Zadržaný a väznený funkcionár štátnej správy pod Tatrami sa správal ako zemepán. Neskutočná korupcia a bojaci sa reštituenti. Opísal ju Denník N.

Kauza Dobytkár, pre ktorú skončili v policajnej cele viacerí „zaujímaví“ ľudia, zdá sa, naberie zaujímavé rozmery. A to aj preto, že na sa povrch dostávajú informácie, nad ktorými bežnému človeku zostáva rozum stáť. „Dáte časť z pozemkov alebo nedostanete nič,“ opisujú podľa Denníka N reštituenti ich rozhovory so šéfom pobočky pozemkového fondu v Poprade.

Odmietli dať úplatok, k pôde sa nedostali

Pod Tatrami podľa sudkyne, vyšetrovateľov, ale už aj očitých svedkov roky fungovala korupčná sieť kupčenia s pozemkami, ktoré mal štát vrátiť rodinám okradnutým za predchádzajúceho režimu. Rozplietať sa ju teraz darí nielen za prispenia policajného vyšetrovania, ale aj vďaka reštituentom, ktorí o tom celom hovorili s Denníkom N. Podľa vyšetrovateľov, ale aj svedkov, si mal vysoký štátny úradník pýtať od reštituentov časť pozemkov, na ktoré mali nárok. Keď to odmietli, ich žiadosť dal bokom a oni nemali šancu sa k pôde dostať. Aj takto opisovali reštituenti dianie na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) v Poprade, ktorému dlhé roky šéfoval Ivan Tudaj, ktorý v súčasnosti už sedí vo väzbe.

Za mrežami však skončil aj prominentný právnik Ján Gajan, ktorý sa objavuje i v korupčnej kauze Dobytkár a má väzby na finančníka Martina Kvietika. Za bývalej ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej mal mať Gajan podľa vyšetrovateľov „dominantný vplyv“ na vedenie pozemkového fondu. Obaja, teda Gajan aj Tudaj už čelia obvineniu z prijímania úplatku spolupáchateľstvom. Pred dvoma týždňami ich zadržala NAKA, ktorej sa podarilo rozkryť, ako pod Tatrami fungovalo uplácanie pri reštitúciách. Špecializovaný trestný súd ich vzal do väzby, obaja ale podali proti tomu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd. Obaja ale zhodne tvrdia, že sú nevinní.

Tudaj ako mocipán a zemepán pod Tatrami

„Vypýtal si 40 percent z parciel akoby nič, akoby išlo o normálnu vec,“ opísal svoju skúsenosť s Tudajom jeden z reštituentov. „Mám strach. Už som vypovedal na polícii,“ priznal s tým, že práve preto nechce zverejniť svoje meno. Aj ďalší oslovený reštituent prezradil, aký bol Tudaj štátnym úradníkom. „Medzi štyrmi očami mi povedal, že chce určité percentá z pozemkov. Zaskočilo ma to, reagoval som – nemáte zdravý rozum alebo Boha pri sebe. Však to je nehorázne,“ povedal Denníku N reštituent, ktorý tiež požiadal o anonymitu.

A čo spravil Tudaj, keď nechcel reštituent úplatok dať? „Povedal mi, aby som si to ešte rozmyslel.“ Keďže nemienil pristúpiť na nečestné praktiky, jeho žiadosť o vydanie pozemkov ostala ležať medzi tými nevybavenými.

Polícia zadržala Tudaja a Gajana počas akcií Zemepán a Terra, v rámci ktorých vyšetrovala reštitúcie pozemkov v obciach Vrbov, Veľká Lomnica, Nová Lesná, Veľký Slavkov a v meste Svit. Ich rozloha je najmenej 684 500 metrov štvorcových. „Úplne sedí to pomenovanie akcie Zemepán, Tudaj sa správal ako taký zemepán, mocipán,“ zhodnotil správanie štátneho úradníka reštituent. Tudaj bol šéfom regionálnej pobočky SPF v Poprade od roku 2010 a vybudoval si tam podľa obvinení systém, v ktorom prakticky nemali šancu uspieť obyčajní reštituenti, čo odmietali dať úplatok.

Predstierané odôvodnenia nesplnenia žiadostí

„Súd z vyšetrovacieho spisu zistil, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou tento systém fungoval v regióne Poprad dlhší čas, kde v zmysle výpovedí svedkov nebolo možné domôcť sa vybavenia reštitučného nároku bez toho, aby reštituent nebol ochotný pristúpiť na dohodu s obvinenými,“ píše v uznesení z 23. októbra Pamela Záleská, sudkyňa Špecializovaného trestného súdu pre prípravné konanie v Pezinku, ktorá rozhodla, že Tudaj a Gajan pôjdu do väzby.

Podľa vyšetrovateľov nevybavoval Tudaj žiadosti reštituentov v poradí, ako prichádzali, ale podľa toho, ako prejavili ochotu dohodnúť sa na výške úplatku. „Odkladanie žiadostí reštituentov, respektíve ich presúvanie mimo poradia bez ohľadu na čas ich podania, malo byť buď celkom predstierané s odôvodnením nesplnenia všetkých nevyhnutných náležitostí alebo úmyselným preraďovaním v závislosti od reakcií reštituentov,“ spomína uznesenie sudkyne, ktoré Denník N získal v anonymizovanej podobe po infožiadosti.

Právnik chodil za reštituentami pýtať úplatky

Do úplatkárskej schémy bol podľa obvinenia zapojený okrem Tudaja a Gajana aj právnik Gustáv Palider, ktorý obchodne spolupracuje s Gajanom. Aj toho polícia obvinila z korupcie, no stíhaný je na slobode. Podľa uznesenia súdu po dohode Tudajom a Gajanom tiež chodil za reštituentmi a požadoval 40 % z výmery za vybavenie reštitučného konania. S Denníkom N sa však o záležitosti odmietol Palider baviť. „Keďže prebieha vyšetrovanie, nebudem sa k tomu vyjadrovať,“ uviedol stroho.

A ďalšia zaujímavosť sa týka bývalej vlády. Za éry ministerky Gabriely Matečnej z SNS Palider aj Gajan pracovali pre Slovenský pozemkový fond. Hoci ten mal vlastných zamestnancov zodpovedných za reštitúcie, externe si ich v rokoch 2016 až 2018 najal na kontrolovanie reštitučných zmlúv, vďaka čomu mali podrobný prehľad o tom, aké pozemky má štát k dispozícii na bezodplatné vydanie a cez akých reštituentov by sa k nim mohli dostať. Sudkyňa o Gajanovi napísala, že okrem Tudaja mal vplyv aj na vedenie Slovenského pozemkového fondu, ktorý riadili nominanti Matečnej. „Napriek absencii akýchkoľvek zákonných oprávnení disponoval dominantným vplyvom na vedenie SPF“, uviedla sudkyňa. Matečná však nechcela nevysvetliť, prečo umožnila Gajanovi s Paliderom mať kontrolu nad reštitúciami. S otázkami Denník N odkázala na pozemkový fond.

Všetko odštartovala kauza Veľký Slavkov

Prvá veľká pozemková aféra s reštituentami pod Tatrami sa prevalila v obci Veľký Slavkov ešte počas prvej vlády Roberta Fica v roku 2007, pre ktorú skončil vo funkcii nominant Vladimíra Mečiara, minister pôdohospodárstva Miroslav Jureňa. Medzi vyšetrovanými reštitúciami v uvedenej obci sú aj pozemky, ktoré v súčasnosti vlastní Adela Dovalovská. Tá má vo Veľkom Slavkove aj takmer 18-tisíc štvorcových metrov v lokalite, kde má vyrásť obrovská rekreačná oblasť pre turistov s rozlohou vyše 100 hektárov. Dovalovskej parcela je hneď vedľa pozemkov, ktoré cez reštitúciu získala spoločnosť TMDE. Paradoxné je že donedávna bol jej konateľom Marek Ciprian, podnikateľ z Nitry s väzbami na Bödöra. Denník N sa s ňou spojil s otázkami, ako sa k pôvodne reštituovaným pozemkom dostala, Dovalovská neželala si však, aby čokoľvek z rozhovoru bolo publikované.

Do prípadu sú zapletení mnohí vplyvní ľudia

Vplyvný právnik Gajan sa pohyboval i v blízkosti podnikateľa Martina Kvietika, ktorý je spájaný s SNS. V Bratislave má advokátsku kanceláriu HMG Legal, ktorá pracuje pre Kvietikovu Slaviu Capital. Polícia ho však v súčasnosti stíha v kauze Dobytkár, ktorý je jeden z najväčších korupčných prípadov v histórii Slovenska. Po vypuknutí škandálu hovoril, že s prípadom Dobytkár nemá nič spoločné. Polícia ale zatiaľ vyčíslila, že na úplatky pri dotáciách farmárom išlo 10 miliónov eur. Podozrenia z korupcie sa týkajú Pôdohospodárskej platobnej agentúry v čase, keď ju ovládali nominanti SNS (2016 – 2020).

Pre kauzu sedí vo väzbe aj finančník Martin Kvietik zo Slavie Capital a aj Norbert Bödör, ktorý ovláda bezpečnostnú službu Bonul, má blízko k Smeru a mal väzby na Mariana Kočnera. V súvislosti s Gajanom je teraz disciplinárne stíhaný sudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban. Predseda Súdnej rady Ján Mazák a predseda Špecializovaného trestného súdu Ján Hrubala totiž zistili, že im klamal o svojich vzťahoch s Gajanom, uvádza v spojitosti s prípadom obrovskej korupcie v štátnej správe Denník N.