Komentár Fiony Harvey (The Guardian)

Analýza pre Guardian ukazuje, že vyhliadky na globálne zelené zotavenie z pandémie koronavírusu visí na vlásku, keďže krajiny nalievajú peniaze do ekonomiky fosílnych palív, aby zabránili ničivej recesii.

Sľuby o podpore s nízkym obsahom uhlíka sa zatiaľ nedokážu naplniť. Len niekoľko veľkých krajín čerpá záchranné fondy do nízkouhlíkových aktivít, ako sú obnoviteľné zdroje energie, elektrické vozidlá a energetická účinnosť.

Podľa nového rebríčka Guardian je EÚ priekopníkom a 30% zo svojich 750 miliárd EUR obnovovacieho fondu novej generácie venuje zeleným koncom. Francúzsko a Nemecko vyčlenili na vlastné environmentálne výdavky ďalších 30 a 50 miliárd EUR.

Na druhej strane rebríčka je na tom Čína najhoršie z hlavných ekonomík, iba 0,3% svojho balíka - asi 1,1 miliardy GBP - je určených na ekologické projekty. V USA pred voľbami to bolo iba asi 26 miliárd dolárov, čo je niečo vyše 1%.



V najmenej 18 najväčších ekonomikách sveta, viac ako šesť mesiacov po prvej vlne odstávok na začiatku jari dominujú pandemické záchranné balíčky výdavkov, ktoré majú škodlivý dopad na životné prostredie. Ako napríklad výpomoc ropnému priemyslu alebo novému vysoko uhlíkovému priemyslu. Podľa analýzy to prevažuje nad pozitívnym prínosom akýchkoľvek zelených výdavkov pre klímu.

Aj krajiny, ktoré sa chvália plánmi ekologickej obnovy, často utrácajú oveľa viac za aktivity, ktoré udržia alebo zvýšia emisie skleníkových plynov. Južná Kórea stanovila v júli plány na zelenú novú dohodu v hodnote približne 135 miliárd dolárov. Ale pokračujúce výdavky na fosílne palivá a na priemysel náročný na uhlík znamenajú, že je na zelenom mieste svojho stimulu iba na ôsmom mieste na svete.



Kanada podobne vynakladá 6 miliárd dolárov zo svojho financovania infraštruktúry na izoláciu domov, ekologickú dopravu a čistú energiu, ale jej celkový záchranný balík má hodnotu viac ako 300 miliárd dolárov a obsahuje opatrenia, ako je rozsiahle rozšírenie ciest a daňové úľavy pre spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá. India vynakladá na svoju zelenú ekonomiku asi 830 miliónov dolárov, ale plány na ťažbu uhlia znížili jej výkonnosť.

Analýza spoločnosti Vivid ukazuje, že zvolenie Joea Bidena za prezidenta USA má potenciál globálne zmeniť zelené oživenie. Aj keď bude možno čeliť republikánskej väčšine v Senáte, ak by sa Bidenove plány na zelený stimul v hodnote 2 biliónov dolárov realizovali v plnom rozsahu, USA by predbehli EÚ ako najväčší investor v nízkouhlíkovej budúcnosti.

"To by bol transformačný posun," povedal Eis. "Toto sú veľmi odvážne Bidenove plány a bol by to obrovský signál pre ďalšie krajiny." Znamenalo by to, že USA by mohli naštartovať globálnu dynamiku závodov smerom k vrcholu, najmä s Čínou, pokiaľ ide o ekologické zotavenie.“



Biden chce podporiť obnoviteľnú energiu, do roku 2035 napájať USA úplne čistou energiou a do roku 2050 dosiahnuť čisté nulové emisie. V nasledujúcom desaťročí investuje 1,7 biliónu dolárov, pričom celkové súkromné ​​investície očakávajú 5 biliónov dolárov. Jeho plány však musia prejsť nepriateľským republikánskym senátom a budú čeliť odporu a možným právnym výzvam zo strany amerických obchodov a potenciálne aj niektorých štátov.

"Napriek tomu, aj keby iba časť Bidenových zelených plánov prežila neporušená, mohlo by to mať silný transformačný účinok na americkú ekonomiku aj na celý svet," uviedol Eis. "Očakávali by ste, že dôjde k určitému kompromisu, ale v porovnaní s tým, v ktorom sa teraz nachádzajú USA, by za Bidenovho prezidentovania došlo k obrovskému posunu v oblasti zelených výdavkov," uviedol. „Mnoho ďalších krajín je ovplyvnených vnímaním USA. Určite by pomohlo, keby USA pri stole G20 presadzovali zelené oživenie.“

Krajiny, ktoré neiniciovali zelené oživenie, prichádzali o potenciál vytvárať milióny pracovných miest, dodal Ed Barbier, profesor ekonómie na Colorado State University. Jeho významná štúdia finančnej krízy z roku 2008 označila toto oživenie z približne 16% zelené. „Existuje obrovský potenciál na zvýšenie zamestnanosti, najmä v stavebníctve,“ uviedol a poukázal na opatrenia, ako je inštalácia izolácie domov, solárne panely a infraštruktúra dobíjania elektromobilov, ktoré sú náročné na pracovnú silu.



Aj keď krajiny nedokážu dosiahnuť ekologické zotavenie, zaostávajú aj vo svojich povinnostiach podľa Parížskej dohody o klíme. Medzinárodná energetická agentúra počítala s tým, že krajiny plánujú zníženie emisií, ktoré predstavuje iba 15% zníženia potrebného na splnenie Parížskej dohody. IEA tiež zistila, že čínske emisie, ktoré sa v počiatočných fázach pandémie prudko znížili, sa už odrazili na úrovniach roku 2019 a je pravdepodobné, že ich prekročia.

Fatih Birol, výkonný riaditeľ IEA, uviedol: „Čína ešte nezačala so zeleným oživením. Zatiaľ si však nenechali ujsť príležitosť na čínsky reset. Čokoľvek Čína teraz postaví, by malo byť zelené.“ Bez Číny vyzerá globálne ekologické zotavenie nemožné. "Ak Čína nepríde so zelenými balíčkami na oživenie, čím sa nový päťročný plán zosúladí s cieľom čistej nuly, potom budú svetové šance na dosiahnutie svojich klimatických cieľov takmer nulové," varoval Birol.

Nezávislá vedecká analýza Climate Action Tracker zistila, že vlády v mnohých krajinách sú ďaleko od toho, aby uprednostňovali nízkouhlíkový rast, posilňujú skôr odvetvia náročné na uhlík a uvoľňujú environmentálne predpisy. Niklas Höhne z NewClimate Institute, jednej z partnerských organizácií stojacich za CAT, varoval: „To, čo vidíme, sú vlády využívajúce pandemické zotavenie na zrušenie klimatických právnych predpisov a záchranu priemyslu fosílnych palív, najmä v USA, ale aj v Brazílii, Mexiku, Austrálii, Južnej Afrike, Indonézii, Rusku, Saudskej Arábii a ďalších krajinách.“



Lord Nicholas Stern, ekonóm pre oblasť podnebia, však uviedol, že krajiny majú stále čas prejsť do novej fázy obnovy, kde môžu byť uprednostňované ekologické výdavky. Väčšina z pôvodných 12 biliónov dolárov na záchranné balíčky na celom svete smerovala do zvyšovania likvidity, podpory miezd a zastavenia bankrotu spoločností, čo ponúka malú príležitosť na ekologizáciu.

"Pokiaľ ide o ďalšiu fázu, o niekoľko mesiacov musia mať krajiny pripravené zelené plány," uviedol Stern. "Zelené zotavenie sa oneskorilo, pretože s vírusom stále bojujeme, s výnimkou krajín ako Čína," uviedol. „Keby sme zvládli vírus lepšie v Európe, povedal by som, že by sme to mali robiť už teraz. Ale stále sme vo fáze uzamknutia a záchrany. Obnova sa nemôže naštartovať, kým sa nám nepodarí lepšie zvládnuť vírus.“

Fiona Harvey, environmentálna korešpondentka Guardianu