4. novembra 1980 si v pražskej väznici odpykal trest smrti Jan Tvrdík. 33-ročný muž sa v októbri 1978 pomstil manželke, ktorá ho vyhodila z bytu. Neskôr sa tam vrátil a kladivom utĺkol jej matku a vážne dobodal svoje dve deti. Osemročného chlapca a štvorročné dievčatko zachránilo predstieranie, že sú mŕtvi.

Podľa informácii portálu iDnes, päťkrát trestaný Jan Tvrdík vyšiel v septembri 1978 z väzenia. Dohovoril sa s manželkou, že sa vráti k rodine. Súhlasila s jej podmienkou, že nebude piť. Vydržal však len dva týždne. Potom prišiel domov opitý a žena ho vyhodila.

Išiel bývať k matke. Od nej počul, že si manželka, keď bol zavretý, údajne našla novú známosť, išlo o staršieho muža.

„Keď som sa to dozvedel, nebolo mi to jedno. V pondelok 23. októbra mi v práci povedali, že tam nemôžem robiť, pretože som trestaný. Od tej doby som mal v hlave také tlaky. Napadali ma rôzne myšlienky. Začal som si pripadať taký menejcenný,“ vypovedal Tvrdík.



Jeho žena pracovala ako chyžná v pražskom boteli Racek. Muž si spočítal jej služby a vyšlo mu, že bude mať 27. októbra nočné. Uvažoval, že doma pripraví manželke prekvapenie. „Napadlo ma, že to tam všetko vymlátim,“ priznal.

Ten večer obišiel niekoľko lokálnych krčiem a „posilnil“ sa asi dvadsiatimi pivami. Do bytu na pražskom sídlisku dorazil o pol druhej ráno. Odomkol si kľúčom, ktorý žene nevrátil. V izbe spali deti i svokra, ktorá u dcéry v tom čase bývala. „Tá stará mi liezla na nervy už niekoľko rokov,“ spomínal Tvrdík.

Z chladničky vzal pivo a vypil ho. Potom si uvaril kávu. Znovu premýšľal, či to urobí, alebo nie. Následne sa rozhodol, že áno. Vyzliekol sa do spodného prádla, aby si nezašpinil nohavice od krvi.



„Uvažoval som, že starej odrežem hlavu a dám ju na televíziu, a že deťom tiež urežem hlavy a niekam ich položím, napríklad na kuchynskú linku, aby z toho bola manželka šokovaná. Chcel som jej povedať: To je darček odo mňa za to, že sa ku*víš s chlapom o 40 rokov starším, než som ja. Potom som ju chcel prebodnúť nožom,“ spomínal.

Bolo štvrť na päť ráno. Tvrdík sa opakovane pozeral na hodinky, aby to stihol, než sa manželka vráti z nočnej. Nechcel „si mordovať ruky“, tak našiel medzi príborom kladivo na mäso. Prišiel k posteli, na ktorej spala svokra. Vedľa nej ležal jeho malý syn.

Vyrval „starej“ jazyk

„Vyčkával som, až stará natočí hlavu do prijateľnej pozície, aby som ju mohol udrieť do spánku. Potom som ju dvakrát udrel. Tretíkrát mi kladivo z rukoväte odskočilo a spadlo pod váľandu. Stará ešte žila, tak som jej vrazil ruku do hrtanu a chcel som jej tam všetko vyrvať. Druhou rukou som jej zapchal nos. Za desať minút bol pokoj. Keď som ju zabil, bolo mi celkom dobre, pretože som bol presvedčený, že si to zaslúžila,“ konštatoval bezcitný vrah.

Útok na babku prebudil spiaceho chlapca. „Spomenul som si, že sa ku mne v sobotu zle zachoval. Pri mojom odchode z bytu mi povedal, aby som tam niečo neukradol. Tak som sa rozhodol ho taktiež zavraždiť,“ vypovedal otec.



V zuboch držal nôž. Vzal ho do ruky a chlapca opakovane bodol do brucha. „Pišťal, tak som ho stiahol z postele a nohami mu stlačil krk. Keď som povolil, zdal sa mŕtvy, tak som ho nechal. Hodil som ho späť na posteľ a starú na neho.“

Zobudilo sa aj dievčatko, ktoré spalo na vedľajšej posteli. „Sadla si a pýtala sa, prečo ich bijem. V tom zápale, ako som bol naštartovaný, som ju bodol nožom do brucha alebo do pŕs. Bodal som ju spredu, presnejšie si to už nepamätám. Malá nič nehovorila, sklonila hlavu a potom padla. Otvoril som dvere od izby, aby som vyvetral smrad z krvi,“ popisoval hrôzostrašnú udalosť Tvrdík.

Lekári neskôr uviedli, že chlapec mal na tele deväť bodných a rezných rán, poškodenú pečeň a vážne pomliaždený krk. „Zranenia mohli spôsobiť smrť,“ konštatovali.



„Bol som porezaný na nohách, na rukách a na celom bruchu. Sestričku tiež bodol. Hovoril som jej, aby sa robila, že je mŕtva, aby sme nezomreli. Sám som sa tiež robil, že som umrel,“ uviedol chlapec vyšetrovateľovi Jiřímu Markovičovi.

Dievčatko ukázalo kriminalistom, čo jej otec urobil. „Otecko ma pichol do bruška,“ vyhrnula si oblečenie, pod ktorým mala nezahojenú ranu. Nebyť jej brata, dopadlo by to ešte horšie. „Hovoril, aby som sa robila, že som umrela, aby som neumrela.“

Unavený na rezanie hláv

Tvrdík sa po čine umyl v kúpeľni, obliekol si nohavice a okolo piatej hodiny rannej už čakal pri záchode na manželku. Za chrbtom držal kladivo na mäso.

„Otvorila som dvere do predsiene a uvidela svojho manžela. Zľakla som sa. Pýtala som sa ho, čo tam robí. Povedal, že ma prišiel navštíviť. Oznámila som mu, že v byte nemá čo robiť. V komore som sa prezliekla a išla k dverám prostrednej izby. Boli zamknuté.“



Zavolala na matku, aby otvorila, ale vnútri bolo ticho. Manžel jej oznámil, že sa tam svokra zamkla.

„Potom začala dcérka kričať: Mami, daj mi napiť. Išla som napustiť vodu do pohára a manžel medzitým odomkol dvere od izby. Ja som hovorila, ako to, že ich otvára, keď tvrdil, že sa tam matka zamkla. Chlapec volal: Maminka, poď sa pozrieť, čo sa stalo,“ spomínala žena s plačom. Tá uvidela nehybnú matku, dobité deti a veľa krvi.

„Honzo, čo si to urobil?“ V tú chvíľu sa proti nej muž rozohnal kladivom. Úder vedený na hlavu vykryla rukami. Nestratila duchaprítomnosť a kričala na muža, aby utiekol, že nikomu nič nepovie. Ten našťastie poslúchol.



„Asi o 5:30 som z bytu odišiel. Chodil som po Prahe, po automatoch, bol som v Korune, v Lucerne, v Rybárni, všade som pil len pivo, dal som si ich asi pätnásť.“ Ešte v ten deň ho dolapila Verejná bezpečnosť.

K činu sa priznal. Pri policajnom výsluchu vysvetľoval, prečo nakoniec upustil od zámeru odrezať svokre a deťom hlavu. „Keby skapala hneď po tých dvoch ranách, tak by som jej tú hlavu sekáčikom ufikol. Ale dala mi hrozne veľa práce. Z toho dôvodu som ju neodrezal ani deťom. Už som sa nechcel špiniť od krvi.“

„Chcete niečo uviesť na svoju obhajobu?“ Spýtal sa ho policajt. „Čo ja môžem uvádzať? Už by som to chcel mať za sebou. Už by som chcel byť zavesený. Ak mi dajú 25 rokov, tak tam niekoho zabijem a potom mi povraz dajú. Je mi to všetko jedno.“



Tiež vyhlásil, že mu nie je ľúto jeho dobodaných detí. „Nešetril som nikoho, vyžíval som sa v tom bodaní. Musel som počítať so všetkým, teda aj s tým, že zabijem deti, bol to plánovaný masaker. Manželku mám stále rád. Asi preto to nevyšlo.“

Rekonštrukciu na mieste činu odmietol s tým, že by tam mohlo dôjsť k nejakému maléru. „Urobí sa mi hmla pred očami a neviem, čo by som potom ešte vykonal,“ tvrdil.

Krádeže a lynčovanie černochov

Jan Tvrdík bol adoptovaný a pestúni ho mali radi, uvádza vyšetrovací spis. Vychodil zvláštnu školu, za maliara izieb sa však nedoučil. „Keď mi niekto niečo spravil, vzal som ho stoličkami cez hlavu,“ hovoril ako malý chlapec psychológom.

V detstve sa opakovane vyhrážal samovraždou. „Často ma chytajú všelijaké nápady. Chcem skočiť pod vlak, nechať sa uškrtiť alebo sa zastreliť,“ uviedol lekárom v trinástich rokoch s tým, že ho to na svete neteší. V tej dobe sa pokúsil obesiť na okne na šnúrkach od tenisiek. Našli ho v bezvedomí a následne skončil na psychiatrii.



„Samotár, s nikým sa nekamaráti. Ruky si prepichuje špendlíkmi, strká ich do úst, hryzie ich. Pri vyučovaní škrtil spolužiaka bundou, po napomenutí začal hádzať na docenta nočné stolíky,“ opisuje správa z liečebne.

Prvýkrát trestaný bol v sedemnástich rokoch. Za krádež hodiniek dostal štyri mesiace podmienečne. Za rok sa stal členom partie, ktorá v Prahe lynčovala černochov, pretože chodili „s našimi babami,“ ako sám uviedol.

Obvykle prepadli cudzinca s tmavou pleťou, zatiahli ho do prejazdu, zviazali mu ruky, pripútali k zábradliu a surovo ho zbili. Černosi sa potom podľa jeho slov báli chodiť po ulici. Kedykoľvek to Tvrdík rozprával, mal v tvári spokojný výraz. Na súde dostal 20 mesiacov väzenia.

V dvadsiatich rokoch, na Vianoce 1965, bol hospitalizovaný v Bohniciach na protialkoholovom oddelení. V opitosti zaútočil na nevlastného otca nožíkom. Vraj by ho bodol, keby sa otčim nezamkol v izbe. V byte potom pustil plyn a pokojne sedel s tým, že sa chcel zabiť. Na oddelení bol agresívny a sprostý, napádal ošetrovateľa. Neskôr bol trestaný aj za krádež auta či za útok na verejného činiteľa.

Agresívny žiarlivec

V novembri 1969 sa oženil. O tri roky neskôr sa kvôli žiarlivosti na ženu pokúsil o ďalšiu samovraždu. Bodol si ihlu do žily na ľavom predlaktí, aby vykrvácal. Doma ho našla manželka. Podľa nej vedel, kedy sa vráti domov, a načasoval si to tak, aby ho objavila.

Žena tiež uviedla, že manžel bol chorobne žiarlivý a keď sa opil, bil ju. Niekedy takým spôsobom, že nemohla ísť štrnásť dní do práce.

Odborníci v posudku popísali Tvrdíka ako labilného a agresívneho psychopata, ktorý je sadisticky zameraný. Má povrchné myslenie, chudobný vnútorný život a inteligenciu na hranici podpriemeru (IQ 70). Jednoznačným motívom vraždenia bola podľa nich pomsta manželke.



„Je to agresívny, nedisciplinovaný, pomstychtivý jedinec, ktorý nemá rád ľudí a ktorý akékoľvek obmedzenia alebo prekážky rieši agresiou,“ uviedla psychologička Magda Staňková. Znalci sa zhodli v tom, že možnosť nápravy je u Tvrdíka krajne znížená.

„Celé rokovania vykazujú znaky chladnokrvnosti, surovosti, do určitej miery aj zákernosti, bez jedinej stopy prejavov citov či aspoň neskorých ľútosti. O beštialite obžalovaného hovoria aj jeho ďalšie zámery, ktoré však pre nedostatok času a svoju fyzickú únavu neuskutočnil - odrezanie hláv svojich obetí a ich vystavenie na kuchynskej linke,“ napísal do rozsudku z júna 1979 predseda senátu Vladislav Šíma.

Podmienky pre uloženie trestu smrti boli splnené. V novembri to potvrdil Najvyšší súd ČSR. „Agresia a brutalita obžalovaného, ​​ktorú zo zistenej pohnútky (pomsty) zameral na násilné útoky na vlastnú rodinu, je konaním tak výnimočne závažným, že sa vymyká obvyklým prípadom páchania týchto trestných činov,“ zdôraznil predseda odvolacieho senátu František Bouma.

Prezident Gustáv Husák odmietol udeliť Tvrdíkovi milosť.

Štvrtého novembra 1980 presne o deviatej hodine rannej bol odsúdenec privedený na pražské popravisko. Trest bol vykonaný o tri minúty neskôr. Poprava prebehla bez mimoriadnej udalosti, popisuje väzenský záznam. V 9:20 konštatoval lekár Vítězslav Nepomucký smrť.

Vo väznici zostalo po Tvrdíkovi pár zvrškov, hodinky, kľúče a 101 korún, ktoré úradníci odovzdali pozostalým.