Pracuje v Nemocnici následnej starostlivosti Anna v Planej a keď má deň voľna, sadne do auta a ide do 70 kilometrov vzdialenej karlovarskej nemocnice. Tam sa prezlečie do ochranného obleku, nasadí respirátor, dvoje rukavice a štít a ide pomáhať k pacientom s covidom, píše portál iDnes.

Čo vás presvedčilo takto pomáhať? Nemáte svojej práce dosť?

"To viete, že mám. Vypomáham tiež v tachovskom hospici Svätého Juraja a vidím, že ľudí potrebujú všade. Aj my tu u Svätej Anny máme problém pokryť služby, ale v karlovarskej nemocnici je momentálne situácia fakt zúfalá."

"Keď mi pred pár dňami zavolala známa, ktorá tam pracuje, a povedala mi, či by som nemohla prísť aspoň na pár hodín, bolo rozhodnuté. Mám ale podporu svojho zamestnávateľa i rodiny, bez toho by som moc nezmohla."



Prečo myslíte, že sa napríklad lázenským sestričkám do nemocnice práve veľmi nechce?

"Možno si hovoria: Roky som to nerobila, nestačím na to. Lázenská práca zdravotníka je iná ako tá u akútnych pacientov v nemocniciach, ale tá obava je zbytočná."

Prečo myslíte?

"Zrovna v Karlových Varoch je fantastické osadenstvo, tam nie ste nikdy na nič sama. Ja som napríklad posledných desať rokov nepodávala transfúziu a hneď prvý deň, čo som nastúpila, som to musela ísť urobiť."

"Personál ma ale podporil, a to vrátane lekára. Tu sa vždy nájde niekto, kto vám rád pomôže a ukáže vám, čo a ako. Navyše nikto nehovorí, že tam musí sestra odslúžiť hneď celú smenu. Aj keby prišla len na štyri alebo päť hodín, kolegyniam sa veľmi uľaví. Keď túto prácu robíte rada, nie je sa fakt čoho báť. Dôležité je, že ste zdravotník a chcete pomôcť. To stačí."



Nehrá v tom rolu aj strach, že sa v nemocnici nakazia?

"Samozrejme. Určite sa boja o seba, o rodinu, ale to sa bojíme všetci. Ja sama žijem pod jednou strechou s rodičmi, ktorí majú 75. Každý deň si hovorím, že či sa niečo stane a ja ich nakazím, budem si to vyčítať. Ale o to viac sa snažím dávať na seba pozor. Aj keď práve v nemocnici sa nakazím len ťažko. To skôr počas nakupovania v obchode."

Ako to, keď ste celý deň v rizikovej zóne?

"Ak dodržiavate všetky predpisy, nemôže sa nič prihodiť. Navyše máme aj mimo covidovú zónu, napr. na sesterskej izbe, neustále na tvári trojkový respirátor. A keď prídem domov, všetko dezinfikujem, a to vrátane vlasov."

Aký je podľa vás rozdiel medzi prvou a druhou vlnou epidémie?

"Ľudia sú teraz pokojnejší a ja som naozaj veľmi rada, že stres, ktorý sme všetci počas prvej vlny zažívali, z nás opadol. Na druhú stranu veľa ľudí nerešpektuje nariadené opatrenia a na to nemám čo povedať. Iba to, že by mali na vlastné oči vidieť, že umierajú aj mladí ľudia. Potom by to možno vzali skôr a boli trpezlivejší."



Myslíte, že si tento rok užijeme Vianoce?

"Keď budete používať jednorazové hygienické rukavice, aspoň dvojkový respirátor a nebudete nikomu podávať ruku, zvlášť ak máte v rodine staršie ročníky, tak možno áno. Ale na veľké rodinné oslavy to nevidím. Ja si dokonca myslím, že by sme sa mali na tento rok s Vianocami rozlúčiť. Rozhodne by sme nemali čakať žiadne zázraky, buďme realisti."

Veríte aspoň v účinnú vakcínu, ktorá by mohla byť už čoskoro na trhu?

"Nejaká vakcína je síce v dohľade, ale ja si myslím, že nie je zrelá. Tá správna sa objaví, ale najprv za tri štyri roky. Potom sa ešte len bude môcť brať koronavírus ako normálna chrípka. Teraz to ešte nejde. Koronavírus strašne rýchlo napáda imunitný systém a rovnako tak pľúca. Vídam to často. Pacienti majú jeden deň horúčku a druhý deň sú mŕtvi. Toto normálna chrípka nerobí."