Predseda Smer-SD svoju komunistickú minulosť zaprieť nemôže. Ako mladý komunista sa angažoval už pred Nežnou revolúciou. Ak by jej nebolo, kde by bol dnes?

„Keby neprišiel 17. november, dnes by Robert Fico zrejme sedel v ústrednom výbore strany,“ myslí si politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy politických a společenských věd v Kutnej Hore.  Možno má aj pravdu, pretože Ficovi možnú budúcu kariéru v KSČ pretrhla práve novembrová československá „nežná“ revolúcia,“ informuje o tom portál parlamentnelisty.sk

Každé zhromaždenie ľudí je prejavom demokracie

Dnešná mladá generácia pozná udalosti zo 17. novembra 1989 iba z rozprávania tých starších, z fotografií alebo filmových materiálov, preto nedoceňuje význam tohto sviatku, ba mnohé deti ani netušia čo tento deň priniesol v našich dejinách. „Priniesol nám viac slobody a viac príležitostí pre ľudí. Odkaz 17. novembra je aj v tom, že za demokraciu treba a oplatí sa bojovať. Aj v roku 1989 bolo o ňu nutné bojovať. Pamätám si tie mrazivé dni… Museli sme prejaviť odvahu, hoci nikto nevedel, ako to dopadne. V Rumunsku, mesiac po Novembri, neváhala polícia proti demonštrantom použiť zbrane. Bolo nutné povedať áno, chceme tú slobodu,“ reaguje Kozák na chladné novembrové dni z roku 1989.

Pri súčasných protestoch sa však takmer do jedného šíku postavili kotlebovi z ĽSNS aj podporovatelia „komunistického sociálneho demokrata“ Roberta Fica, takže sa to, podľa SaS, javí ako pošliapanie odkazu novembra 1989, ale zároveň je to aj prejav demokracie. „Každé zhromaždenie ľudí je prejavom demokracie. To, že môžu vyjadriť svoj názor, je aj výdobytkom Novembra. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko z tých ľudí, ktorí boli demonštrovať na akcii Smeru alebo ĽSNS bolo v roku 1989 na námestiach. Vieme zo slov Roberta Fica, že sám si November ani nevšimol. A niet sa mu čo čudovať. Keby neprišiel, dnes by Robert Fico zrejme sedel v ústrednom výbore strany,“ myslí si politológ.

Fico a Kotleba majú podobný názor na ľudské práva

Podľa Koziaka je zarážajúce, že k odkazu Novembra sa dnes hlásia aj ľudia, ktorým pojmy ako demokracia, sloboda, úcta k ľudským právam nehovoria to isté ako ľuďom, ktorí boli na námestiach. „Robert Fico, ale najmä Ľuboš Blaha patria k ľuďom, ktorí inklinujú k diktátorským, totalitným režimom. Majú v tomto blízko ku kotlebovcom, ktorí demokraciu chápu len ako rebríček za svojimi cieľmi,“ pridáva český politológ. V prípade Fica a Kotlebu je podľa neho názor na ľudské práva podobný, a preto neprekvapuje, že sa dnes môžu stretnúť na verejnej akcii. Smer sa čoraz viac prepadáva v rebríčkoch preferencií a jeho posledný prepad čosi nad šesť percent nemusí byť konečný čo sa týka jeho pádu.

„Je to výsledkom aj toho, komu dnes NAKA klope na dvere. A čo môže za danej situácie Fico robiť? Snažiť sa brať voličov tam, kde je to ešte možné. A to je priestor antisystémových strán. Výraz “fašistický liberalizmus” používajú len prívrženci Fica a Kotlebu. Súčasný Smer a jeho voličská základňa má ku Kotlebovi bližšie ako kedykoľvek predtým,“ myslí si Koziak, a preto je podľa neho snaha Fica dostať sa do antisystému  logická.

Sulíkovi sa vracajú jeho vlastné kroky ako bumerang

Pred mesiacom sa konal podobný protest, ale pred Úradom vlády a protestovať vtedy prišli aj športoví ultras, ktorí sa stretli s extrémistami. Počas protestov sa hádzali dlažobné kocky, policajti zasa do davu strieľali gumenými projektilmi, použili slzotvorný plyn a nakoniec na rozohnanie davu použili vodné delá. Na proteste sa zúčastnil aj Richard Sulík, ktorý „išiel náhodou okolo“ a videl na ňom veľa slušných ľudí. Dnes teda vyznieva upozorňovanie koaličných politikov na zákaz zhromažďovania ako prázdna fráza a Sulíkovi sa jeho vlastný krok vracia ako bumerang.

„Jemu sa takto spätne vracia viacero jeho vlastných krokov. Jeho hodnotenie, čo vtedy na námestí videl, nemusí byť v rozpore s pravdou, no mal jedným dychom dodať, že okrem nich tam bola aj lúza, ktorá porušovala zákony, poškodzovala verejný majetok a doslova sa vysmievala z protipandemických opatrení štátu. Neprípustným spôsobom zľahčil to, čo videl, a to bola voda na mlyn pre tých, ktorí na tom námestí porušovali zákony. Išlo o jeho veľmi nešťastné vyjadrenie,“ myslí si Koziak.

Ľudské práva si netreba zamieňať s anarchiou

Minister vnútra pri zhromaždeniach 17. novembra nevylučuje použitie vodných diel, čo by však, vzhľadom na odkaz revolúcie, zrejme nebolo celkom správne. „Je to mimoriadne zložitá situácia a nechcel by som byť v úlohe človeka, ktorý má zásah polície na starosti, a ktorý bude vyhodnocovať aké nástroje použiť. Právo zhromažďovať sa totiž je jedným zo základných práv, ktoré tu máme. Na druhej strane máme núdzový stav, ktorý bol prijatý v súlade s právom,“ vysvetľuje politológ a dodáva, že tí, ktorí sa chystajú na protesty, chápu slobodu a demokraciu inak ako tí, ktorí na ne neprídu.

„Pretože oni sa budú vystatovať tým, ako ignorujú nariadenia, budú bez rúšok a budú sa z opatrení smiať. Na druhej strane je demokracia, a ak na to nebude polícia reagovať, išlo by o zlý signál, pretože fungujúci právny štát je aj o tom, že si dokáže vynútiť dodržiavanie zákonov,“ konštatuje Koziak a dodáva: „Ak by som bol tým, ktorý by mal kompetenciu rozhodnúť o krokoch polície, tak by som vyťahoval z davu tých bez rúšok a rovno by som im rozdával pokuty. To by ich isto zabolelo, no riešil by som ich v súlade s platným právo. Prirodzene, ak by došlo k poškodzovaniu verejného majetku, tak tam zásah polície musí byť adekvátny. A vodné delá? Či 17. november, alebo nie, porušovanie zákonov nie je ľudským právom, netreba si ju zamieňať s anarchiou.“

Hlas-SD tvoria ľudia, ktorí rástli a bohatli so Smerom

Strana Hlas-SD práve na deň 17. novembra spustila internetovú anketu, v ktorej sa ľudí pýta, či sú za predčasné voľby, čím tak trochu zneužila tento sviatok. „To si nemyslím, lebo je to anketa, ktorá je legitímnym a štandardným nástrojom politického zápasu a voči nej netreba namietať. Je to normálny spôsob ako môže politická strana vyjadriť nesúhlas so stavom v spoločnosti,“ vysvetľuje politológ, ktorý si myslí, že práve to môže Pellegrinimu pomôcť v raste preferencií. „Ide o to, ako anketu politicky využijú, odkomunikujú. Môže im to priniesť hlasy, ale nemyslím si, že táto akcia bude úspešná, pretože spoločnosť je veľmi rozdelená a bude taká dlho,“ konštatuje Koziak.

Hlas-SD nie je podľa neho vnímaný príliš odlišne od Smeru-SD, hoci sa tvári ako jeho slušnejšia odnož. „Ale tie veci sa prelievajú, veď napríklad Monika Jankovská už ukázala na Petra Žigu z Hlasu… Hlas tvoria ľudia, ktorí rástli so Smerom, a ktorí získali funkcie a majetky vďaka tomu, že boli súčasťou strany Roberta Fica. Aj preto si nemyslím, že anketa bude úspešná,“ dodáva politológ. Koziak si tiež myslí, že strany koalície spája nielen moc, ale aj boj proti Ficovi a pri súčasných preferenciách by už vládu museli skladať v inej podobe. Preto Za ľudí bude robiť všetko pre to, aby koalícia vládla čo najdlhšie. Ani Boris Kollár nemá podľa neho dôvod na zmenu a SaS-ka má takýchto dôvodov hneď viacero, s prihliadnutím na skúsenosť z minulosti, píše v závere portál parlamentnelisty.sk.