Odborníci v Českej republike sa pustili do porovnania spoľahlivosti rôznych typov testov. Prvé poznatky z novej unikátnej štúdie ukazujú, že PCR testy sú až moc citlivé. Označenie antigénových testov za menej kvalitné je predčasné, zjednodušené a zavádzajúce tvrdenie.

Dobrovoľné testovanie na koronavírus podstúpilo v uplynulých dvoch týždňoch viac ako tisíc obyvateľov Moravsko-sliezskeho kraja. „Na výsledky si ešte musíme počkať, ale už teraz sa ukazujú rozdiely medzi antigénovými a PCR testami,“ hovorí v rozhovore pre MF DNES Eduard Ježo, riaditeľ Zdravotného ústavu so sídlom v Ostrave.

„Výsledky u rôznych testov sa nesporne líšia, ale povedať, že antigénové testy sú menej spoľahlivé, by bolo zjednodušené, zavádzajúce a najmä predčasné,“ uvádza Ježo. „Rozpor medzi základnými výsledkami PCR a antigénovými testami sme síce zistili asi u tretiny pozitívne testovaných ľudí, ale nesúvisí to so spoľahlivosťou rôznych typov testov, skôr s mierou ich citlivosti a schopnosti rozlíšiť živý a mŕtvy vírus,“ vysvetľuje ďalej.



Na výskum získali približne 1 300 dobrovoľníkov, ktorí súhlasili s odberom 3 vzoriek. Dvakrát si nechali zobrať ster z nosohltanu pre PCR aj antigénový test a okrem toho i sliny do skúmavky pre ďalší typ testu. PCR zisťovaním bola pozitívna asi tretina všetkých testovaných, čo bolo okolo 400 ľudí a tento výsledok zodpovedá aj priemeru krajiny. Ukázalo sa však, že zhruba u tretiny z nich bol antigénový test negatívny. Naopak, pozitívny antigénový test, ale negatívne PCR malo 20 ľudí. Podľa Ježa je to však minimálna miera takejto pozitivity.

Do štúdie zaradili až 5 rôznych typov antigénových testov, ktorých spoľahlivosť chcú takisto overiť. „Lenže ten rozdiel oproti PCR testu má zrejme príčinu inde – v ich citlivosti“, uvádza Ježo. „Možno sa ukáže, že práve preto sú pre hromadné testovanie dokonca vhodnejšie. PCR testy sú veľmi dôležité, ale ich nevýhodou je veľká citlivosť,“ myslí si odborník.



So vzorkami budú preto ďalej pracovať. „Pokračujeme v takzvanom testovaní viability vírusu,“ informuje Ježo. To znamená, že materiál ďalej kultivujú a snažia sa zistiť, či je vírus v nich živý, alebo nie. „Môže sa ukázať, že antigénové testy s nižšou citlivosťou zachytia vírus len u aktuálne nakazeného a infekčného človeka, ale PCR testy s vyššou citlivosťou detekujú i neživé zvyšky vírusu u človeka, ktorý síce nákazu pred nejakým časom prekonal, ale už  je neinfekčný,“ naznačuje.

Po vyhodnotení štúdie približne koncom novembra budú vedieť, ktorý test je nakoľko citlivý a spoľahlivý. Okrem toho by sa tiež mohlo ukázať, že pozitívne testovaných ľudí je vhodné rozdeliť do kategórií podľa miery infekčnosti, na slabo pozitívnych, pozitívnych a silno pozitívnych.

„Ľudia slabo pozitívni, ktorí nemajú príznaky ochorenia COVID-19, nie sú na 99 percent ani infekční. Mohli by preto napríklad tak ako zdravotníci v karanténe chodiť do práce za použitia rúšok a ďalších opatrení,“ dodáva Ježo.