Keď sa Charlton Heston a ďalší dvaja astronauti preberú z hlbokej hybernácie, zistia, že ich kozmická loď je zničená. Pred deštrukciou dokázala ešte núdzovo pristáť na planéte, na ktorej žijú inteligentné opice. Hestona chytili a uväznili - zvyšok posádky a neskôr aj niekoľko opíc sa mu snaží pomôcť z väzenia utiecť. 

Bol rok 1968 a takto akosi sa začínal prvý z trilógie filmov Planéta opíc. Je rok 2020, jeho záver, a prvý raz sa s výrazom opice na vlastné oči stretávam v  článku na portáli michalovskenoviny.sk. Nedávno sme ho publikovali. „Utečencom sa hovorí opice.“ Pokračuje text citovaného portálu. „Colníci neradi vpúšťajú „opice“ na našu stranu v menšom počte… Silový žargón - človek rovná sa opica.

Zarazilo, šokovalo, naštvalo. Ľudia nie sú opice, ľudia sú ľudia, aj keď sú to utečenci. Ak sú to utečenci. Ekonomickí, alebo politickí. Netušil som, že ani nie o týždeň sa s pomenovaním "opice" stretnem zas. U nás a o nás. Teda takto. Na Slovensku o účastníkoch protivládnych protestov.

Ak by náhodou niekto neveril, tu vľavo je reprofoto statusu ministra Naďa, ministra vlády Igora Matoviča na známej sociálnej sieti. Desivé je, že táto "úvaha" dostala mimoriadne veľký počet takzvaných "lajkov" - v slovenskom preklade vraj páčikov. To totiž o niečom, niekom a najmä o celej našej spoločnosti vypovedá čosi mimoriadne nepriaznivé. A o našej moci v tejto našej spoločnosti. Asi by som mal písať "našej" spoločnosti. S úvodzovkami.



Necítim sa dobre v systéme, ktorý ľudí cez svojich úradníkov nazýva opicami. A je mi jedno, či sa potom ten úradník vykrúca, že to nemyslel tak, ale onak a že tie opice, to neboli všetci, ale iba niektorí z demonštrujúcich. To je tak trápne a úbohé, že to pravdepodobne uráža intelekt ešte viac, ako pôvodný výrok autora, "ľudomila" na sociálnej sieti.

Keď si spojím, s akou radosťou ponúkal minister Naď, inak zjavne Matovičov "Mazánek", groteskná to podlízavá  postavička z filmu Cesta do hlbín študentovej duše, ministrovi štátnej polície tú svoju vojenskú s jeho konštatovaním, že sme "opice", je mi hnusne. To si fakt nedovolili ani o niekoľko tried civilizovanejší boľševici pred novembrom 89. Tí nás mali celkom kultivovane aspoň za "triednych nepriateľov".

Ministerský štréber, ktorý sa osobne montuje do všetkého, hoci sám armáde rozumie iba ako hus pivu - s nulovou skúsenosťou zvnútra armády toho veľa nepochytil, tu, zdá sa, hrá prvé husle orchestra pod Matovičovou taktovkou. Ale tak falošne, až to trhá uši.



Nie, osobne som sa na protestoch nezúčastnil. Dokonca ich v takejto podobe nepovažujem za ideálne riešenie, ale rešpektujem právo na vyjadrenie názoru. Nazvať všetkých tých, ktorí sa zúčastnili, opicami, to je nateraz najsilnejšia káva politickej arogancie, akú som počas svojho už nie krátkeho života na Slovensku zažil.

V civilizovanej krajine by ministra, autora takéhoto výroku predseda vlády a zároveň jeho stranícky šéf okamžite "uvoľnil" z funkcie. V žiadnom prípade by ani deň nečakal na to, kým sa touto vulgárnou a nechutnou urážkou ľudí (občanov, voličov, obyvateľov členskej krajiny Európskej únie) začne zaoberať parlament.

Je to neuveriteľne ošúchaný citát a takmer už fráza a napokon, v ústach demokratov ako pán minister Naď by bola navždy iba frázou, ale ja ten výrok opäť pripomeniem: " Nesúhlasím s tým, čo hovoríš, ale do poslednej kvapky krvi budem brániť tvoje právo povedať to. (Francois Marie Arouet Voltaire, francúzsky filozof a spisovateľ.) Na tomto princípe je postavená civilizovaná demokracia - všetko ostatné je iba sprosté zneužitie moci. To je planéta opíc.