Ospravedlňujem sa pánom Cleeseovi a Palinovi za parafrázovanie, ale reakcia na americké prezidentské voľby je ďalším prejavom ako "ladne" dokážeme (ne)prijať porážku. Skutočné, a čo je dôležitejšie, online echo komory nás presvedčili, že keď sa veci nevyvíjajú podľa našich predstáv, je to len akýsi zlomyseľný podvod.

Práve teraz Donald Trump a jeho nasledovníci volajú „podvod!“ nad výsledkami. V týchto voľbách nie sú dôkazy o podvodoch, ale Trump už dávno vytvoril živnú pôdu pre ľudí, aby verili, že pôjde o podvod, a preto je ich popieranie reality ospravedlniteľné.

Povedal im, že hlasovanie poštou bude zmanipulované -  bez jediného faktu, ktorý by to podporil - pretože vedel, že demokrati budú hlasovať s väčšou pravdepodobnosťou poštou, najmä v prípade pandémie. A keď  hlasy zasielané poštou prišli neskoro a uprednostnili Joe Bidena (Trump vedel, že to urobia), príbeh bol na svete.



Toto popretie sa neobmedzuje iba na fanúšikov Trumpa alebo na ľudí konkrétneho presvedčenia. Ach nie, táto podmienka je celopolitická. Garantujem, že Bidenovi priaznivci by, na druhej strane, poukazovali na potlačenie a zastrašovanie voličov, záhadné zmiznutie poštových hlasov a dokonca zmiznutie poštových schránok po tom, čo bol Trumpov donor Louis DeJoy bizarne vymenovaný za generálneho poštového riaditeľa. Ó, a samozrejme, na Rusko. Možno teraz budú musieť kričať „zaujatosť!“ na Najvyššom súde USA.

Keď Hillary Clintonová v roku 2016 podľahla Trumpovi, pamätajte, že to boli Rusi. Brexit bol tiež práca Moskvy a navyše sa odohrávala nejaká ilegálna kampaň. Škótske referendum o nezávislosti malo zmanipulované hlasovanie. Vnímalo sa to ako zrada, zločin a manipulácia neprajníkov. Mnoho ľudí, a tým myslím milióny, to ešte stále tak vníma. Nie všetky konšpiračné teórie sa objavujú iba v bulvári. Niekedy idú do mainstreamu, ako keď sa džezová skladba nejakým spôsobom dostane do top 10 popových hitparád.

Všetky tieto veci majú jednu spoločnú vlastnosť - sú nepodložené. Iste, v hre nájdete riskantné prvky a nelegálne správanie. V ktoromkoľvek hlasovaní. Ale dosť na to, aby sme ovplyvnili výsledok? Absolútne nie.



Vlastne majú spoločné dve veci - sú nepodložené a zúfalé.

Trumpisti skandovali „zastaviť počítanie“ v jednom štáte a „spočítať každý hlas“ v inom štáte.  Pravdepodobne ste už videli veľmi zvláštne predpovede Trumpovej duchovnej poradkyne Pauly Whiteovej, v ktorých tvrdí, že do USA prichádzajú z celého sveta „anjeli“, aby sa uistili, že bude zvolený jej šéf. Sú to zúfalé príznaky toho, že ľudia nie sú schopní čeliť porážke.

Nesúdim. No, ... trochu. Ale aj ja som zažil odmietavanie. Po referende o brexite som bol riadne  rozrušený. Nie, že by som bol veľkým fanúšikom súčasnej Európskej únie - len veľmi, veľmi málo verím britskej vláde, aby urobila niečo iné, ako to celé pohnojila.

Zmocnili sa ma hnev a frustrácia. Nemohol som uveriť, že sa to stalo. Ako mohlo toľko ľudí voliť týmto spôsobom? Podobne som sa cítil aj pri posledných všeobecných voľbách v Spojenom kráľovstve, keď sme odovzdali autoritárske úrovne moci skupine zlomyseľných klaunov.



Nakoniec som sa z týchto vecí dostal a situáciu som prijal. Nepáčilo sa mi to, ale akceptoval som to. Ale dôvod, prečo som na túto otázku nemohol dosť dlho odpovedať, je ten, že som sa nerozprával s mnohými ľuďmi, ktorí so mnou nesúhlasili. Ako toľko z nás, aj ja som žil v ozvene. Začal som prepadať do bludov a nebyť mojej práce, možno by som v nich aj zostal.

Viac ako kedykoľvek predtým sa obklopujeme súhlasnými hlasmi, pretože je to jednoduchšie ako kedykoľvek predtým. Veríme tomu, čomu veríme, a teraz máme prístup k tisícom ľudí, ktorí nám povedia, že máme pravdu. Nielenže s nami čiastočne alebo všeobecne súhlasia, ale súhlasia aj absolútne. A preto sa naše názory stávajú absolutistickými. Šedé oblasti sú rozdelené na čierne a biele. Tento článok, rovnako ako toľké, čo som už napísal, bude mať pod sebou komentáre na sociálnych sieťach od ľudí, ktorí nečítali nič iné ako nadpis a vytvorili si k tomu názor. Žehnám Ti, že si dočítal až sem.



Nie sme online, aby sme sa učili z obrovskej škály vedomostí, ktoré sú teraz na dosah ruky, sme online, aby sme našli dôkazy, ktoré podporujú naše predsudky. Nie sme online aby sme debatovali, sme online aby sme v debate vyhrávali. Naši súperi sa predsa vždy mýlia. Ak sa nám niečo nepáči alebo sa nám jednoducho nepáči, aký je svet, dobre, určite sa niečo stalo - ale nejaký kútik internetu s nami bude určite vždy súhlasiť.

Nechápte ma zle. Spochybňovať status quo alebo kolektívne naratívy je v poriadku. Mať odvahu na vlastné presvedčenie je tiež v poriadku. Ale bez pripustenia rozdielu a porážky, schopnosti pozerať sa do hlavne skutočnej pušky a rešpektovať muníciu, schopnosti meniť názor, sa rozpadáme ako spoločnosť. Takto sa šíri chaos.



Jeden z redaktorov v RT mi ukázal list, ktorý napísal George HW Bush (alias Bush starší) Billovi Clintonovi po tom, čo ho Clinton porazil v prezidentských voľbách v roku 1992. Porovnajte to s Trumpovou reakciou tento týždeň a môžete hádať, ktorá z nich je zdravšia, inteligentnejšia, ušľachtilejšia a elegantnejšia.

Chcel by som ponúknuť riešenie. Rád by som povedal, že by sme si všetci mali nájsť čas, aby sme sa častejšie stretávali s ľuďmi protichodných názorov a porozumeli im. Chcel by som povedať, že by sme si mali ponechať sociálne médiá na videozáznamy so zvierakamit, sviatočné snímky a mémy a využívali informačný vek spôsobom, ktorý rozširuje našu myseľ. Chcel by som povedať, zmúdrejme a naučme sa byť dobrými porazenými, ako napríklad George HW Bush. Chcel by som navrhnúť, aby sme vzkriesili prístup „nemôžeme vyhrať nad všetkými“.

Rád by som to všetko urobil, ale úprimne povedané, nikto, kto so mnou nesúhlasí, sa v čítaní nedostal až sem.

Andrew Dickens je ocenený spisovateľ v oblasti kultúry, spoločnosti, politiky, zdravia a cestovania pre hlavné tituly ako Guardian, Telegraph, Independent, Daily Mail a Empire