Spoločnosť Pfizer oznámila, že jej experimentálna vakcína proti Covid-19 má viac ako 90-percentnú účinnosť. "Je to nádejná správa, ale ešte to nie je definitívne," tvrdí virologička Ruth Tachezy. Rozhovor priniesol portál Aktuálně.cz.

Je oznámenie firmy Pfizer o tom, že majú vakcínu s viac ako 90-percentnou účinnosťou, hotový zázrak, alebo ešte nie je vyhraté?

Je to určite nádejná správa, ale pretože to je číslo, ktoré vydali po neúplnej analýze, kedy v podstate vyhodnotili iba časť očkovaných, nie je to ešte zďaleka definitívne. Je to veľmi nádejné, ale nie je to ešte uzavreté s tým, že takto tá vakcína bude fungovať. Pre všetky infekčné ochorenia ale nepotrebujeme stopercentnú účinnosť, aj vakcína s menšou účinnosťou môže mať obrovský benefit.

Vie sa, kedy bude vakcína finálna? 

Po skončení skúšky. Odhady sú také, že by Pfizer mohol počas novembra žiadať o akési predbežné povolenie, aby mohli začať pripravovať všetok proces pre veľkovýrobu. Nejaké limitované množstvo by teda mohlo byť dostupné už koncom tohto roka.



Vakcína od firmy Pfizer musí byť skladovaná pri mínus 70 stupňoch. Ako sa dá toto logisticky zvládnuť?  

Je to problém, ale už som čítala zmienku o tom, že sa pracuje na tom, aby sa tento problém odstránil. Je možné, že vymyslia nejaké skladovacie médium, ktoré zaobíde nutnosť skladovania pri takto hlbokých teplotách. Inak si myslím, že je to naozaj logistický problém aj z hľadiska transportu a distribúcie. Verím však tomu, že to teraz bude jedna z hlavných vecí, na ktoré sa bude sústrediť.

Čo sa stane, keď sa proti Covid-19 nenechá zaočkovať 60% občanov, ako vyplýva z pripomienok niektorých expertov? Aký je scenár pri dajme tomu polovici potrebného pokrytia očkovaním?

To sú zatiaľ iba odhady, že by stačilo 60 percent. Tie odhady sa pohybujú medzi 60 a 40 percentami. Myslím, že to ešte nemôžeme skutočne vedieť. Samozrejme čím menej ľudí sa nechá zaočkovať, tým pomalšie si budeme vytvárať kolektívnu imunitu. To znamená, že tu stále bude väčšia skupina ľudí, ktorí sa môžu nakaziť, a v tej skupine budú stále ľudia, ktorí môžu mať ťažký priebeh ochorenia. Už to nebude 100 percent populácie ako na začiatku epidémie, ale bude to podľa toho, koľko ľudí sa nechá zaočkovať.



Aký je rozdiel medzi vakcínou firmy AstraZeneca, ktorú už má objednanú aj Česká republika, a tou genetickou od Pfizeru?

Vakcína firmy Pfizer patrí medzi takzvané genetické vakcíny. Do tela sa vkladá genetická informácia v podobe mRNA, čo je akási šablóna, podľa ktorej sa v bunke vytvorí proteín, proti ktorému si potom telo vytvorí potrebné protilátky, a zároveň dochádza k stimulácii bunkovej odpovede. Vakcína od firmy AstraZeneca je založená na nemnožiacom sa vírusovom vektore (vektor je molekulárny prenášač slúžiaci na prenos cudzej genetickej informácie do cieľového organizmu, pozn. red.), ktorý v sebe tiež nesie informáciu pre proteín SARS-CoV-2.

S mRNA metódou, ktorú Pfizer využíva, sa do tela nedostane nemnožiaci sa vírus (vektor), ale iba jeho proteín. Dá sa povedať, že je vďaka tomu táto metóda bezpečnejšia? 

Je to trochu komplikovanejšie. Adenovírusový vektor je sám o sebe veľmi imunogénny (vyvoláva imunitnú odpoveď). Pokiaľ ho teda použijeme pre vnesenie informácie pre proteín SARS-CoV-2, je možné, že telo začne vytvárať skôr protilátky proti vektoru miesto vytúženého proteínu vírusu SARS-CoV-2. Ale je tiež možné, že vďaka vysokej imunogenite vektora sa naopak bude vytvárať aj viac protilátok proti proteínu SARS-CoV-2. Práve preto je potrebné vykonávať klinické skúšky, aby sme zistili, ako organizmus zareaguje.

Neobávala by som sa teda rizika zlej reakcie od organizmu v zmysle, že by vakcinovaný človek bol postihnutý či nejako ohrozený. Je to skôr riziko menej efektívnej reakcie, ktoré sa ale nemusí potvrdiť.



Prečo sa technológia mRNA vakcín, ktorá je známa už od 90. rokov, do reálneho použitia a klinickej fázy testovania dostala až dnes?

Na toto neviem odpovedať. Tie vakcíny známe sú, ale ja si nie som vedomá, či boli pripravované proti ochoreniam, ktoré boli aktuálne už skôr. Určité RNA boli pripravované aj pre epidémiu Ziky a eboly, ale tam je vždy problém, že epidémia musí trvať nejakú dobu a musí to byť pre firmu rentabilné. Je teda možné, že s vývojom nezačali, pretože to pre nich nemalo perspektívu. Istá si tým nie som, je to moja hypotéza. Viem, že s niektorými vakcínami to tak bolo, že začali vyvíjať vakcínu, ale tie ochorenia vymizli skôr, než sa vakcína mohla dostať do ďalších fáz.

Ľudia majú k novej vakcíne často odpor z dôvodu rýchlosti jej uvedenia. Boja sa, že je vytvorená "narýchlo". Je to naozaj tak alebo sa len finišujú a "upgradujú" už dlho známe metódy napríklad mRNA?

Na tej RNA už sa, ako som hovorila, pracuje dlhšiu dobu, akurát že ju z uvedených dôvodov nikdy nedotiahli do praxe. Aj u tej druhej je už princíp známy a vďaka postupujúcim znalostiam napríklad v molekulárnej biológii a v rade ďalších odborov sa znalosti vylepšujú. Tá rýchlosť bola tentoraz umožnená aj medzinárodnou spoluprácou a dostupnosťou informácií. To sa nikdy predtým nestalo. Človek si to skôr často držal v laboratóriu pod pokrievkou, aby mu to niekto neukradol.



Takže rýchlosť na úkor kvality tu neplatí?

Určite nie. Skutočne si myslím, že tieto vakcíny sú dobre strážené a rýchlosť tu určite nie je na úkor kvality. Všetko je totiž urýchlené predovšetkým administratívne. Pre príklad: skúška je naplánovaná na šesť mesiacov, je tam konečný bod, keď ho dosiahnete - napríklad určitý počet jedincov s ochorením -, urobíte prvý analýzu. Tu je to urýchlenie také, že akonáhle sa výsledku dosiahne, zasadne okamžitá komisia a všetko spracuje.

Nie sú tam žiadne oneskorenia, je to ohromné. Zároveň sa poskytujú informácie nielen o bezpečnosti, ale aj o procese výroby. Veľa vecí, ktorá by predtým prebiehali postupne, teraz prebieha súbežne a všetci sa na to úplne koncentrujú. Neznamená to, že by sa niečo zanedbalo.

Mohol by dnešný tlak na rýchlosť otvoriť dvere v ďalších výskumoch? Ak by bola táto vakcína úspešná, naštartovalo by to vývoj vakcín aj na iné choroby?

Myslím, že určite. Testovanie je vždy finančne náročné a vždy tam bude hrať úlohu rentabilita. Na druhú stranu si myslím, že táto situácia otvorila iné možnosti. Otvorili sa medzinárodne celosvetové spolupráce a plány na to, ako by sa v podobných situáciách financoval vývoj týchto vakcín alebo liečiv. Je možné, že to do budúcna nebude až tak závislé na financiách ako doteraz. Možno budú iné mechanizmy, ktorými sa tieto situácie budú riešiť.



Máte zo svojej praxe skúsenosť s tým, čo presvedčilo k očkovaniu človeka, ktorý bol zarytý odporca?

Môžem uviesť jeden konkrétny príklad, kedy to teda nebol zarytý odporca, ale bol to človek, ktorý len nebol informovaný. Nenaočkoval sa proti kliešťovej encefalitíde a chodil na nádorové ochorenia a chemoterapiu, takže bol imunitne oslabený. Pri prechádzke v lese chytil kliešťa, dostal encefalitídu a na tú zomrel.

To sú také hrozné príklady, ale keď ich človek počuje, mal by určite svojmu okoliu povedať, o čom to je a aké môže mať neočkované dôsledky. Bohužiaľ sú aj odborníci, ktorí sa nechcú nechať vakcinovať, a myslím si, že je to veľmi zle. Tie osobné príklady môžu byť pre ľudí v tomto zmysle pozitívne.

Čo je pre laika dôležité, aby o novej vakcíne na koronavírus vedel?

Mal by vedieť, že je bezpečná a že má nejaký účinok. Ďalej určite, že nebude stopercentne účinná, že asi budú nejakí ľudia, ktorí sa aj po očkovaní nakazia. Je ale veľmi pravdepodobné, že minimálne zabránia nejakému tvrdému klinickému priebehu. Človek sa síce infikuje, ale nerozbehne sa mu ochorenie. Tak je to aj u iných vakcín. Znižuje to závažnosť priebehu alebo vôbec pravdepodobnosť klinických symptómov.