Premiér Igor Matovič pred prvým kolom celoplošného testovania presviedčal Slovákov, že pandémia bezprostredne ohrozuje celú republiku. Ako sa ale napokon ukázalo, nebola to tak celkom pravda. Teraz hrozí, že niektorí budú preto podávať sťažnosť na Európsky súd. Písal o tom trend.sk.

Igor Matovič a jeho kabinet si v čase pandémie koronavírusu prisvojil kompetencie, ktoré im nikto nedal a nemajú žiadnu oporu v legislatíve. Neprimeranú a v podstate aj neobmedzenú moc dostal Úrad verejného zdravotníctva, ktorý nekoná slobodne a je iba rozpočtovou organizáciou rezortu zdravotníctva. Napriek tomu vydáva bez obmedzenia normy, ktoré výrazne zasahujú do základných ľudských práv a slobôd ľudí, píše portál trend.sk.

Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy niekoľko faktorov

Kvôli rozporuplným protipandemickým opatreniam vlády tak môže Slovensko čeliť sťažnostiam státisícov ľudí, ktorým štát zásadne zasiahol do ich životov. „Žiadny štát nemôže zaviesť obmedzenia iba na základe svojich vnútroštátnych predpisov, ignorujúc medzinárodné záväzky, či už v bežných alebo aj mimoriadnych núdzových udalostiach,“ skonštatovala Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu a advokátka v rozhovore pre týždenník Trend.

Vláda plánuje zmeniť ústavný zákon tak, aby umožňoval predĺžiť núdzový stav, ktorý dnes môže byť najdlhšie 90 dní, čo mnohí ľudí vnímajú ako porušenie ich základných ľudských práv. „Predbežná správa Benátskej komisie o opatreniach prijatých v členských štátoch EÚ v dôsledku krízy COVID-19 uvádza, že aj pri núdzovom stave musí prevažovať základná zásada právneho štátu. Aby bol núdzový stav legitímny, musí brať do úvahy povahu, závažnosť a trvanie mimoriadnej situácie, a to by malo určovať druh, rozsah a trvanie núdzových opatrení, ku ktorým sa krajina môže zákonne uchýliť,“ vysvetľuje Pirošíková, podľa ktorej všetky núdzové opatrenia, odstúpenia od ochrany základných práv a slobôd podľa Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) a ich obmedzenia, podliehajú trom všeobecným podmienkam, a to nevyhnutnosti, proporcionalite a dočasnosti. Vláda by mala pri rozhodovaní o núdzovom stave tieto pravidlá dôsledne uplatňovať, inak hrozí úspešné podávanie sťažností na ESĽP.

V právnom štáte je dôležitá aj legislatívna kontrola nad činnosťou orgánov

Núdzový stav, spojený so zákazom vychádzania, výrazne zasiahol do života ľudí. Vláda apeluje, že podobná situácia sa vyvíja takto aj v okolitých krajinách a je to jediná možnosť, ako zatočiť s pandémiou. „Benátska komisia pripomína, že vo väčšine krajín je právomoc vyhlásiť núdzový stav rozdelená medzi zákonodarnú a výkonnú moc. Za štandardné sa považuje, keď výkonná moc (napríklad vláda) navrhuje a zákonodarný orgán (parlament) schvaľuje vyhlásenie núdzového stavu. Niektoré krajiny vyžadujú na to kvalifikovanú parlamentnú väčšinu. Pre zachovanie demokracie v právnom štáte je tiež dôležitá legislatívna kontrola nad úkonmi a činnosťou orgánov pre mimoriadne situácie,“ konštatuje bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Vo väčšine demokratických krajín má, podľa nej, vláda právo vyhlásiť núdzový stav so súhlasom parlamentu. Otázka, kto, ako a kedy ho ukončiť, nemôže byť ale ponechaná na výkonnú moc, teda vládu, ktorá už požíva zväčšené právomoci. Preto by nemala byť tá výrazne zainteresovaná na rozhodnutí o zrušení núdzového stavu, nemala by rozhodovať sama o sebe. Musí to byť funkcia parlamentu. Ak by naozaj došlo k zmenám ústavného zákona, bolo by podľa Pirošíkovej namieste upraviť ho aj v tomto smere a rozšíriť právomoci Národnej rady pri vyhlasovaní a ukončovaní núdzového stavu, zároveň treba v praxi dôsledne dbať na ústavný zákon, podľa ktorého možno vyhlásiť núdzový stav, len ak „došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia a osôb“.

Núdzový stav vyhlásený pre všetko a na celom území určite neobstojí

Ďalšou podmienkou vyhlásenia núdzového stavu je, že ho možno vyhlásiť len na „postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území“, a to len „v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný čas, najdlhšie na 90 dní.“ Tieto podmienky ústavného zákona, ktoré treba skúmať a vyhodnocovať na dennej báze, nie sú podľa názoru Pirošíkovej v tomto období celoplošne naplnené. „Navyše, štát pri prijímaní zásadných rozhodnutí s dopadom na základné ľudské práva nezverejnil ani neposkytol občanom či odborným inštitúciám odborné podklady, ktorými dospel k záveru o bezprostrednosti hrozby,“ pridáva právnička.

Pri vyhlásenom núdzovom stave však existuje väčšie riziko, že dôjde k zásahu do niektorých základných práv a slobôd. „Vzniknuté nebezpečenstvo nemožno vzhľadom na výsledky celoplošného testovania považovať ani za skutočné, ani za bezprostredné. A ani za také, ktorého účinky zahŕňajú celý národ. Komunity občanov, ktoré by mohli byť ohrozené, sú izolované. Nie je preto možné dospieť k záveru, že nebezpečenstvo je také výnimočné, že bežné opatrenia či obmedzenia, ktoré povoľuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv na ochranu bezpečnosti, zdravia a verejného poriadku, sú úplne nedostatočné. Ak je núdzový stav vyhlásený pre všetky sféry spoločenského života a na celom území, výrazne obmedzujúci základné práva a slobody ľudí, v teste vyváženosti, takmer určite neobstojí,“ myslí si Pirošíková.

Sťažovať sa dá aj voči nesprávnym úradným postupom pri náhrade škody

Na Slovensku sa zavedením núdzového stavu ocitli mnohí prevádzkovatelia a živnostníci vo veľmi zložitej situácii, takže možno sa aj oni budú v Štrasburgu sťažovať a domáhať náhrady vzniknutých škôd. „Ústavný súd 4. novembra tohto roka pozastavil na základe návrhu prezidentky účinnosť ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. To vylučovalo náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania protiepidemických opatrení. Túto zmenu zákona schválila Národná rada v októbri v skrátenom legislatívnom konaní. Vylúčenie uvedených práv je ale v rozpore s článkom 46 ods. 3 ústavy, ktorý garantuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Tiež významne porušuje aj právo na účinný prostriedok nápravy (zaručené v článku 13 Európskeho dohovoru ľudských práv a slobôd) a právo na prístup k súdu (zaručené článkom 6 Európskeho dohovoru ľudských práv a slobôd),“ vysvetľuje Pirošíková, podľa ktorej podnikateľom, ako aj bežným občanom v tomto momente nič nebráni v tom, aby sa obrátili najskôr na vnútroštátne súdy vrátane Ústavného súdu. Ak tam nebudú úspešní, môžu sa obrátiť na Európsky súd.

Vydávať všeobecne záväzné predpisy dáva ústava iba vláde a Národnej rade

Premiér Matovič si najviac pohneval pospolitý ľud, ktorý to cítil ako obmedzenie jeho základných práv a slobôd, pri „dobrovoľnom“ celoplošnom testovaní, v ktorom si občania mali získať akúsi priepustku do zamestnania či rozličných inštitúcií. „V tomto ohľade otázky vyvoláva už umožnenie nevolenému orgánu, akým je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý je iba rozpočtovou organizáciou rezortu zdravotníctva, aby vydával bez obmedzenia normy upravujúce správanie neurčitého počtu osôb, ktoré výrazne zasahujú do základných ľudských práv a slobôd. Ide o neproporčné právomoci vo vzťahu k cieľu, ktorým je koordinácia opatrení na zabezpečenie verejného zdravia. Vláda, tak ako aj Národná rada, sú ústavou poverení vydávať všeobecne záväzné predpisy. Podľa Benátskej komisie zásada proporcionality naznačuje, že zmeny v rozdelení právomocí musia byť vo svojom rozsahu primerané, a to aj vzhľadom na povahu a závažnosť hrozby, ktorú je potrebné prekonať. Podľa tejto zásady nie sú prijateľné také zmeny, ktoré mohli byť potrebné na prekonanie núdzovej situácie, ale ktoré by zjavne zašli príliš ďaleko, napríklad pri dlhodobých zmenách v štruktúre štátnych právomocí,“ vysvetľuje bývalá zástupkyňa Slovenska pred Európskym súdom pre ľudské práva.

Najskôr sa musíme sťažovať doma, až potom na Európskom súde v Štrasburgu

Ako „priepustku na slobodu“ podmieňoval premiér najskôr celoplošným testovaním, potom hovoril o komunitnom testovaním, no jeho „atómová zbraň“, ktorá mala povaliť „hnusobu“, mu nevyšla. Nekonala sa ani priepustka, ktorá bola nastavená veľmi alibisticky. Kde je teda hranica, ktorú by štát nemal prekračovať a zakrývať to snahou záchrany životov ostatných? „Tu vyvstávajú otázky prístupu k právu na vzdelanie, neprimeraných zásahov do práva podnikať, ďalších majetkových práv či prístupu k zdravotnej starostlivosti. Ak by k tomu došlo, opäť by bolo možné obrátiť sa po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov nápravy na ESĽP. Ten vykoná test proporcionality v súlade s vytvorenými európskymi štandardmi ochrany základných ľudských práv podľa dohovoru a doterajšou aplikačnou praxou. Niektoré sú zosumarizované v správach a analýzach Benátskej komisie. Treba si už dnes uvedomiť, že toto čaká a neminie ani Slovensko ako štát vo vzťahu k opatreniam orgánov, prijímaných v súvislosti s rozšírením vírusu pandémie, a podľa toho treba uvažovať a konať,“ dodáva podľa týždenníka Trend uznávaná právnička.