Veci zvyčajne nie sú len čierno-biele. A hoci môžeme s mnohým, čo sa na Slovensku teraz deje nesúhlasiť, ešte to z nás nemusí robiť najhoršiu krajinu na svete. Teda, minimálne z epidemiologického hľadiska. Pavol Koprda prináša vo svojom komentári niekoľko zaujímavých údajov ohľadom koronavírusu v Európe.

Koprda, ktorý pôsobí v treťom sektore v oblasti vzdelávania a popularizácie vedy, sa pozrel na 25 európskych štátov (okrem Švajčiarska a niektorých ostrovných krajín ako Írsko, Cyprus, či Grécko) a na ich situáciu spôsobenú novým koronavírusom. Keby si mal vybrať, v ktorom z nich by chcel stráviť Vianoce, pretože tam očakáva najlepšiu epidemiologickú situáciu, tak by si, vraj, zvolil Fínsko, Holandsko a, možno prekvapivo, i Slovensko.

Autor, ktorý je matematik, ale nie epidemiológ, si za porovnávacie kritérium zvolil 7-dňovú incidenciu, čiže počet novovzniknutých ochorení, na milión obyvateľov a pozrel sa, aký prudký je ich rast v jednotlivých krajinách. Okrem iného zistil, že takmer vo všetkých je trend veľmi podobný a zdvojnásobenia prípadov prichádzajú po 8 až 20 dňoch. Údaje previedol do tabuľky, kde zaznamenával počet PCR testov, počet obyvateľov aj hustotu zaľudnenia. Dáta čerpal z webu ourworldindata.org.



Podľa Koprdu je dôležité sledovať predovšetkým trendy vo vývoji, pretože len samotná informácia o počte prípadov nehovorí takmer nič. Upozorňuje, že zaujímať by sme sa mali aj o aktuálnosť dát. Ako príklad uvádza Švédsko, o ktorom sme na konci septembra počúvali, že druhú vlnu zvláda výborne. Vo svojom príspevku uvádza, že dnes to už nemusí byť celkom pravda a posledné zdvojnásobenie tu trvalo len 10 dní.

„Skúsme sa na celú situáciu pozerať ako na biatlon s postupným štartom. Porovnávať má zmysel v medzičasoch a v cieli. Ale keď sa v jednom momente pozriem na trať a pozriem sa, kto kde stojí, tak mi to takmer nič nepovie,“ vysvetľuje ďalej matematický pohľad.

Koprda pridáva aj niekoľko poznámok, ako výsledok svojho zisťovania. Fínsko sa ako jedna z mála krajín stabilne drží na nízkych číslach, hoci dôvod nie je celkom známy. Môže to byť nízkou hustotou obyvateľstva, lepšou komunikáciou, alebo sa situácia aj tu o niekoľko týždňov zmení, lebo sú možno len na krivke za nami?



Za zaujímavé považuje Holandsko. Krajina tulipánov v porovnaní s ostatnými od októbra paradoxne znižuje počet PCR testov, ostatné štáty pritom ich kapacitu skôr navyšujú. Nakúpili tu však veľké množstvo antigénových testov. Mimochodom, tie, ktoré použilo Slovensko, podľa Koprdu v skutočnosti nie sú až také zlé, ako sa popísalo.

Celkovo môžeme teraz takmer vo všetkých európskych krajinách pozorovať rastúci trend, „zopár mierne rastúci a zopár stagnujúci s otáznikom“. Do poslednej kategórie autor zaradil i Slovensko, pretože našim dátam z PCR testov „sa nedá teraz veľmi veriť“, pretože nie sú dostatočne podrobné a preto sa ťažko interpretujú.

Na margo popieračov korony Koprda uvádza ešte dva body. Je presvedčený, že Európu čaká ťažká zima. „Doteraz zomrelo v týchto krajinách na covid 187-tisíc ľudí. Od dnes až do Vianoc to bude podľa môjho odhadu minimálne 200-tisíc nových úmrtí,“ pokračuje v príspevku na sociálnej sieti. Pritom uvádza, že na chrípku za celý rok na celom svete zomrie 240 až 690-tisíc ľudí. „Tu sa bavíme o 25 krajinách za 48 dní. Takú silu má korona. Preto všetky tie opatrenia,“ píše Koprda.



V reakciách pod svojím statusom sa vyjadruje aj k Českej republike. Uvádza pomerne odvážny odhad, podľa ktorého očakáva, že v najbližších 30 dňoch by tu mohlo zomrieť 5 až 10-tisíc ľudí. Pritom píše, že pri dátach o našich susedoch strávil veľa času. Čo sa týka českého evolučného biológa a parazitológa Jaroslava Flégra, vie, že „veľa jeho odhadov je mimo a vidno to aj na číslach“.

Odkaz má aj pre ľudí, ktorí prirovnávajú aktuálnu situáciu s ochorením COVID-19 k Hitlerovi. „Ak by Hitler nič nespravil, nikto by nezomrel. Ak by dnešní politickí lídri nič nespravili, zomreli by milióny ľudí. Hitler sa rozhodol ľudí vraždiť. Dnešní lídri sa snažia ľudí chrániť. Nerobia to perfektne, ale rozdiel v motivácii pri obmedzení slobody je obrovský,“ myslí si Koprda.



V závere prináša aj trochu optimizmu. Verí, že „s antigénovými testami sme mali mega šťastie, ktoré by sme mali dobre využiť“. Podľa Koprdu je dôležité, aby boli dostupné kedykoľvek a pre každého. Mali by sa pravidelne testovať ľudia, u ktorých to má zmysel. Podporuje tiež využívanie antigénových testov na všetkých našich hraniciach.

Nadchádzajúce týždne budú podľa Koprdu kľúčové. Nemali by sme však zabúdať na opatrenia a odporúča aj v ďalšom období vydržať v maximálnej možnej izolácii. Hoci na druhej strane odhaduje, že „zrejme sme naozaj jediná krajina spomedzi týchto 25“, ktorá môže zažiť v najbližších týždňoch významnejší pokles.