Celý svet nedávno obehla správa o tom, že vedcom sa podarilo vytvoriť prvú vakcínu na COVID-19. Tá sa však musí skladovať pri teplote nižšej ako -70°C, čo je mimochodom menej ako na Severnom póle.

Farmaceutická firma Pfizer tvrdí, že ich vakcína je účinná na 90%. Vyznieva to však skôr ako firemná propaganda zameraná na zvyšovanie cien akcií firmy, než reálny údaj. Najnápadnejšou otázkou ale aj tak ostáva: "prečo si táto vakcína vyžaduje takú nízku teplotu, keď doteraz ju žiadna z používaných vakcín nepotrebovala?"

Dôvodom je pravdepodobne to, že ak by sa nedržala v tak chladnom prostredí, jej jednotlivé zložky by sa začali rozpadať a vakcína by potom vôbec nefungovala. Nemenej dôležitá je však otázka: Aké sú vlastne tie jej zložky? Ukazuje sa, že sa jedná o úplne nové prísady, ktoré sa vo vakcínach nikdy predtým nepoužívali a práca s nimi ešte nie je úplne odskúšaná.



Organizácia Children Health Defence (Ochrana zdravia detí) vo svojom článku z 6. augusta 2020 uvádza:

"mRNA vakcíny, ktoré sú momentálne v štádiu klinických skúšok vrátane firiem Moderna a Pfizer sa spoliehajú na systém nanočasticových nosičov, ktorý obsahuje aj syntetickú chemikáliu nazývanú polyetylén glykol (PEG). Používanie PEG v liekoch a vakcínach je vysoko kontroverzné kvôli dobre zdokumentovanému výskytu imunitných reakcií vrátane život ohrozujúceho anafilaktického šoku." píše sa v článku.

"Približne 7 z 10 ľudí už je citlivých na PEG, výsledkom čoho môže byť znížená efektívnosť vakcíny a zvýšený výskyt nežiaducich vedľajších účinkov. Ak mRNA vakcína obsahujúca PEG získa registráciu amerických a európskych úradov, expozícia obyvateľstva tejto látke bude bezprecedentná a potenciálne katastrofická. Farmaceutické firmy sú si tejto skutočnosti veľmi dobre vedomé, no oveľa viac ich zaujímajú vlastné zisky," píše sa ďalej správe.



Okrem látky PEG sú vo vakcínach proti novému koronavírusu problémom aj samotné lipidové nanočastice. Prečo sa vlastne nachádzajú v očkovacích látkach?

Organizácia Ochrana zdravia detí to vysvetľuje: „Lipidové nanočastice obalia molekuly mRNA, aby ich chránili pred degradáciou, podporujú ich prenikanie do buniek a napokon zosilňujú imunitnú odozvu, čo vakcinační vedci nazývajú LPN, čiže inherentná vlastnosť prísad.“

Inými slovami, LPN sú prísady, ktorých účelom je po vpichnutím vyvolať v ľudskom tele veľké zápalové odozvy. Je to robené za účelom tvorby protilátok, na základe čoho potom výrobca vakcíny deklaruje jej „vysokú účinnosť“, a to aj napriek spôsobovaniu závažných vedľajších účinkov.



Podľa farmaceutickej firmy Moderna sa negatívne vedľajšie účinky vyskytli až u 100% testovaných dobrovoľníkov v skupine, ktorej bola podaná vysoká dávka vakcíny.

Takže, ako môžeme vidieť, deklarovaný „úspech“ novej vakcíny má svoju vysokú cenu. Ochrana (aj to otázna) pred koronavírusom bude mať pravdepodobne za následok spustenie množstva nežiaducich účinkov. Tie svojou závažnosťou môžu pokojne prekonať závažnosť ochorenia, pred ktorým majú chrániť. Je teda plne na každého slobodnej vôli zvážiť, či mu toto riziko stojí za to.



V prípade, že by sa vláda opäť snažila urobiť toto očkovanie „nasilu dobrovoľné“, ako tomu bolo pri plošnom testovaní, tak bude potrebné nájsť spôsob, ako uplatniť slobodné rohodovanie každého jedinca, aby sa proti tomu dalo brániť.

Aj samotný tvorca vakcíny sa vyjadril, že očkovanie nepovedie k návratu do normálneho života spred pandémie. Je to hlavne preto, lebo tieto vakcíny nie sú navrhované ako ochrana pred nákazou. Ich účelom je najmä minimalizovanie prenosu ochorenia COVID-19 (čo mimochodom dokáže aj obyčajný vitamín D a bez vedľajších účinkov).