Rovnako ako všetky štúdie týkajúce sa Covidu, aj táto, uskutočnená výskumníkmi z University of Oxford a NIHR Oxford Health Biomedical Research Center, poskytuje oveľa viac otázok ako odpovedí. Paul Harrison, profesor psychiatrie na Oxfordskej univerzite poznamenal, že je potrebný ďalší výskum, aby sa zistilo, či skutočne môže byť diagnóza psychiatrickej poruchy priamo spojená s ochorením na koronavírus.

Harrison špekuloval o možných príčinách takej vysokej úrovne duševných chorôb a tvrdil, že „nie je vôbec nepravdepodobné, že by Covid-19 mohol mať nejaký priamy vplyv na váš mozog a vaše duševné zdravie“. Niektorí z vedcov zdôraznili možnosť, že vysoký výskyt duševných chorôb u pacientov preživších Covid  môže byť spôsobený liekmi predpísanými na liečbu ich fyzického stavu.V súčasnosti máme iba odhady o príčinách predpokladanej epidémie psychiatrických porúch medzi ľuďmi, ktorí prežili Covid.



Nie som prekvapený zisteniami publikovanými v The Lancet Psychiatry. Od vypuknutia pandémie sa neustále objavujú varovania a špekulácie o jej ničivých následkoch na duševné zdravie. Znovu a znovu diskusie o dopadoch uzamknutia implicitne - a niekedy aj výslovne - naznačujú, že mnoho ľudí by to nedokázalo zvládnuť. Varovné predpovede o epidémii problémov duševného zdravia medzi deťmi a mladými ľuďmi sú od začiatku roka opakujúcou sa črtou mediálnych diskusií.

Takmer sa zdá, akoby kríza duševného zdravia čakala na svoje prepuknutie. Tento bod je jasne rozpoznateľný v štúdii publikovanej v The Lancet Psychiatry. Uviedol, že „nepriaznivé dôsledky Covid-19 na duševné zdravie, vrátane úzkosti a depresie, boli všeobecne predpovedané, ale zatiaľ neboli presne zmerané“.

Dôvod, prečo sa všeobecne predpovedali je ten, že západná kultúra si osvojila obsedantný zvyk vnímať duševné choroby ako bežné trápenie ľudskej existencie. Ako tvrdím vo svojej knihe Terapeutická kultúra, západná spoločnosť nechtiac kultivuje ľudí, aby sa cítili bezmocní a znepokojení svojim duševným stavom.



V súčasnej dobe slúži každá tiesnivá udalosť ako prostriedok na predpovedanie krízy duševného zdravia. Bolestivé a ťažké epizódy, ktoré sú normálnou dimenziou ľudskej existencie, sa v súčasnosti reinterpretujú ako hrozby pre duševné zdravie. Napätie v práci, tlak, ktorému deti čelia počas školských skúšok, alebo skúsenosť s odmietnutím sa v súčasnosti často interpretujú ako potenciálne ukazovatele problémov týkajúcich sa duševného zdravia.

Už pred pandémiou sa osamelosť premenovala na problém duševného zdravia, ktorý pravdepodobne zvýši úmrtnosť o 26 percent. Od pandémie sa úzkosť z následkov osamelosti na duševné zdravie prehĺbila.

Tendenciu reinterpretovať akt strachu, existenčnej bolesti, sklamania a utrpenia cez prizmu duševného zdravia najlepšie vystihuje koncept medikalizácie.



Pojem liečebná starostlivosť upozorňuje na trend interpretácie problémov, s ktorými sa ľudia stretávajú v každodennom živote, ako lekárskych problémov. To znamená, že ľudské problémy často prichádzajú s diagnózou.

Už sa napríklad nehanbíte - už trpíte sociálnou fóbiou. Energickým chlapcom, ktorí sú považovaní za príliš aktívnych a nevenujú pozornosť učiteľom je daná nálepka poruchy hyperaktivity (Attention Deficit Hyperaktivita). Záchvaty dieťaťa sa teraz označujú ako porucha narušenia nálady. Prekvapí vás, keď sa hovorí, že duševných chorôb pribúda?

Sociológ Robert Merton vypracoval koncept „sebanaplňujúceho sa proroctva“. Opísal spôsob, akým môžu počiatočné predpoklady a viery o situácii hrať významnú úlohu pri určovaní významu, ktorý mali tieto predpoklady pre jej výsledok. Reprezentácia existenčných problémov ako tých medicínskych má dôležitý vplyv na spôsob, akým jednotlivci vnímajú svoje zdravie.



Reprezentácia uzamknutia ako pozvánky na problémy v oblasti duševného zdravia sa môže zmeniť na sebarealizujúce proroctvo. Určite to zvyšuje strach ľudí z ťažkostí, ktorým čelia. Za takýchto okolností nie je vôbec prekvapujúce, že preživší po Covide zostávajú veľmi úzkostliví o svoje zdravie, a že svoje obavy a ťažkosti budú tlmočiť jazykom psychológie.

Osvietená spoločnosť rozpozná ich bolesť a poskytne im potrebnú podporu. Ale označiť ich veľmi normálnu a veľmi zrozumiteľnú reakciu ako formu duševného ochorenia neznamená pre nikoho žiadne zvýhodnenie. Iba povzbudzuje ľudí, aby sa vnímali ako chorí.

Lekárska kríza vyvolaná Covidom je dosť zlá. Preto by sme to nemali kombinovať tak, že nechtiac vytvoríme kultúrne prostredie, ktoré nás povzbudí vnímať ťažkosti, ktoré máme pri získavaní kontroly nad svojím životom, ako problém duševného zdravia.

Frank Furedi je autor a sociálny komentátor. Je emeritným profesorom sociológie na univerzite v Kente v Canterbury. Je autorom knihy Ako funguje strach : Kultúra strachu v 21. storočí