Vladimír Krčméry sa stal jednou z „ľudských“ tvárí boja proti koronavírusu a jeho popularita počas tohto obdobia značne vzrástla. Závažné zistenia Nadácie Zastavme korupciu ho však ukazujú v inom svetle. Ako je pochybné udeľovanie titulov spojené s obľúbeným infektológom a odborníkom na tropickú medicínu odhaľuje relácia Cez čiaru. Mená absolventov sú určite prekvapujúce.

Môže sa z chirurga stať profesor ošetrovateľstva, z veterinára špecialista v odbore verejné zdravotníctvo a z pediatra profesor sociálnej práce? V ostatných krajinách prakticky nemožné, na Slovensku však ide o dlhodobú prax, odkrýva investigatívna relácia Cez čiaru zverejnená na portále sme.sk.

Podľa zistení Nadácie Zastavme korupciu sa všetko začalo pred 20 rokmi na trnavskej univerzite, ktorej štafetu postupne prevzala súkromná Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety. Od roku 2000 aj vďaka tomu inaugurovali na Slovensku 34 profesorov verejného zdravotníctva, 38 profesorov ošetrovateľstva a až 57 profesorov sociálnej práce.



Zástupcovia vysokej školy tvrdia, že je všetko v súlade so zákonom a udeľovanie týchto titulov si vraj vyžadovala aktuálna situácia. Reláciou oslovení odborníci však hovoria o tradičnej diagnóze: titulománia. A väčšinu takto udelených titulov spája jednom meno, profesor Vladimír Krčméry.

Od roku 2002 až do júla 2020 bol Krčméry štatutárom neziskovky, ktorá školu sv. Alžbety od roku 2003 prevádzkuje. Nadácia Zastavme korupciu sa to rozhodla bližšie preskúmať potom, ako v RTVS dostala stopku reportáž o podozrení z plagiátorstva exministerky zdravotníctva Andrey Kalavskej priamo od generálneho riaditeľa Jaroslava Rezníka.

Tomu, že nejde len o tituly, ale aj milióny eur nasvedčujú účtovné závierky neziskovky, ktorá je zriaďovateľom vysokej školy. Po celom Slovensku má 17 detašovaných pracovísk a tisícky študentov. Na školnom ročne v posledných rokoch vybrala necelých 7 miliónov eur. Od štátu okrem toho cez ministerstvo školstva dostáva vyše milióna eur a ďalšie státisíce získava každoročne aj na humanitárne projekty v zahraničí.



Krčméry sa na verejnosti často objavuje v oblečení súkromnej komplexnej centrálnej záchrannej služby z Gabčíkova, ktorá žije predovšetkým zo štátnych zákaziek. Relácia Cez čiaru upozornila, že na dvore školy sv. Alžbety stojí aj sanitka, ktorá nesie logá oboch neziskoviek súčasne, univerzity aj záchranky.

Študovaný záchranár Culka

Ich spolupráca by podľa reportéra nemusela vyvolávať pochybnosti, pokiaľ by sa štatutár záchrannej služby Ján Culka roky nevyskytoval v médiách ako človek, ktorého živia štátne zákazky. Štát najprv prispel jeho občianskemu združeniu na techniku a potom si služby jeho záchranárov za státisíce prenajímal. Culkova súkromná záchranka sa počas prvej vlny koronavírusu napríklad podieľala aj na prevádzke kritizovanej štátnej karantény v Gabčíkove.



Reportéri relácie ďalej z databázy v centrálnom registri záverečných prác zistili, že Ján Culka odovzdal v roku 2017 bakalársku prácu na škole sv. Alžbety, o rok neskôr rigoróznu a v roku 2019 diplomovú prácu magisterského štúdia. Získať titul PhD., teda odovzdať rigoróznu prácu pred magisterskou pritom podľa zákona nie je možné.

S týmito zisteniami sa obrátili priamo na Culku so žiadosťou o vysvetlenie. „Ja som 10 rokov na tej škole, ja som si robil postupne tie práce u Krčméryho priamo. Krčméry dával súhlasy, kedy čo môžem odovzdávať. To je všetko. Ja tam dodnes prednášam,“ vysvetlil v rozhovore Culka.

„On nikdy neprednášal u nás. Nie. Čo on robil, on brával študentov na prax, keď mali nejaký zásah, tak bral študentov,“ reagoval telefonicky na takéto tvrdenia Krčméry, ako zakladateľ a dlhoročný rektor tejto vysokej školy.



Culka chcel najprv reportérovi ukázať, že jeho tituly sú v poriadku a všetko na seba nadväzuje. Dokumenty ale nedokázal nájsť. Podľa Krčméryho mal Culka jeden magisterský titul už pred štúdiom u nich, z roku 2017 z Univerzity manažmentu v Poľsku. Vďaka nemu mohol ísť v roku 2018 na rigorózne konanie. Pri hlbšom pátraní však reportéri zistili, že uvedená poľská škola mala v roku 2017 problémy a hrozilo jej zatvorenie pre podozrenie z kupčenia s titulmi.

Poľské média túto školu už v roku 2013 označovali ako McSorbonu a tituly na nej získané nemali veľkú váhu. Culka si počas stretnutia s reportérom nevedel spomenúť, že školu navštevoval. Priznal sa k tomu až pri následnom telefonáte, keď tvrdil, že na školu vraj chodil korešpondenčne. Pri osobnom stretnutí si nevedel vybaviť ani na to, kedy obhajoval svoju bakalársku prácu.

Vo výročnej správe vysokej školy za rok 2018 našiel redaktor relácie ešte jednu zaujímavosť. V čase, keď mal Culka obhajovať rigoróznu prácu, jeho občianske združenie škole darovalo 1 500 euro.

Figeľov doktorát zo sociálnej práce

Z rozhovoru s Krčmérym o týchto okolnostiach vyplynulo, že gabčíkovských záchranárov považoval za súčasť ministerstva vnútra. „Ja som napríklad ani nevedel, že oni sú nejaké občianske združenie. Ja som mal pocit, lebo ja som dostal na nich odporučenie z ministerstva vnútra, keď sme išli na Haiti, ja som si myslel, že oni sú ako normálne oficiálna zložka ministerstva vnútra,“ uviedol po telefóne v relácii Cez čiaru.

Mohlo by byť aj toto Krčméryho vyjadrenie odpoveďou, prečo na vysokej škole sv. Alžbety získali tituly mnohí vplyvní ľudia? Škola za zvláštnych okolností udelila napríklad titul sociálnej práce bývalému eurokomisárovi Janovi Figeľovi. Pred takmer 10 rokmi na to upozornil denník Sme. Reportér relácie ďalej poznamenal, že Figeľ získal doktorát v odbore sociálna práca za dizertačnú prácu o prístupových rokovaniach Slovenska do Európskej únie. Čiže na tému, ktorá sa mu úplne vymyká.

Figeľ aj Krčméry pre denník Sme priznali, že svoju úlohu v tom zohral aj ich priateľský vzťah. Figeľ uviedol, že Krčmérymu dôveruje. „Pre nás bolo, keď príde minister Európskej únie k nám obhajovať, to je, to nepovažujeme za nijakú dehonestáciu, naopak, ja som bol veľmi rád,“ povedal zas Krčméry na margo Figeľovho pôsobenia na škole sv. Alžbety.

Prokurátor Kováčik, aj marxista Blaha

To však nie je všetko. Nadácia Zastavme korupciu poukázala, že titul PhD. zo sociálnej práce na Krčméryho vysokej škole si v životopise uvádza dokonca aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Aj o jeho vzdelaní písal pred rokmi denník Sme. Podľa denníka Pravda škola prezradila o jeho dizertačnej práci len to, že sa venoval téme domáceho násilia.

Ako ďalej odznelo v relácii Cez čiaru, medzi ďalších prominentných absolventov školy sv. Alžbety patrí napríklad aj komisárka pre deti a bývalá ministerka práce Viera Tomanová, bývalá poslankyňa zo Smeru Jana Vaľová či exminister práce Vojtech Tkáč. Na škole s kresťanským pozadím pôsobil napríklad aj marxista Ľuboš Blaha.

Stopka pre podozrievavého Mikolaja

Školu chcel koncom roku 2009 preverovať exminister školstva Ján Mikolaj, pretože sa mu nepozdávala nadmerná produkcia profesorov. „Ja som si nechal predložiť zopár tých monografií a aj na základe môjho vlastného odhadu som videl, že podľa môjho súkromného názoru to nespĺňalo zďaleka kritériá,“ povedal telefonicky reportérovi relácie.



Školy sa však v tom čase, čiže v roku 2010, zastal Vladimír Mečiar. A proti Mikolajovej iniciatíve sa postavil aj vtedajší generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Áno, Kováčikov dlhoročný kolega a podozrivý z prepojenia na Mariana Kočnera.

„Som ja ako minister dostal z generálnej prokuratúry taký výklad ako keby zákonov, na základe ktorých generálna prokuratúra uvádzala, že ja ako minister nemám celkom právo zadržiavať takéto návrhy a mám ich ako keby automaticky posielať prezidentovi na vymenovanie,“ uviedol Mikolaj. Zvyčajný postup je pritom taký, že vysoká škola pošle ministrovi návrh na vymenovanie profesorov a ten ich predkladá prezidentovi. Trnkovi sa nepáčilo, že návrhy, o ktorých mal Mikolaj pochybnosti, prezidentovi posunúť nechcel.

Lekári, ktorí sa stali "sestrami"

Ministerstvo školstva disponuje záznamami o vymenovaných profesoroch na Slovensku od roku 2000. Medzi nimi sa vyníma i známy kardiochirurg Viliam Fischer, ktorý na fakulte zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave získal titul profesor v odbore ošetrovateľstva. Odbore pre zdravotné sestry.



„Ako mi bolo bránené v kandidatúre vied, docentúre, tak mi bolo bránené určitými ľuďmi aj profesúre, to je dôvod, pre ktorý som išiel na tento smer. A vôbec sa za to nehanbím,“ uviedol Fischer na svoju obhajobu.

Podobne ako Fischer, aj mnohí ďalší profesori ošetrovateľstva či sociálnej práce sú v skutočnosti špecialisti na iné lekárske oblasti. Podľa Tomáša Nejedlého z tlačového odboru ministerstva školstva zákon o vysokých školách umožňuje každému, aby získal titul profesora v akomkoľvek odbore, prirodzene sa však predpokladá, že ak sa napríklad niekto špecializuje na oblasť chirurgie, že aj jeho vedecká a pedagogická činnosť sa bude orientovať týmto smerom.

Udeľovanie titulov v nelekárskych odboroch pre lekárov sa na Fakulte zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity začalo podľa relácie Cez čiaru v čase, keď tam pôsobil Krčméry. Profesorom v odbore ošetrovateľstvo sa stal aj chirurg Juraj Benca, ktorý je dnes rektorom aj štatutárom Vysokej školy sv. Alžbety.

Ako to bolo s exministerkou Kalavskou?

Benca v stanovisku uvádza, že ošetrovateľstvo je odbor, ktorému sa venuje takmer 20 rokov. Navyše v trópoch na rozvojových a humanitárnych projektoch nepôsobil ako chirurg, ale chorých ošetroval. Jeho doktorantská dizertačná práca sa pritom venuje oboru verejné zdravotníctvo.

Niektoré pasáže jeho práce sú však od slova do slova rovnaké ako pasáže v práci exministerky zdravotníctva Kalavskej. Podozrenie z plagiátorstva preto preverila aj Nadácia Zastavme korupciu. Z ich analýzy vyplynulo, že zhoda medzi prácami je necelých 20 percent. Podľa súčasnej legislatívy o plagiát nejde a Kalavská odmieta, že by od niekoho odpisovala. Zhodná pätina dizertačnej práce ale nie je jedinou zvláštnosťou. Benca svoju prácu odovzdal na konci apríla 2005, Kalavská začiatkom septembra toho istého roku a Benca už v nej už vystupoval ako školiteľ.

Svetový rekord v získaní titulu

Pozoruhodné je, že ani nie pol roka po odovzdaní dizertačnej práce už mal Benca pred menom titul docent. „To je svetový rekord. Bežná zvyklosť tradičných univerzít je 3 viacej rokov, bežne 5 rokov,“, zhodnotil rýchlosť získania titulu Dušan Meško, ktorý je profesorom Univerzity Komenského v Martine.

Štandardný postup pri získavaní titulu docentky podľa reportéra relácie nedodržala ani Kalavská. Habilitačnú prácu na škole sv. Alžbety obhájila v roku 2007, učiť začala v roku 2003, pritom je potrebná 5-ročná pedagogická prax.

Trnavskú univerzitu, školu sv. Alžbety a zvláštne udeľovanie titulov spája meno Vladimíra Krčméryho. V tom čase tam pôsobil ako dekan či rektor, alebo zástupca zriaďovateľa. Medzi profesormi, ktorých obe školy vyprodukovali sú okrem prominentných osobností aj lekári bez zjavnej dlhodobej akademickej praxe. Ide napríklad o chirurgov, či neurológov so zabehnutými ambulanciami a s minimálnymi pedagogickými aktivitami. Aký mali na to dôvod, keď samotný titul nejaké zvláštne výhody neprináša?