Na poste policajného prezidenta vystriedal dnes už zadržaného Tibora Gašpara Milan Lučanský. No aj on po nástupe novej vlády v lete skončil. Zatiaľ nie je jasné, kto ho nahradí. Vypátrať sa to snažil portál 1.pluska.sk. 

Po odchode Milana Lučanského hľadá ministerstvo vnútra nového šéfa polície už od konca septembra, lenže na horúcu funkciu sa zatiaľ nikto neprihlásil. Odborníci si myslia, že za to môže aj veľká razia Očistec, po ktorej skončili vo väzbe aj bývalí vysokí policajní funkcionári, ale skloňuje sa i netransparentné výberové konanie, píše portál 1.pluska.sk

Funkcia šéfa polície je mimoriadne náročná

Slovensko malo za 28 rokov svojej existencie až 11 policajných prezidentov. Za ten istý čas malo však len 7 premiérov a 5 hláv štátu, čo jasne dokazuje, že funkcia šéfa polície je mimoriadne náročná a častokrát od nálad politikov závislý post. Naviac, poslední dvaja - Tibor Gašpar a Milan Lučanský boli pre situáciu na Slovensku veľmi ostro sledovaní, prvý menovaný je dokonca vo väzbe.

Exminister vnútra Robert Kaliňák tvrdí, že byť šéfom polície bola vždy nevďačná funkcia. „Teraz to niekomu vyhovuje, že nemáme policajného prezidenta, generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora na základe politickej požiadavky. Právny štát sa otáča,“ povedal Kaliňák.

V polícii chýba na funkcie kariérny postup

Uchádzačov na post policajného prezidenta viditeľne neláka ani plat, ktorý sa podľa medializovaných informácií pohybuje okolo 4 500 eur mesačne. Ministerstvo však zatiaľ obavy nemá. „Uchádzači o post policajného prezidenta majú viac ako dva týždne na to, aby sa prihlásili do výberového konania. Momentálne je preto zbytočné špekulovať,“ povedal hovorca rezortu Petar Lazarov. Prípadní záujemcovia majú čas do konca mesiaca a keď sa nikto neprihlási, bude nové výberové konanie.

Bezpečnostný analytik Juraj Zábojník si myslí, že nezáujem o túto funkciu má dva dôvody: „Neveria, že bude objektívne výberové konanie, ale možno sa obávajú aj toho, že budú tlačení do rôznych vecí. Celé to výsledkom i toho, že v polícii nie je žiadny kariérny postup. Veď ako boli vyberaní do funkcií bývalí elitní policajti, ktorí sú teraz obvinení?“ skonštatoval Zábojník. Podobný názor má aj politológ Ján Baránek. „Môže tam byť brázda z vedenia polície, lebo si tam chcú dosadiť svojho človeka. Ale môže to byť aj tým, že funkcia je háklivá pre to, čo sa všetko teraz deje,“ podotkol Baránek.

Voliť sa bude ešte podľa zákonov Smeru-SD

Zaujímavé na výbere je i to, že nového šéfa polície budú voliť podľa zákonov, ktorý schválil ešte Smer a súčasná koalícia ho predtým skritizovala, pričom pre uchádzačov chcela prísnejšie pravidlá výberu, detektor lži a podrobné skúmanie majetku. Uchádzačov vypočúvajú členovia výberovej komisie ,a potom sa k nim vyjadria členovia branno-bezpečnostného parlamentného výboru. Po ich odobrení sa sám minister vnútra rozhodne, kto sa stane prezidentom Policajného zboru. Pre šéfa polície platí, že by mal byť bezúhonným, dodáva na záver portál 1.pluska.sk.