Jedným z dobre vynášajúcich nelegálnych „biznisov“ je aj obchod s mŕtvymi tigrami.

Do nelegálneho obchodu s mŕtvymi tigrami je šokujúco zapojené aj Slovensko. Šelmy sa u nás množia a neskôr, už mŕtve, putujú do Čiech, kde z nich varia bujón. Úrady proti tomu už roky nevedia zakročiť, a tak je nádejou iniciatíva za zákaz chovu chránených zvierat v súkromných chovov, píše portál aktuality.sk.

Slovensko je zdrojovou krajinou tigrov

Majiteľ Ranča pri Žiline Jozef Bajánek sa dokonca takto pochválil záujemcom z Číny: „Chcem ich predať čo najviac, aby som mohol pokračovať v množení. Zameriavam sa najmä na reprodukciu, to je moja špecialita, mám svoje metódy a know - how,“ rozprával Bajánek Číňanom s tým, že budú jeho prví obchodní partneri z tejto krajiny. Prirodzene, išlo o fiktívnych zákazníkov z Číny, ktorým tvrdil, že dokáže zabezpečiť aj 100 tigrov ročne. Podľa investigatívneho novinára Tomáša Madleňáka z Investigatívneho centra Jána Kuciaka majiteľa nezaujímalo, že niektoré tigre možno skončia v medicínskom výskume alebo na farmách. Zdôraznil len, že mu záleží na tom, aby obchod prebehol v súlade so slovenskými zákonmi.

Systém ako funguje nelegálny obchod s tigrami v Česku, Poľsku aj Slovensku odkryl cez leto medzinárodný tím investigatívnych novinárov. „Slovensko je podľa našich informácií zdrojovou krajinou tigrov, odkiaľ sú šelmy - či už živé alebo mŕtve - prevážané do Čiech a odtiaľ smerujú ďalej, najmä do Ázie,“ potvrdila obchodovanie s dravými šelmami česká investigatívna novinárka Pavla Holcová.

Česko je centrom obchodu s mŕtvymi tigrami

Centrom obchodu je podľa Holcovej u našich západných susedov. „V Česku je vietnamská komunita, ktorá obchoduje s produktmi z tigrov, ktoré sa používajú v rámci tradičnej čínskej medicíny. Česko sa preto stalo centrom tohto obchodu, pretože okrem toho, že tu tie mŕtve tigre vykupujú, tak tu z nich aj varia produkty,“ opisuje Holcová a pridáva, že v biznise s tigrami sa točia skutočne veľké peniaze. Podľa správy CITES je cena za gram tigrieho bujónu 50-60 eur, pričom z jedného tigra sa dá uvariť až 10-tisíc gramov bujónu, čo predstavuje zisk 500 až 600-tisíc eur!

Podľa Madleňáka je takýto obchod dokonca výhodnejší ako kokaín, keďže tresty za tigrí bujón sú nižšie a zrejme aj riziko odhalenia je o niečo nižšie ako v prípade pašovania drog. Vďaka akcii na pražskom letisku sa českým colníkom a inšpektorom životného prostredia CITES podarilo odhaliť skupinu ľudí, ktorá chovala, predávala, zabíjala a varila tigre a vyrábala z nich tradičnú čínsku medicínu. Išlo o známu akciu Berousek, ktorá Českom otriasla pred dvoma rokmi. „Dokázali nielen opísať ako funguje biznis, ale aj obžalovať ľudí, ktorí už boli i odsúdení,“ dodala Holcová, podľa ktorej nešlo o ojedinelý prípad, pretože podobné prípady súkromných chovateľov, ktorým sa záhadne strácajú zvieratá, je po celej Európe veľa.

Chovu tigrov sa u nás venuje dvanásť chovateľov

V súvislosti s nelegálnym obchodom s tigrami ukázali pred pár týždňami prstom na Slovensko aj mimovládna organizácia Traffic (monitoruje obchodovanie s divoko žijúci zvieratami) a WWF, podľa ktorých správy je Slovensko spolu so Španielskom do tohto biznisu zapojené najviac spomedzi krajín EÚ. Report napríklad uvádza, že v januári 2013 zadržali českí policajti Vietnamca, ktorý viezol v dodávke 7,6 kíl tigrích kostí a tvrdil, že pochádzajú zo Slovenska. Chovu tigrov sa na Slovensku podľa reportu venuje 12 chovateľov, ktorí majú spolu 102 tigrov, čo je tretí najvyšší počet po Česku (123 tigrov v súkromných chovoch) a Nemecku (2 tigre v súkromných chovoch, 44 v cirkusoch, 89 v zoo a 4 tigre v záchranných staniciach). Podľa údajov Slovenskej inšpekcie životného prostredia máme na Slovensku, okrem Národnej zoologickej záhrady Bojnice, celkovo 24 držiteľov mačkovitých šeliem, pričom ide prevažne o súkromné chovy.

Naša legislatíva im totiž umožňuje držať divoké mačkovité šelmy v súkromných chovoch, a tak aj vďaka slovenským zákonom môže biznis s tigrami fungovať ďalej. Chovy schvaľujú a kontrolujú inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, kontrolovať ich však môžu aj inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) a okresné úrady. SIŽP urobila u všetkých chovateľov za posledných desať rokov 37 kontrol, viac ako polovicu z vlastného podnetu, pričom porušenie predpisov CITES zaznamenala u 12 z nich a u dvoch išlo o opakované porušenia. Zaznamenali však aj ponuku na predaj či samotný predaj mačkovitých šeliem bez certifikátu.

Za závažné porušenia vysoká pokuta aj väzenie

Naše zákony presne určujú, čo sa má stať s mŕtvym tigrom, levom či leopardom. Jeho majiteľ je povinný oznámiť Štátnej ochrane prírody nielen dôvod úhynu, ale aj dátum a miesto jeho odovzdania spracovateľskému závodu, prepravcovi alebo preparátorovi. Zoológovia Štátnej ochrany prírody boli vlani prítomní pri odovzdávaní piatich tigrov, v tomto roku len pri dvoch. Najčastejšími dôvodmi úhynu bolo zlyhanie obličiek, srdečné vady, pneumónia či sebapoškodzovanie.

V prípade závažných porušení predpisov CITES hrozí fyzickým osobám pokuta do výšky 9958 eur, právnickým osobám do výšky 33-tisíc eur. V odôvodnených prípadoch môže byť mačkovitá šelma držiteľovi zhabaná. Sankcie ukladá veterinárna a potravinová správa. V prípade obzvlášť závažného porušenia predpisov CITES môže byť vinník potrestaný odňatím slobody až na 8 rokov.

Komplikácie robia aktivisti a ochrancovia prírody

Novinár z ICJK navštívil v júli viaceré chovy tigrov na Slovensku, ale zameral sa na tri z nich - jednu pri Žiline a dve v Turej. Indícií, že farmy sú zapojené do nelegálneho obchodu, je podľa neho viacero, rukolapné dôkazy však zatiaľ chýbajú. Majiteľovi žilinského ranča, na ktorom tigre aj množia, bolo pritom jedno, ako skončia. „Čínsky hovoriacim záujemcom povedal, že si uvedomuje, že zvieratá môžu skončiť v medicínskom výskume. To je eufemizmus, keďže tigre končia ako bujón, nie ako pokusné králiky. Jemu záležalo iba na tom, aby bolo všetko v poriadku papierovo,“ konštatuje Madleňák.

Zvláštne sú podľa neho aj farmy v Turej, čo je malá obec neďaleko Mochoviec. Za jedným z chovov stoja majitelia, ktorí už mali problémy v Spojených štátoch týkajúce sa nelegálneho obchodu so zvieratami. Druhá farma je zase podozrivá tým, že dve tretiny všetkých úhynov mačkovitých šeliem na Slovensku za rok 2019 pochádzajú práve odtiaľ. Akokoľvek podozrivo to znie, farmy mali podľa Madleňáka papierovo vždy všetko v poriadku. Takýmto chovateľom najviac komplikujú život najmä aktivisti a ochrancovia prírody, čo priznal aj žilinský chovateľ Jozef Bajánek, ktorý povedal, že práve kvôli ochrancom prírody nedokáže predávať toľko tigrov ako by chcel.

Ministerstvo zvažuje ďalšie ochranné opatrenia

Chov mačkovitých šeliem a obchodovanie s nimi kontroluje u nás Ministerstvo životného prostredie a Ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré v súčasnosti už uvažujú nad novými opatreniami. „Ministerstvo životného prostredia zvažuje prijať ďalšie opatrenia a v kontexte situácie na Slovensku podporí také opatrenia, ktoré prispejú k ochrane druhu a zároveň pomôžu v boji s nelegálnym obchodom,“ uvádza rezort životného prostredia, kde pôsobia aj odborníci na úseku CITES, ktorý má na starosti obchod s ohrozenými druhmi zvierat. Tvrdí však, že zmena podmienok pre chov nie je len v rukách envirorezortu, ale aj v rukách agrorezortu.

Aj tento rezort však už pracuje na novom zákone o veterinárnej starostlivosti, pretože mu to ukladá nariadenie európskeho parlamentu a Rady EÚ z marca 2016 o prenosných chorobách zvierat a zmene a zrušení určitých aktov v oblasti zdravia zvierat. V blízkej dobe však plánuje rokovať aj so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou o ochrane voľne žijúcich zvierat v zajatí. To, aby bol chov nielen tigrov, ale aj medveďov, primátov a ostatných chránených druhov v súkromných staniciach zakázaný, žiada i zvieracia ombudsmanka Zuzana Stanová. „Výnimku na chov by mali záchranné stanice a rehabilitačné stanice. Tie sú aj v súčasnosti adekvátne legislatívne ukotvené tak, aby potenciálni páchatelia nemohli svoj chov len premenovať na záchrannú či rehabilitačnú stanicu,“ vysvetľuje zámer so zmenou legislatívy Stanová. Podľa europoslanca Martina Hojsíka by súkromné chovy mali dostať určitý čas na transformáciu na skutočnú záchrannú stanicu, čo by znamenalo zabezpečiť pre zvieratá dostatok priestoru, zákaz ich množenia či zákaz priameho kontaktu s ľuďmi, dodáva v závere portál aktuality.sk.