Dopad rakoviny na ľudí na Slovensku je alarmujúci a pandémia ho ešte zhoršila, povedala Novému času prezidentka organizácie NIE RAKOVINE, Jana Pifflová Španková. 

Problémom Slovenska nie je len to, že sa popri korone zabúda na iné choroby. Pifflová hovorí, že na Slovensku je zákon je postavený tak, aby sem nové lieky na onkologické ochorenia neprišli, „je prešpekulovaný a z pohľadu pacientov a ich rodín hyenistický. Svet už beží na cielené terapie, imunoterapie, génové terapie, my pacientom dávame staré chemoterapie“.

 Prezidentka pacientskej organizácie NIE RAKOVINE Jana Pifflová Španková upozorňuje, že od začiatku vypuknutia pandémie sa na onkologických pacientov akoby zabudlo. Už od 13. marca organizácia NIE RAKOVINE tlmočila stanovisko, že na Slovensku nemáme iba koronu. Máme aj iné ochorenia: „keď sme videli, ako odborný svet, médiá i my žijeme len novým vírusom, upozorňovali sme, že sú tu aj iní pacienti, majú svoje práva, zdravotné a sociálne potreby,“ hovorí.



Pifflová upozorňuje, že od marca sa začalo stávať, že onko-pacienti boli lekármi a nemocnicami odmietaní. Infolinku pacientom s rakovinou neponúkol nikto, len pacientske organizácie. „Boli sme zavalení telefonátmi a mali sme hlásenia onkologických pacientov, ktorým sa priťažovalo a keď vraj volali sanitku, dostali odpoveď, že nemôžu prísť, lebo je epidémia. Vážime si, že veľké kliniky a onkológie poskytovali ďalej liečbu, ale boli aj také zariadenia, ktoré spustili mrežu. Pacienti nemali mesiac-dva chemoterapie. Ich potreby pre náš zdravotnícky systém prestali byť dôležité, boli jednoducho odsúdení aj odignorovaní s tým, že je korona, musia teda vyčkať,“ hovorí prezidentka organizácie. Na Slovensku to funguje tak, že pacientské organizácie suplujú štát.

Pifflová ďalej upriamuje pozornosť aj na štatistiky, „máme niečo cez 30 úmrtí na Covid-19, zatiaľ však stále na Slovensku pribúda asi 100 nových prípadov rakoviny denne a 38 ľudí zomrie. Takto predsa korona nezabíja! Máme o štvrtinu až pätinu väčšiu úmrtnosť na rakovinu ako je priemer úmrtnosti v Európe,“ upozorňuje.

Dlhoročná prezidentka aliancie upozornila aj na to, že na Slovensku neexistujú kvalitné dáta o pacientoch. Napriek tomu, že na Slovensku máme Národné centrum zdravotníckych organizácií, nikto sa nevie dopátrať, koľko ľudí má aktuálne rakovinu prsníka, koľko pacientov v čase odhalenia diagnózy má tretie, štvrté štádium, alebo či napr. snaha robiť prevenciu a skríningy má dosah na odhaľovanie rakoviny vo včasných štádiách.



Na Slovensku je stále obrovským problémom, že štát odmieta hradiť pacientom inovatívnu liečbu. Aj v tomto smere podniká NIE RAKOVINE kroky. Pifflová hovorí o mnohých zúfalých občanoch, ktorí prosia o pomoc, „máme v mailoch, na linke zúfalých pacientov – 40-ročnú mladú mamu dvoch detí s na tretíkrát neschválenou liečbou, alebo napríklad 60-ročnú pani, ktorá celý život robila v zdravotníctve, chcela si s mužom na dôchodku postaviť domček a ten nakoniec roztopili na lieky. Toto je výsledok zlých zákonov, naši pacienti nemajú inovatívne lieky, liečia ich starými, kratšie zaberajúcimi liekmi s väčšími vedľajšími účinkami a trápi to aj lekárov“.

„Najsmutnejšie je sledovať, ako všemocné poisťovne lieky do kategorizácie (úhrady z verejného poistenia) neschvália a pacientovi čakajúcemu na liek potom alibisticky odpíšu: Nemôžeme vám tento liek uhradiť, veď nie je kategorizovaný“, hovorí prezidentka a pokračuje: „my to voláme démonický kruh – umožňuje im to zlý zákon. ...Naši lekári sa už ani netaja, že nemôžu dodržiavať najnovšie liečebné schémy, na ktorých funguje celý svet. ...Svet už beží na cielené terapie, imunoterapie, génové terapie, my pacientom dávame staré chemoterapie.



Zákon je postavený tak, aby sem nové lieky neprišli. Je prešpekulovaný a z pohľadu pacientov a ich rodín hyenistický a treba to zmeniť“. Pifflová tvrdí, že je denne svedkom tragédií, pacientom sa na liečbu skladajú cudzí ľudia. Pritom rakovina sa liečiť dá. Situácia je žiaľ taká, že lekári sú namiesto toho, aby liečili, zavalení administratívnou prácou, vypisujú žiadosti pre pacientov, aby následne oznámil pacientovi zlú správu, že inovatívna liečba mu schválená nebola. „Ako je možné, že žena, ktorá má karcinóm prsníka alebo hrubého čreva, má v Bratislave kratšie prežívanie ako pacientka s rovnakou diagnózou v 60 km vzdialenej Viedni?“ pýta sa prezidentka NIE RAKOVINE.

Jana Pifflová hovorí, že už nie je čas na aroganciu moci. Tvrdí, že naša medicína je pozadu a môžu za to všetky vlády, ktoré sme doteraz mali. „Politici si musia uvedomiť, že je to v ich rukách, oni nemajú robiť aktivistov v médiách. Oni majú možnosť meniť zákony pre ľudí. Nová garnitúra pána ministra Krajčího nám prisľúbila zmenu nefunkčného zákona a komunikuje s nami - sme pripravení ho spolutvoriť.“

Prezidentka NIE RAKOVINE je nahnevaná aj pre to, aká pozornosť sa venuje už od marca jedinej chorobe. „Od vypuknutia pandémie koronavírusu sa upriamila pozornosť najmä na testovanie na COVID-19. Nikto nespochybňuje, že ide o závažné ochorenie a treba mu venovať adekvátnu pozornosť. Otázne je, či to má byť na úkor ľudí trpiacich inými chorobami“, hovorí a pokračuje: „mňa veľmi nadchli spoty, ako si máme umývať ruky, ako nosiť rúška, „zostaňte doma seniori“... No nevieme už roky dostať pred hlavné televízne správy onko-preventívny charitatívny spot. Túto jar sa denne na covid testovalo 4- alebo 5-tisíc ľudí a zachytili sme troch-štyroch pozitívnych. No keby sme takto celoplošne testovali kolorektálny karcinóm, tak tých 2 000 úmrtí ročne len na rakovinu hrubého čreva eliminujeme. Zachráňme 2 000 ľudí! Hádam je to dostačujúci argument“, uzatvára.