Na škole, kde učí Alžbeta, dočasne zrušili priamu výučbu občianskej alebo zdravotnej výchovy, nahradilo ich práve známkovanie úlohy.



"Klasifikované domáce úlohy chodia od detí, ktoré normálne skoro nič nevedia, bez chyby. Tak im dám jedničku a pozdravujem toho, kto im s tým pomáhal. V chate sa potom objaví, že nikto," dochádza jej trpezlivosť.

Kapitolou samu o sebe sú podľa Alžbety ospravedlnenky. Od rodičov detí s riadnou dochádzkou chodia automaticky a včas, rodičia "leňochov", ako sama hovorí, na ne nedbajú. Väčšinou tvrdia, že ich ratolesti sa vyučovania zúčastnili, hoci školská aplikácia na monitorovanie dochádzky dokazuje opak.

"Napísala som rodičom e-mail s vysvetlením, že aj dištančné hodiny patria do povinnej školskej dochádzky. Po hodinách a dňoch vypíšem neprítomnosť. Uplynie 12 dní a nič sa nestane. Znova napíšem a už aj telefonujem. Dozviem sa, že manžel si to so synom vybavil. Ale ja som pritom rodiča žiadala o prefotený ospravedlňujúci list s ospravedlním konkrétnych časov. V telefóne sa ozve, že online hodiny hrozne sekajú a že matka videla, že pri tom sedel. Ja mu verím," dodáva učiteľka s iróniou.