Koaličný podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky odňal ústavné právo slobodného výkonu mandátu poslanca celému opozičnému poslaneckému klubu.

Dokonca z rokovacej sály vykázal aj jeho neprítomného poslanca. Keby sa to nestalo, muselo by sa to prisniť. Možno zajtra nepustia do prezidentského paláca hlavu štátu, lebo úradník tak rozhodol. Možno si zorganizujú nečakane voľby, využijúc skutočnosť, že tretine voličov na ne zakázali prísť. Bez úradníkovho papiera by nesmeli.

Ani poslanci národnej rady bez úradníkovho papiera nesmú vykonávať to, na čo boli v parlamentných voľbách zvolení - presadzovať vôľu ich voličov. Dokonca nesmú ani novelizovať či prijímať zákony, lebo vládny úradník tak rozhodol. Úradník vlády, ktorá je podľa ústavného zákona podriadená parlamentu, je ním menovaná a odvolateľná. "Poslanci národnej rady sú volení zástupcovia občanov Slovenskej republiky. Mandát vykonávajú osobne podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi." Píše sa v druhom oddiele Ústavy Slovenskej republiky.



Keď už citujeme ústavu, do pozornosti nielen čitateľom laikom, ale aj predsedovi vlády dávame, že už v prvom oddiele Ústavy SR sa v druhom článku v odseku jeden uvádza, že "štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo." A ešte viac dávame do pozornosti odsek druhý. "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."

A poďme teda na to. Otvorme si zákon 387/2002 Z. z. z 21. júna 2002 O riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. "Tento zákon ustanovuje pôsobnosť orgánov verejnej moci pri riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri príprave na krízové situácie mimo času vojny a vojnového stavu a pri ich riešení a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom." Píše sa v prvom paragrafe zákona v kapitole Predmet úpravy.

Podľa citovaného zákona (§ 3) orgánmi krízového riadenia sú vláda Slovenskej republiky, Bezpečnostná rada Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, Národná banka Slovenska, bezpečnostná rada kraja, obvodný úrad, bezpečnostná rada okresu, obec. Nikde tam nie je uvedená žiadna pandemická komisia, ani krízový štáb. Vláda síce podľa tohto zákona zriaďuje ústredný krízový štáb, ktorý však "iba" koordinuje činnosť orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a ďalších zložiek určených na riešenie krízovej situácie v období krízovej situácie. Predsedom ústredného krízového štábu je minister vnútra Slovenskej republiky. Nie pán Hlavný hygienik. Krízový štáb je iba poradným orgánom vlády, nie inštitúciou, vydávajúcou nariadenia.



Teraz si dovolím niekoľko otázok. Koľkokrát sa zišla Bezpečnostná rada štátu? Naposledy ju musela zvolať prezidentka. (A to je, žiaľ, asi tak všetko, celý jej vklad do riešenia súčasnej krízy na Slovensku.) Kedy zasadali obecné, okresné a krajské krízové štáby? Naposledy asi počas vlaňajších povodní. Kedy naposledy sa napríklad informácie z poradného orgánu vlády dostali na rokovanie parlamentu, ktorý je vláde nadriadený? Doteraz funguje iba ako jej slúžka, ak treba schváliť v zrýchlenom konaní nejaké nákupy. Je tragédiou, že poslanci parlamentu nevedia, že vládu majú kontrolovať a nie jej slúžiť.

Pripomeňme si tiež, že núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území. Nie na celom. Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Poradným orgánom vlády  v čase núdzového stavu je Bezpečnostná rada, ktorej ústavný zákon dáva povinnosť okrem iného aj pripravovať pre vládu návrhy opatrení na riešenie vzniknutej krízovej situácie. Bezpečnostná rada je orgánom s celoslovenskou pôsobnosťou.



Žiaden krízový štáb, žiadna pandemická komisia. Bezpečnostná rada štátu. A keďže vláda Igora Matoviča koná inak a opiera sa o rozhodnutia iných inštitúcií, ako jej ukladá zákon, všetky jej rozhodnutia v tejto súvislosti sú logicky a z Ústavy SR neplatné. Zopakujme si, že "štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon."

Zostávajú otázky - neprekáža to ešte ako-tak príčetným poslancom Národnej rady Slovenskej republiky? Neprekáža to prokuratúre, ktorá musí konať zo zákona, ak existuje podozrenie, že zákon sa porušuje? Neprekáža to hlave štátu? Neprekáža to ani občanom? Nikto necíti potrebu obrátiť sa na Ústavný súd SR?Máme na Slovensku diktatúru, podporovanú armádou? (Pre presnosť a spravodlivosť - jej ministrom?)

Niektorých živiteľov rodín nepustili do práce. Niektorých poslancov nepustili do parlamentu. Niektorých občanov (netestovaných) držia neoprávnene bez zákonného dôvodu v domácom väzení. Nie je čas sa tomu postaviť?