Celoplošné testovanie prinieslo všetko možné, len zrejme nie celkom objektívnu odpoveď na to, ako to s koronavírusom u nás skutočne je. A z toho vyplývajúci falošný pocit bezpečia v zelených okresoch. Ten sa spája aj s rizikom zľahčovania či nedbalosti. Matematik Richard Kollár preto navrhuje zmenu niektorých opatrení. Uviedol to na svojom facebooku.

Matematik Kollár apeluje, aby sme sa nenechali oklamať nízkym percentom pozitívnych testov v plošnom testovaní. „My naozaj očakávame, že v menej premorených regiónoch bola senzitivita testov veľmi nízka, t. j. nielenže testy zachytili veľmi malé percento infikovaných (možno aj blízko 20 percent), ale zároveň možní šíritelia majú v ruke doklad o tom, že sú akože neinfekční,“ upozorňuje vo svojom príspevku na sociálnej sieti.

Ostatní zas podľa Kollára môžu mať z nízkeho čísla pocit, že im nič nehrozí a veriť, že nemajú šancu stretnúť niekoho infekčného. Matematik očakáva, že napríklad Bratislava, ale aj ďalšie „víťazné“ mestá z prvého kola ako Trnava či Košice, sa môžu stať ideálnym miestom na šírenie epidémie v najbližších týždňoch. Faktormi, ktoré toto riziko spúšťajú, sú absencia strachu, uvoľnenie opatrení a najmä pocit falošného bezpečia.



Kollár je presvedčený, že v tejto situácii by pomohol istý kompromis alebo ponúknutie nejakej výhody pre ľudí. Niečo za niečo. „Niektoré opatrenia by sa dali zjemniť. Najmä tie, ktoré sú menej efektívne a zaťažujú ľudí najviac, aj keď z okna limuzíny to možno až tak necítiť,“ uvádza Kollár. Iné by sa zas podľa neho mohli sprísniť, napríklad zaviesť zákaz státia na terasách podnikov počas konzumácie jedál a nápojov alebo aj obmedzenie kričania na ulici (Štúdie preukázali, že koncentrácia vírusu sa zvyšuje priamo úmerne s hlasitosťou prejavu, pozn. red.).

Nosenie rúšok vo vonkajších priestoroch podľa Kollára nedáva žiadny zmysel. Ľudia, ktorí „aspoň intuitívne rozumejú fyzike, prípadne videli dáta o prenose vo svete“ vedia, že „efekt tohto opatrenia je zrejme úplne minimálny, ale záťaž je celoplošne veľmi vysoká“.



Preto verí, že rozumný „trade-off“ alebo kompromis spojený s jasnou komunikáciou by pomohol. „Zrušme povinnosť nosiť rúško vonku, ak osoba kráča alebo beží a je dosť ďaleko od ostatných, ale prikážme ľuďom na terasách sedieť, ak tam teda chcú byť“, navrhuje Kollár. Za dôležité považuje celoplošne zvýšiť ochotu ľudí dodržiavať skutočne dôležité opatrenia. Pomôcť by mohlo napríklad vysielanie v médiách o tom, aké správanie je rizikové. Vidí tu tiež priestor pre kreatívny priemysel, vrátane umelcov.

„Potrebujeme oveľa lepšiu komunikáciu, ako zúfalé výzvy už teraz vlastne najmenej populárnych členov vlády. To už asi vôbec nepomáha, nie je už marec, ale november. Možno to dokonca škodí, lebo ľudia sa radi stavajú politikom na odpor, najmä keď sú sami frustrovaní a nahnevaní,“ konštatuje matematik.

V závere statusu píše, že koronavírus tu s nami bude ešte dlho. „Treba sa na to mentálne pripraviť a pripraviť na to poctivo aj naše obyvateľstvo,“ dodáva Kollár a za najhoršie, čo by sme mohli v tejto situácii urobiť, považuje jej zľahčovanie tam, kde to „z čísel môže chvíľu vyzerať veľmi dobre“.