Matovič už pokazil ľuďom Veľkú noc, potom Dušičky a už začína polemizovať o lockdowne na Vianoce.

Veľká noc, dušičky a teraz zdá sa, že aj Vianoce. Je to náhoda, že práve na sviatky, ktoré pre Slovákov znamenajú tak veľa, prichádzajú všetky zákazy? Ak sa nás pán premiér snaží niečo naučiť, tak je to aj to, že sviatky môžu prebehnúť nie len bez kostola, ale aj bez babky a dedka.

Kam to povedie?

Už trištvrte roka sú Slováci v režime, ktorý sa ani nepribližuje k normálu. Citeľné je to hlavne v obdobiach veľkých sviatkov. Pre krajinu, kde sa drvivá väčšina obyvateľov hlási ku kresťanstvu a veľká väčšina ho pravidelne aj praktizuje, toto nie sú zmeny zanedbateľné.

Je zaujímavé, že vláda, hlavne na najväčšie kresťanské sviatky neumožňuje život, ktorý Slováci v takých dňoch poznajú ako normálny. Lockdowny a testovania sa doteraz nenariaďovali pred veľkými sviatkami, aby sa znížila mobilita a krivka už pred, tak aby obyvateľstvo mohlo praktizovať v dni samotných sviatkov svoje zvyklosti. Reštrikcie sa nariaďujú priamo na najväčšie sviatky a to dokonca nečakane. Jednoducho tak, aby Slovákov zaskočili. Pre porovnanie, napr. v Rakúsku prichádza k prvému naozaj výraznému obmedzeniu od vypuknutia Korony až v týchto dňoch a to tak, aby najväčšie sviatky v roku mohli prebehnúť už bez obmedzení.



Od marca nám ukazujú, že sviatky sa dajú sláviť bez rodiny, aj bez kostola. To je pre veľkú časť Slovákov, tých nábožensky založených, veľmi ťažko stráviteľné. Pred pár dňami bola na súkromnej TV reportáž, kde sa duchovní vyjadrovali k tomu, čo sa od zavedenia opatrení z ich pohľadu od jari zmenilo. Zmenilo sa toho veľa. Hlavne to, že ani po uvoľnení opatrení v lete, sa väčšina zvyčajných návštevníkov omše či služieb Božích, do kostola nevrátila. A ak sa nás pán premiér snaží ešte niečo naučiť, tak je to aj to, že sviatky môžu prebehnúť nie len bez kostola, ale aj bez babky a dedka.

K čomu povedie tento rozvrat?

Od koho berie premiér pre to, čo robí, rady a inštrukcie? Alebo sú to jeho vlastné nápady? Uvedomuje si premiér, na čo ľuďom siaha? Uvedomuje si, že v čase, keď sa mnohým zobralo už všetko, peniaze, istoty a stabilita, im berie aj to posledné? - duchovnú útechu a oporu v rodine? Uvedomuje si, že tie cyklicky sa opakujúce tradície sú to, čo tvorí kostru ich bytia? Je to naozaj len pre naše dobro? Alebo sme na osi: rozbíjanie tradícií - vykorenenie – ovládnutie?

Sledujeme tu demontáž tradícií, našich rodinných väzieb... smerujeme k spôsobu života, aký poznáme zo západu, kde ľudia žijú izolovaní a odtrhnutí... a kde zároveň spotreba liekov a návštevy psychiatrov sú bežnou súčasťou života každej rodiny...

Celistvosť človeka, takzvaná integrita, je súhrn toho, čo nás tvorí, od telesného cez mentálne až po duchovné. Integritu osobnosti možno vymedziť ako celistvosť, nedotknuteľnosť, neporušenosť všetkých štruktúr a funkcií osobnosti a je považovaná za základ duševného zdravia (ako uvádza Hartl – Hartlová, 2010). Jej opakom je osobnostná dezintegrácia, resp. dezintegrita a vystihuje ju „stav poruchy celistvosti osobnosti“.



Podľa ďalšieho psychológa, Z. Helusa, tvorí celistvosť človeka harmonické prepojenie štyroch vrstiev. Prvá je vrstva biologického základu osobnosti (anatómia, fyziológia, neuro-endokrinné deje). Druhou je vrstva psychická a tú tvoria rôzne psychické procesy ako uvedomovanie, prežívanie, hodnotenie či vôľové procesy. Treťou je vrstva sociálna, resp. psychosociálna, ktorá zahŕňa interakcie medzi ľuďmi, ako aj to, čo sa v rámci nich učíme – normy, zvyky, kultúru. Poslednou je vrstva duchovná, ktorá nás spája s ideálmi, cnosťami a hodnotami. „Kladie na nás nároky, ako byť dobrým človekom, napr. oddanosť pravde, Bohu či spravodlivosti. Núti človeka vytyčovať si tie najvyššie a najdôstojnejšie ciele,“ uvádza psychológ Helus.

Najdôležitejší je však záver

„Ak tieto vrstvy a s nimi spojené dynamické procesy nie sú v rovnováhe, ide o viac či menej dezintegrovanú osobnosť.“ Psychológovia uvádzajú, že dôsledky narúšania ľudskej integrity sú obrovské. Od nárastu antisociálneho správania (násilie, ale aj korupcia), cez masové „zdivočenie vzťahov“, až po destabilizáciu štátnych celkov – terorizmus, vojny (D. Kováč).

V akom stave je momentálne Slovensko? Pred našimi očami dochádza nielen k narúšaniu integrity, ale z druhej strany narastá tlak. Ľudia sú denno-denne vystavení enormnému tlaku, stresu, chaosu. Takému, aký pravdepodobne nikdy v živote nezažili. Niet sa preto prečo čudovať, že psychiatri a psychológovia hlásia enormný nárast pacientov. A bude horšie. Hlavne, že nemáme kovid...