Komentár Judith Bergmanovej ( Gatestone Institute)

Irán pácha denno-denne zločiny proti ľudskosti, a napriek tomu ho medzinárodné spoločenstvo odmenilo. OSN nepredĺžila tridsaťročné zbrojné embargo na Irán, a ten si už môže nakupovať a predávať konvenčné zbrane bez obmedzení.

V marci 2019 bola iránska aktivistka a právnička vo veciach ľudských práv Nasrin Sotoudehová odsúdená na 38 rokov väzenia a 148 rán bičom. Po viac ako 40 dňovej hladovke bola minulý mesiac prevezená do nemocnice, kde bola prísne strážená iránskou bezpečnosťou. Neskôr sa napriek vážnemu stavu vrátila do notoricky známej väznice Evin, kde si odpykáva svoj 38-ročný trest. Na začiatku svojej hladovky Sotoudehová v liste z väzenia v napísala :

„Uprostred krízy s koronavírusom, ktorá zachvátila Irán a svet, sa situácia, ktorej čelia politickí väzni, stala natoľko zložitou, že ich ďalšie väznenie za týchto tyranských podmienok sa stalo nemožným."



Politickí aktivisti boli obvinení z neuveriteľných činov - špionáže, korupcie, narušenia národnej bezpečnosti, prostitúcie ..., ktoré ich môžu držať za mrežami až na 10 rokov alebo dokonca môžu viesť k poprave. Od samého začiatku súdneho procesu až do vynesenia rozsudku je mnohým podozrivým odopreté nezávislé právne zastúpenie alebo je im zabránené v neobmedzených konzultáciách so svojimi právnikmi ...

„Vzhľadom na to, že nikto nereaguje na komunikáciu a žiadosti o slobodu politických väzňov, začínam hladovku. S nádejou, že jedného dňa môže v mojej vlasti zvíťaziť spravodlivosť.“

Podľa Strediska pre ľudské práva v Iráne: „Ústrednou požiadavkou Sotoudehovej, pre ktorú začala hladovku, bolo prepustenie iránskych politických väzňov, ktorí boli z veľkej časti vynechaní z hromadného prepustenia väzňov v Iráne v marci 2020, ktoré sa realizovalo s cieľom zastaviť rastúci príliv infekcií COVID-19 v iránskych preplnených a nehygienických väzniciach. Odvtedy číslo politických väzňov chorých na COVID-19 rastie alarmujúcou rýchlosťou.“



Sotoudehová je už mnoho rokov na čele boja za ľudské práva v Iráne. V roku 2012 získala Sacharovovu cenu Európskeho parlamentu za prácu, ktorá zahŕňala zastupovanie disidentov uväznených počas masových protestov v roku 2009, za čo si predtým odpykávala tri roky väzenia.

Zastupovala tiež odsúdených v cele smrti za trestné činy spáchané ako maloletí. Možno ju najviac preslávila obhajoba práv žien, vrátane obrany niekoľkých žien, ktoré protestovali proti noseniu šatiek alebo proti hidžábu v rámci hnutia Biela streda. Tu si ženy každú stredu sťahovali šatky alebo nosili biely šál.

Jedna z týchto žien, Shaparak Šajarizadehová, bola zatknutá trikrát počas jedného roka za nenosenie hidžábu. Šajarizadehová napísala: "Vo väzení som bola brutálne zbitá, čo bolo jedinou prestávkou od psychologického mučenia na samotke. Bola to najdesivejšia skúsenosť v mojom živote - nielen bolesť -, ale to, že som sa cítila tak sama a trpela v samote."



"Ale potom sa objavila Nasrin. Povedala mi, že môj boj je jej bojom - bojom všetkých iránskych žien - že nie som sama a že neutíchne, kým nebudem na slobode. Vedieť, že je tu pre mňa mi dalo útechu a podporu. Odvážne protestovala, hovorila pre médiá a v mojom mene sa pobila so zložitým a neprehľadným iránskym právnym systémom.“

Šajarizadehovej sa podarilo utiecť z Iránu, ale väčšine ostatných žien z hnutia sa to nepodarilo. V septembri 2019 dostalo šesť žien tresty v celkovej výške 109 rokov za to, že odmietli nosiť hidžáb.

Sotoudehová nie je jediným právnikom uväzneným v Iráne za boj za ľudské práva. Podľa Strediska pre ľudské práva v Iráne: "V Iráne je v súčasnosti uväznených najmenej päť právnych zástupcov za ľudské práva na základe vykonštruovaných obvinení, vrátane jedného, ​​ktorý je v súčasnosti držaný v izolácii. Sú medzi skupinou najmenej deviatich známych prípadov právnych zástupcov, ktorí boli zatknutí alebo obvinení v posledných dvoch rokov“.



Organizácie Amnesty International nedávno, 2. septembra, zverejnila správu s názvom „Irán: Pošliapavanie ľudstva - masové zatýkanie, zmiznutia a mučenie od protestov v Iráne v novembri 2019“. Správa popisuje, ako sú zadržiavaní v iránskych väzniciach vystavení rozsiahlemu mučeniu, hrubo nespravodlivým procesom a rozsudkom smrti na základe „priznaní“ vyvolaných mučením.

Podľa Amnesty International: „Výskum organizácie zistil, že obete boli často s kapucňou alebo so zaviazanými očami; kopané a bičované; bité palicami, gumenými hadicami, nožmi, obuškami a káblami; nútené dlhšie vydržať bolestivé stresové polohy; bez dostatočného množstva jedla a pitnej vody; umiestnené na dlhší čas na samotke, niekedy na týždne alebo dokonca mesiace; a bola im odmietnutá lekárska starostlivosť v prípade zranení spôsobených počas protestov alebo v dôsledku mučenia."

„Medzi ďalšie zdokumentované spôsoby mučenia patrilo vyzliekanie zadržaných a ich striekanie studenou vodou. Ďalej vystavenie zadržiavaných extrémnym teplotám a/alebo nadmernému svetlu a zvuku; násilné vytrhávanie nechtov; striekanie korením; nútené podávanie chemických látok; používanie elektrických šokov; waterboarding a falošné popravy“.



Bývalá väzeňka, novinárka a obhajkyňa ľudských práv Roxana Saberiová, ktorá bola zatknutá pre obvinenie z toho, že je špiónom, a ktorá bola poslaná do väznice Evin v roku 2009, bola po 100 dňoch prepustená na slobodu. Svoje prepustenie pripisuje medzinárodnému úsiliu v jej mene:

"Mala som veľké šťastie, že ma prepustili po 100 dňoch. Verím, že medializácia spolu s úsilím ľudí, ako aj podpisovanie petícií, písanie listov iránskym úradníkom a vystupovanie za mňa, pomohlo vyvíjať tlak na iránske orgány, aby ma prepustili po mojom odvolacom procese."

Zdá sa, že dnes existuje pre politických väzňov v Iráne len veľmi malá nádej. Aj napriek globálnemu protestu bol iránskym režimom 12. septembra popravený mladý zápasník Navid Afkari. Aj americký prezident Trump vyzval Irán, aby ho nechal žiť. Prezident uviedol, že „jediným činom zápasníka bola protivládna demonštrácia v uliciach“.



„Je to hlboko znepokojujúce, píše sa vo vyhlásení Medzinárodného olympijského výboru (MOV), „ že prosby športovcov z celého sveta a všetky zákulisné práce MOV ... nedosiahli náš cieľ“.

Medzitým medzinárodné spoločenstvo odmenilo Irán. Rada bezpečnosti OSN 14. augusta hlasovala proti rezolúcii USA o predĺžení tridsaťročného zbrojného embarga na Irán na neurčito. Namiesto toho platnosť embarga vypršala v polovici októbra, čo umožní Iránu nakupovať a predávať konvenčné zbrane bez obmedzení OSN. Možno je čas, aby USA začali plne financovať OSN aby sa nepodieľali na týchto zločinoch proti ľudskosti.

Judith Bergman, publicistka, právnička a politická analytička, je významnou vedeckou pracovníčkou v Gatestone Institute.