V rozhovore pre moskovský televízny kanál Mir Vladimír Semyonov, zástupca riaditeľa ruského Obuchovovho ústavu fyziky atmosféry vysvetlil, že globálne otepľovanie nie je iba záhuba a pochmúrnosť. "Pre Rusko nie sú zmeny nebezpečné, možno skôr priaznivé," vysvetlil Semjonov. „Podnebie bude ako napríklad vo Varšave alebo v Hamburgu. V Soči to bude ako v Miami.“

Pri pohľade na svetlú stránku vedec tiež poznamenal, že najsevernejšie oblasti Ruska nemusia byť so zmeneným počasím také spokojné. Podľa Semjonova sa ľad za posledných 20 rokov topil zrýchleným tempom. Poznamenal tiež, že Laptevské more, vodná plocha severne od Sibíri, ešte stále nezamŕza.

Minulý mesiac ruský prezident Vladimir Putin poznamenal, že Rusko je obzvlášť citlivé na dopady globálneho otepľovania, pretože 65% územia krajiny tvorí permafrost. Akákoľvek ekologická zmena bude mať obrovské dôsledky pre ruskú ekonomiku a infraštruktúru.



"Ovplyvňuje to potrubné systémy, obytné štvrte postavené na permafroste a tak ďalej," vysvetlil Putin v rozhovore pre diskusný klub Valdai. "Ak sa až 25 percent povrchových vrstiev permafrostu, čo sú asi tri alebo štyri metre, roztopí do roku 2100, tento efekt pocítime veľmi silno."

Podľa prezidenta by ruská klimatická kríza a topenie permafrostu by stimulovalo emisie metánu a má potenciál vymknúť sa spod kontroly. V júni sibírsky vidiek prekonal rekord najvyššej teploty, aká kedy bola zaznamenaná v polárnom kruhu, a to na 38 ° C. Neskôr v zúrili aj lesné požiare na ďalekom severe Jakutska, oblasti, ktorá je zvyčajne spojená s niektorými z najnižších zaznamenaných teplôt.