Možno vedel, čo robí. Možno nie. Tak či onak, Emmanuel Macron minulý mesiac nastavil Francúzsko a Európu na nový kolízny kurz s islamským svetom - všetko v mene slobody. Množstvo smrteľných teroristických útokov z minulého týždňa naznačuje, že francúzsky prezident mohol začať niečo, čo nemôže dokončiť.
Macronov vášnivý prejav 2. októbra, ktorým sa zaviazal bojovať proti „radikálnemu islamizmu“, odstrániť „separatizmus“ a udržiavať sekulárne hodnoty za každú cenu, predznamenal túto najnovšiu krízu. V tom čase sa naňho pozeralo ako na prevažne vnútropolitické cvičenie, ktoré zamýšľal pred volebnou kampaňou v roku 2022 použiť proti francúzskej krajnej pravici.
Moslimských vodcov však pobúrilo Macronovo označenie islamu ako viery „v kríze na celom svete“, ktorá je v skutočnosti v rukách extrémistov. O dva týždne neskôr, po vražde parížskeho učiteľa Samuela Patyho, to islamistom narodeným v zahraničí neohrozený Macron ešte zhoršil. Olej do ohňa priliala jeho obhajoba notoricky známych, nedávno publikovaných karikatúr proroka Mohameda v časopise Charlie Hebdo, ktoré Paty predviedol žiakom a celonárodný zásah proti mešitám, imámom a islamským skupinám. Samotné Francúzsko bolo „pod paľbou“, dramaticky vyhlásil Macron. Túto frázu zopakoval vo štvrtok.
Politickí a náboženskí vodcovia od Bangladéša po Jordánsko a protifrancúzski demonštranti si verejne vybili svoju zúrivosť a obvinili ho z vykonávania „satanovej práce“. Veľa z toho, čo povedal, bolo nepochopené alebo účelovo skreslené. Pravda bola tiež obeťou. Faktom však zostáva - hlasným a nekompromisným presadzovaním francúzskych hodnôt sa Macronovi podarilo súčasne pobúriť mainstreamový moslimský názor a očividne nasrdiť extrémistov.
Okamžitým, pochmúrnym výsledkom, za ktorý bude spravodlivo alebo nespravodlivo niesť zodpovednosť, bola séria útokov v Nice, Avignone a Saudskej Arábii. Francúzsko, ktoré sa snaží potlačiť zhoršujúcu sa pandémiu Covid, je teraz v najväčšej pohotovosti proti terorizmu, školy a kostoly sú strážené ozbrojencami.
Macronovi nemožno vyčítať, že sa pridržiaval francúzskeho postosvieteneckého ideálu rovnocennej, integrovanej, sekulárnej a republikánskej spoločnosti. Ale on a ďalší európski vodcovia teraz čelia pravdepodobne silnej islamofóbnej protimoslimskej reakcii, ktorá by mohla spôsobiť ďalšie krviprelievanie.
Táto náhla explózia násilia a obviňovania môže mať vplyv na každého. Všetky európske vlády riskujú, že budú vtiahnuté do prehlbujúcej sa polarizácie, ktorá bude mať zjavné dôsledky na mier, bezpečnosť a sociálnu súdržnosť.
Rovnako ako francúzske Národné zhromaždenie (predtým Národný front), aj nemecké, talianske a ďalšie krajne pravicové islamofóbne a protimigrantské populistické strany, ktorých podpora verejnosti klesá, im musia blahorečiť. Moslimskí vodcovia, ako napríklad pakistanský Imran Khan, sa tejto záležitosti chopili, aby odvrátili hnev nad svojimi vlastnými zlyhaniami.
Macronovi kritici povedia, že práve to je dôsledok toho, keď sa imperatívny prezident snaží uchvátiť opraty európskeho vedenia. Macron chce zmeniť EÚ na silnejší a nezávislejší blok, ktorý sa postaví proti USA, Číne a islamu. Ale cena jeho neo-Gaullistickej európskej vízie stále stúpa.
Najodhodlanejší európski odporcovia si medzitým všimli príležitosť. Hlavným z nich je turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. Naznačil, že Macron je duševne nevyvážený. "Naša história je jedným z bojov proti tyranii a fanatizmu," reagoval Macron prostredníctvom Twitteru.
Erdoğan je veľmi nepríjemný, autoritársky islamský nacionalista. Ale v jednom ohľade sú si s Macronom podobní. Erdoğan sa vyhlasuje za panregionálneho lídra, učiteľa a obrancu sunnitského moslimského sveta. Túto ambíciu symbolizovalo jeho provokatívne opätovné označenie bývalej istanbulskej katedrály Hagia Sophia za mešitu.
Zabudnite na Trump vs. Biden - Erdoğan vs. Macron je zápasom ťažkej váhy roka! Obaja už absolvovali niekoľko trestných kôl kvôli sporným zásobám plynu vo východnom Stredomorí, Líbyi, Sýrii a Náhornom Karabachu. Na Macronovo naliehanie bude decembrový summit EÚ diskutovať o sankciách voči Turecku.
Dva protichodné nápady mužov a geopolitické súperenie však nevysvetľujú hĺbku a šírku zúrivosti moslimského sveta. Vyplýva to zo zdesenia, ktoré pociťuje drvivá nenásilná moslimská väčšina nad zakorenenou európskou islamofóbiou, rasovou diskrimináciou, kultúrnou necitlivosťou a bezcitnými migračnými politikami.
V zahraničí je vnímané aj napätie francúzskeho neokolonializmu v Saheli, a taktiež zjavná západná ľahostajnosť k nekonečným hrôzam v Sýrii, Jemene, Afganistane, Mjanmarsku a Sin-ťiangu. Pre mnohých moslimov bola projekcia karikatúr proroka Mohameda na steny niekoľkých francúzskych miest po Patyho smrti neprípustná. A tak to bolo aj s útokom na kostol v Nice. Na oboch stranách je hlavnou súčasťou problému nedostatok rešpektu.
Deštruktívny dopad Covidu-19 ďalej zhoršoval nálady, a tak vyvíjal tlak na vlády a občanov všade. Do tohoto obrovského marazmu skočil Macron rovnými nohami ako prvý. V čase extrémneho stresu rozdúchal, nezmenšil nedorozumenia.
Prieskum spoločnosti Pew Research z minulého roku zistil, že veľká väčšina ľudí vo Veľkej Británii, Francúzsku, Holandsku, Nemecku a Švédsku má kladné názory na moslimov v ich krajine. V Taliansku a južnej a východnej Európe panuje väčšia negativita. Aj keď krajne pravicové populistické strany naďalej využívajú obavy z identity a prisťahovalectva, najmä medzi menej vzdelanými a staršími ľuďmi. A hoci zaznamenané prípady islamofóbie stúpajú, celkové napätie v porovnaní s obdobím spred piatich rokov pokleslo.
Na druhej strane sa francúzska politika, ktorá vyžaduje asimiláciu do normatívnej „laickej“ spoločnosti, na rozdiel od multikulturalizmu laissez-faire v britskom štýle, javí príliš rigidná. Macron by sa mal znovu zamyslieť nad tým, ako sa uplatňuje.
Je zrejmé, že vzťah medzi moslimami a nemoslimami v Európe zostáva krehký. Nebezpečenstvo je zrejmé. V tejto súvislosti musí každému napadnúť rozhorčená otázka: Po oprávnenej, ale nešikovnej obrane francúzskych hodnôt Macronom, napadnutí islamu a následnom terore, upadne Európa do novej, konfrontačnej klesajúcej špirály? Dúfajme, že nie.