Predseda Výboru pre medzinárodné záležitosti ruského parlamentu Leonid Sluckij kritizoval „závery o mýtickom útlaku a porušovaní ľudských práv na Kryme, ku ktorým vraj dochádza, ale bez akýchkoľvek dôkazov. “Nikto zo žalobcov nikdy nebol na polostrove a nemá obraz o tom, čo sa deje,“ zdôraznil Sluckij.



Podľa Sluckého, ak chcú úradníci OSN overiť situáciu v regióne, o ktorom Ukrajina stále tvrdí, že je súčasťou jej územia, mali by sa o tom presvedčiť na vlastnej koži. „Budem rád, ak pomôžem zorganizovať špeciálnu vyšetrovaciu misiu OSN na Krym, akonáhle to globálna epidemiologická situácia dovolí ... Pretože prostým faktom je, že obvinenia z obťažovania a prenasledovania na Kryme nezodpovedajú pravde.“

Rusko anektovalo Krym, ktorý bol súčasťou Ukrajiny, v roku 2014. Následnú rezolúciu OSN odsudzujúcu anexiu Moskva vetovala. Kyjev sa opakovane snaží presadiť v OSN rezolúciu odsudzujúcu rozsiahle porušovanie ľudských práv na Kryme vrátane „svojvoľných väzieb“, „sexuálneho a rodového násilia“ či dokonca „mučenia“.



Moskva tieto obvinenia odmieta. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharová vo štvrtok novinárom povedala, že Ukrajina „využíva platformu OSN na šírenie svojich neopodstatnených politických a územných nárokov na Krym“.

Rusko v minulosti opakovane pozývalo novinárov a pozorovateľov na návštevu polostrova. Kyjev sa však usiloval o sťaženie akýchkoľvek ciest. Pritom hrozí, že vpíše do čiernej listiny každého,  kto prejde na Krym bez toho, aby predtým prešiel cez Ukrajinu s platnými vízami. Úrady obzvlášť sťažujú pôsobenie novinárom, ktorí sú nútení čakať dni, kým sa vybaví ich žiadosť. Ukrajina tiež zakázala priame lety z Moskvy, a tak je pre korešpondentov ťažké dostať sa na Krym za podmienok, ktoré si stanovil Kyjev.

Na pôde OSN v New Yorku presadzovali rezolúciu najmä USA. Ich predstavitelia nielen tvrdia, že obyvatelia  Krymu čelia diskriminácii, ale žiadajú Rusko, aby „vrátilo Ukrajine úplnú kontrolu nad polostrovom“.