USA sa zmietajú v protestoch. Francúzsko sužujú demonštrácie žltých viest už celé mesiace. V Poľsku protestujú proti potratom. Nemecko sa búri proti covidovýmn opatreniam v masách a ešte aj v Bielorusku sú protesty, ktoré navyše podporujeme. Nikde na svete ešte žiadna vláda neuprela občanom vyjadriť svoj názor takým brutálnym spôsobom, akým to robí Matovič.

Hrdinovia týchto dní sú bezpochýb a . Sú aj ďalší, ktorí sa neboja vyjadriť svoj názor, aj keď vedia, že budú za neho napádaní. Máme na mysli lekárov, odborníkov, politikov, ktorých je každým dňom viac a viac. Obrovské uznanie patrí aj statočným ľuďom v Bratislave, ktorí sa aj napriek vyhrážkam zo strany polície a vlády, rozhodli prelomiť toto mlčanie a vyšli do ulíc, pred úrad vlády.

Neprotestujú len fašisti a mafiáni

Slovenský národ sa búri. Niekoľko málo ustráchaných oviec čuší na gauči a tvária sa, že zachraňujú svet z obývačky, lebo sú podľa nich samých zodpovední. Lenže tu už nejde o zlodejstvá, ako za Fica. Tu ide o posledné zvyšky našej slobody, za ktorú sme štrngali v uliciach po celom Československu pred 31 rokmi. Novozvolená vláda podlieha emotívnym výlevom svojho predsedu a poslušne mu pritakávajú v jeho diktátorsakých chúťkach.

http://www.hlavnydennik.sk/2020/11/15/dnes-sa-v-bratislave-manifestovalo-proti-bezpraviu-a-media-opat-zbabelo-mlcia-video/

Aj keď sme nemali šťastie na dobré vlády, ktoré všetky do jednej zlyhali, nikdy sme ale nemali ten pocit skľúčenosti, ako teraz. Ten pocit potreby to zmeniť. Pretože pokým išlo o peniaze, dúfali sme, že zlodejov zavrú. Teraz ide ale o naše životy a tu už strácame nádej.

Demokracia, ktorú sme si akože budovali a za ktorú sme išli v posledných voľbách mierumilovne zahlasovať, kdesi zmizla a odrazu sa tu nastolila "idiokracia". Na čele vlády stojí psychicky nekompletný jedinec, ktorý sa ako malé decko každú chvíľu uráža na každého, kto si dovolí mať iný názor ako je ten jeho. A to už cítime aj my sami doma v tých obývačkách a sediac na gauči naás to núti postaviť sa a vyjsť do ulíc.

Jediné čo ľudí ešte stále brzdí v ich rozhodnom postoji je "strach". Strach, čo keď sa nakazím. Strach, čo keď porušujem nejaký zákon. Strach z toho čo tu bude potom. Jediný kto má však opodstatnený strach je premiér Matovič. Bojí sa, že odíde tak rýchlo ako prišiel a ešte aj s veľkou hanbou. Bojí sa až tak veľmi, že neváha chodiť v pancierovom vozidle a na nás bezbranných posiela políciu.

Denne apeluje na náš strach, aby sme boli zodpovední. Je načase, aby sme apelovali my na ten jeho strach. Nech sa konečne spamätá a prestane s týmto šialenstvom.