Pandémia COVID-19 šarapatí na Slovensku už od marca tohto roka. Do boja s ňou sa zapájajú aj naši vedci a lekári, ktorí majú pre ľudí dobré rady ako s ňou bojovať.

Slovensko má za sebou dve kolá testovania a podľa ministra zdravotníctva sa u nás situácia s pandémiou COVID-19 predsa len zlepšuje. Ako by sme mali v boji s ňou postupovať sa pýtal Denník N odborníkov. Podľa nich víťazia tí, ktorí dokážu nájsť superšíriteľov a aj bezpríznakových infekčných ľudí, a k tomu sa rozhodovať na základe dát, píše portál dennikn.sk.

Treba vyhľadávať superprenášačov a bezpríznakových infekčných ľudí

Na vyhodnotenie plošného testovania treba podľa našich odborníkov viac času a navyše je stále treba držať obmedzenú mobilitu. Ako máme ďalej testovať a prečo odborníci neustále opakujú, že treba vyhľadávať kontakty nakazených? A načo sú dobré lokálne lockdowny? Či aké kroky by sme mali teraz robiť, keď už vieme viac o COVID-19 a po plošnom testovaní a čo zafungovalo vo svete? Aj takéto otázky dostali slovenskí vedeckí a lekárski odborníci.

„Veľmi podporujem myšlienku diverzifikácie testovania a použitia antigénových testov, kde potrebujeme rýchle výsledky, alebo rýchlo konať napríklad v najviac zamorených regiónoch, mestách, obciach, alebo v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb. Používať PCR testovanie tam, kde potrebujeme riešiť pandémiu veľmi cielene, využívajúc presnosť a citlivosť PCR testov, ale zároveň aj možnosť zistiť virálnu nálož u pacienta,“ prezrádza vedec a biochemik Pavol Čekan, podľa ktorého je táto informácia veľmi dôležitá aj pre epidemiológov. „Naopak, ak je virálna nálož veľmi vysoká, tak je to už informácia pre infektológov, aby monitorovali pacienta a dostali ho čo najskôr do nemocnice. Dôležité je aj personálne posilnenie Úradu verejného zdravotníctva a jeho regionálne úrady, ale aj lepšie zabezpečiť nemocnice. Vo svete zatiaľ najlepšie fungujú štáty, kde trasovanie a testovanie funguje na jednotku. Pre úspech boja proti koronavírusu treba byť čo najefektívnejší vo vyhľadávaní superprenášačov a bezpríznakových infekčných ľudí. Kto to dokáže najlepšie, v spojení aj so správnymi karanténnymi opatreniami, ten boj proti pandémii vyhráva,“ prízvukuje Čekan.

Najvhodnejšie je využitie testovania kombináciou PCR a antigénových testov

Martin Smatana, bývalý riaditeľ Inštitútu zdravotnej politiky, poradca ministra školstva si myslí, že: „Výsledky plošných (p)retestovaní síce máme, ale ich dosahy na krivku pandémie ešte nie. Verím, že v súčasnosti rastúca mobilita je len dočasný jav a nie vždy pravdivo negatívny modrý certifikát nepodporil nezodpovedné správanie občanov. Tlaková vlna takejto „atómovej zbrane“ by spôsobila viac škody ako úžitku. Považujem za kľúčové, aby sme sústredili kapacity a energiu na podporu a organizáciu lôžkovej starostlivosti, lebo s čoraz viac výrazne vyčerpaným personálom to bude veľká a kľúčová skúška.“ Podľa Smatanu by sme mali mať vypracovaný jasný akčný plán v boji s pandémiou. „Mal by byť podporený vedeckou a odbornou komunitou a jasne komunikovaný, bez zásahu politikov,“ vraví jasne riaditeľ inštitútu, ktorý verí, že trend prírastkov sa zastabilizuje a čísla budú opäť klesať.

„Vzhľadom na rastúce počty hospitalizácií a úmrtí je situácia ešte stále kritická a minimálne dva týždne po poslednom plošnom testovaní nie je vhodné zmierňovať opatrenia. Je potrebné počkať, či naozaj plošné testovanie ovplyvní výrazne epidemiologickú situáciu,“ myslí si epidemiologička Alexandra Bražinová, podľa ktorej je najvhodnejšie využitie testovania kombináciou PCR a antigénových testov v dlhodobom horizonte a ich cielené používanie okolo ohnísk nákazy, vo vysokorizikovom prostredí v uzavretých komunitách ako sú nemocnice, domovy sociálnych služieb, väznice, marginalizované komunity, prevádzky, školy, ďalej na hraniciach. „Samozrejme naďalej treba udržať široko dostupnú sieť PCR testovania pre všetkých s podozrením na infekciu a cielene dohľadané kontakty. Pri takomto cielenom používaní je pravdepodobné dlhodobé udržanie situácie pod kontrolou,“ dodáva Bražinová.

Kľúčový bude počet hospitalizovaných i počet ľudí na umelej pľúcnej ventilácii

Podľa hlavného hygienika Jána Mikasa sa rešpektovanie základných opatrení, teda nosenie rúška, dodržiavanie odstupov a dezinfekcia rúk ukázalo byť účinné. „Tieto protiepidemické zásady rezonujú v celom svete, vo svojej komunikácii ich neustále zdôrazňujú organizácie ako sú WHO, ECDC či CDC, a rovnako aj Úrad verejného zdravotníctva. Je nevyhnutné, aby tieto piliere prevencie poctivo dodržiaval každý jeden z nás, znižujeme tým riziko prenosu infekcie“ konštatuje Mikas a dodáva, že v zmierňovaní následkov pandémie COVID-19 zohrávajú aj naďalej dôležitú úlohu opatrenia, ktoré znižujú mobilitu obyvateľstva a cielené, aktívne dohľadávanie úzkych kontaktov pozitívne testovaných ľudí. „Ostatné dni nám ukázali, že rýchlosť nárastu nových prípadov sa na Slovensku znížila, pretože sa už ukazuje efekt prísnejšie nastavených opatrení prijatých v polovici októbra zameraných práve na zníženie mobility ľudí. Pri rozhodovaní odborného konzília o ďalších opatreniach bude kľúčovým bodom stav nemocníc, počet hospitalizovaných pacientov i počet ľudí na umelej pľúcnej ventilácii. Ak aj prijmeme uvoľňovacie opatrenia, stále budeme pokračovať v aktívnom trasovaní kontaktov a ohraničovaní ohnísk nákazy,“ vysvetľuje hlavný hygienik, podľa ktorého bolo plošné testovanie obyvateľstva antigénovými testami užitočné.

Použíť kombináciu cieleného testovania s krátkodobými lockdownami

Prednosta Mikrobiologického ústavu Lekárskej fakulty Univerzity Komenského Vladimír Krčméry si myslí, že sú tri scenáre boja proti pandémii koronavírusu. „Po prvé je to testovať rizikové skupiny, teda osady a obce s vysokými počtami pozitívnych, ale i domovy sociálnych služieb a zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach. Tam, kde budú vysoké počty, treba následnú karanténu. Po druhé je testovať prevádzky ako reštaurácie, divadlá a kostoly napríklad 30 minút pred akciou. Tu by sa dali akceptovať aj testy, ktoré nie sú staršie ako 24 hodín, a to antigénové alebo PCR. A po tretie je to takzvaný semaforový systém a tiež podľa výsledkov testovaní v druhom kole. Prípadne v rizikových obciach či okresoch aj v budúcich kolách. A zaviesť tiež motivačné otvorenie, akýsi „delocking“ alebo, naopak, lockdown v červených okresoch. Teda zaviesť dynamický 14-dňový motivačný model,“ vysvetľuje Krčméry, podľa ktorého vo svete fungujú okrem týchto scenárov ešte najmenej tri krátke úplné lockdowny, ktoré trvajú podľa vývoja týždeň či mesiac, ale aj napríklad obmedzenie mobility alebo uzavretie krajiny len navonok. „Vrchol druhej vlny, ktorý je v Európe vo väčšine krajín vyšší ako v prvej, nemá na rozdiel od prvej jednoduché scenáre. Najčastejšie sa používa kombinácia plošného, respektíve cieleného testovania s krátkodobými lockdownami,“ dodáva aj vo svete uznávaný profesor.

Udržať čo najnižšiu mobilitu a z výsledkov rozhodnúť o lokálnych opatreniach

„Plošné antigénové testované nám v týchto dňoch zneprehľadnilo situáciu a ešte pár dní sa nevieme na základe rozkývaných výsledkov PCR zodpovedne rozhodnúť o opatreniach, preto je teraz rozhodujúce aspoň do budúceho týždňa udržať čo najnižšiu mobilitu a po stabilizácii systému sa rozhodnúť na základe výsledkov testov o lokálnych opatreniach. Teda vo viacerých okresoch môžeme následne uvoľňovať opatrenia a v niektorých bude nutné opatrenia aj zintenzívniť. Dáta v budúcom týždni nám dajú možnosť robiť lokálne opatrenia,“ vysvetľuje Peter Visolajský, lekár a bývalý člen permanentného štábu, podľa ktorého by malo ísť s uvádzanými opatreniami ruka v ruke aj antigénové testovanie, a to dvakrát týždenne vo vybraných lokalitách, „Už je veľmi potrebné, aby vybrané nemocnice boli dostatočne chránené PCR testovaním, aby v nich mohli prebiehať aj plánované operácie a hospitalizácie, aby sa do nich ľudia s ťažkosťami nebáli ísť. A najbližšie týždne je nevyhnutné, aby všetci politici udržali pokoj v našej spoločnosti, lebo teraz nejde o politické body, ale o pokoj v štáte. V spoločnosti to vrie na každej úrovni a to je nebezpečné. Zvládneme to len s pokojom,“ dodáva v závere pre portál dennik.n.sk doktor Visolajský.