Záujem škôl o vzdelávacie programy rastie o desiatky percent ročne, najväčší vplyv na nakladanie detí s peniazmi má však stále rodina, píše portál Topvip.cz.

Skúsenosti z materských a základných škôl ukazujú, že deti peniaze vnímajú skôr ako samozrejmosť. Mnoho dospelých nedokáže hovoriť deťom "nie", sú pracovne vyťažení a hmotnými darmi deťom kompenzujú čas, ktorý sa im nevenujú.

Podľa odhadov českých lektorov, ktoré potvrdzujú aj učitelia v materských škôlkach, 75% verí detí, že peniaze nadeľuje bankomat - len tak, na požiadanie. Na jednej strane je to úsmevné, ale na druhej tiež alarmujúce.

"V Česku bolo vlani vedených celkovo 4,5 milióna exekúcií a ak chceme toto číslo znižovať, je potrebné učiť ľudí finančnú gramotnosť už odmala, najlepšie zapojením do povinnej výučby na všetkých stupňoch vzdelávacieho systému," uviedol Martin Smrž, riaditeľ všeobecne prospešnej organizácie JA Czech, ktorá podporuje vzdelávanie študentov v oblasti podnikania a financií.

Akú prácu vykonáva mama s otcom?

O zamestnaní svojich rodičov nič netuší viac ako polovica predškolákov a prváčikov. "Deti nemusia hneď správne pomenovať profesie, že je mamička napríklad účtovníčka, ale mohli by vedieť, že robí v kancelárii a pracuje s peniazmi, alebo otecko - manažér call centra, že pracuje s ľuďmi, ktorí volajú iným ľuďom a pomáhajú im vyriešiť problémy. Deti však nedokážu povedať ani približne, ako a s čím rodičia pracujú. To je pritom pre pochopenie peňazí a toho, odkiaľ sa berú, kľúčové," doplnila Alice Harlasová, projektová manažérka JA Czech.

Výrazný rozdiel v informovanosti o peniazoch potom podľa realizátorov vzdelávacích programov nastáva u detí v druhej triede základnej školy. "Bezmála všetci druháci už vnímajú fakt, že peniaze sa zarábajú prácou, a vedia aspoň popísať, čím sa rodičia živia. Skutočný stret predstáv a reality ale prichádza až na strednej škole okolo tretieho ročníka, s prvými skúsenosťami z vlastných brigád alebo z prvých pokusov o podnikanie. Dovtedy hodnotu peňazí a finančné plánovanie príliš neriešia," pripustila Harlasová.

Čo je potreba a čo len želanie?

S vekom pribúda mnoho vonkajších faktorov, ktoré hodnotu peňazí v detských očiach odkrývajú. U malých detí má zásadný vplyv rodina, pomôcť môžu ale aj rozvojové programy pre materské a základné školy.

"Čím skôr deti pochopia úlohu peňazí v spoločnosti, tým lepšie. Preto bol vyvinutý celosvetový program JA Moje prvé peniaze, ktorý učí deti vo veku od päť do osem rokov lepšie pochopiť významy slov "potreba" a "želanie". Len v školskom roku 2019/20 prešlo týmto programom v 60 českých materských a základných školách 2067 detí, čo je medziročný nárast o 47%," uviedol Smrž.

V projektoch učia deti finančnú gramotnosť dobrovoľní mentori z praxe. Pred nástupom do školy by mali deti napríklad vedieť, čo znamená šetriť. Ak minú všetky svoje peniaze za jednu vec, mali by chápať, že ďalšiu už si zaobstarať nemôžu.



"Prváčik by mal vnímať, že nové vybavenie, ako je aktovka alebo peračník, nie je zadarmo, aj keby ich mal dostať napríklad ako cenný dar k narodeninám či Vianociam miesto hračky. Ako rodič môžem na hodnotu peňazí poukazovať v každodenných situáciách - vysvetlením a názornými ukážkami, koľko čo stojí. Túži dieťa napríklad po plyšákovi za 200 korún a rovnako tak sa chce zviesť na kolotoči? Dajte mu na výber: dobre, jedno ti radi kúpime - rozmysli si, či to bude plyšová hračka, ktorých už máš doma niekoľko, alebo si za rovnakú cenu užiješ až päť jázd na kolotoči," opísala Harlasová.

Koľko stojí domácnosť?

Staršie deti už toľko na rodičov nedajú, o to viac sú však konfrontované s rovesníkmi, často z úplne odlišných pomerov. Rozdiely vo vreckovom medzi spolužiakmi sú obrovské a deťom, ktoré nerozumejú nakladaniu s peniazmi, sa zle vysvetľujú.

Vreckové u žiakov základných škôl je dnes nevyhnutné z mnohých dôvodov, či praktických - obedy, desiaty, doprava, pomôcky, tak sociálnych - všetci žiaci nejaké vreckové dostávajú a spoločenské porovnávanie je tu veľmi častým javom.

Čo sa stane, keď peniaze minieme?

Podľa odborníkov na finančnú gramotnosť by malo dieťa dostávať vreckové až od chvíle, kedy má pravidelné platby a potrebuje ich uhradiť. Napríklad na stravovanie mimo školskej jedálne, na dopravu do školy, krúžky, tréningy, zábavu s kamarátmi v kine alebo na koncerte.

"Ak sa rozhodneme dať drobnejšie vreckové aj mladšiemu dieťaťu základnej školy, napríklad na maškrty, mala by to byť jednotná suma na presne stanovené obdobie - týždeň alebo mesiac. Tým získa skúsenosť "keď miniem všetko hneď, potom nemám nič a musím čakať" a skúsenosť plánovania a rozhodovania o útratách," podotkla Harlasová.



Zároveň však odborníci varujú pred skorým zavedením platobnej karty u nezrelých detí. "Je veľmi dôležité, aby deti najskôr pochopili, odkiaľ sa peniaze berú, ako sa získavajú, a mali skúsenosť s ich zarobením, napríklad za väčšiu pomoc v domácnosti alebo na záhrade. Vždy v súlade s motiváciou - ideálne toho, na čo si dieťa šetrí alebo ako chce s peniazmi následne naložiť, od kúpy zmrzliny cez príspevok na lepší mobil až ku kúpe domáceho maznáčika, podľa veku dieťaťa."

"K takejto skúsenosti je bezpodmienečne nutné motivovať deti fyzickými peniazmi, teda hotovosťou. Platobná karta je ako hrať strieľačky na počítači. Dieťa míňa virtuálne bez skutočných následkov. Preto patrí, za jasných podmienok medzi rodičom a dieťaťom, do rúk až študentom strednej školy," vysvetlila koordinátorka programov finančnej gramotnosti.