Komentár  Vladimíra Malyševa (Fond strategickej kultúry)

Kto sa ponáhľa prorokovať svetovú katastrofu

Denník Financial Times  píše: celkový rozpočtový deficit 19 členských štátov eurozóny sa v roku 2020 priblíži ku kolosálnej sume 1 bilión eur, alebo 8,9% z celkového HDP členských štátov tejto zóny. Dôvodom sú ako vždy veľké výdavky štátov na prekonanie krízy spôsobenej šírením COVIDu-19 . Tento údaj (1 bilión eur) je 10-krát (!) vyšší ako v predchádzajúcom roku a 10-krát vyšší ako je predpoveď Európskej komisie na rok 2020. Pripomeňme, že Brusel stanovil pre členské štáty EÚ úroveň rozpočtového deficitu najviac na 3% HDP.

Finančné ťažkosti Európy sa však v roku 2020 neskončia. V roku 2021 bude deficit členských štátov eurozóny podľa predpovedí ešte pred začiatkom druhej vlny koronavírusu, ktorú dôrazne predpovedajú, 700 miliárd eur, čo predstavuje 6% HDP EÚ. A potom podľa nich príde táto druhá vlna aj s nepríjemnou panikou a kolapsom ekonomiky. Na dotáciách EÚ závisia ešte aj Poľsko, Česko, Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a Chorvátsko, ktoré nie sú súčasťou eurozóny, ale chcú peniaze od bohatších členských štátov EÚ.

Všetko toto je nič v porovnaní s tým, čo sa deje v Spojených štátoch. Ako uvádza americké ministerstva financií, štátny dlh USA vytvoril nový historický rekord - prekročil 26 biliónov dolárov. To je podľa Svetovej banky za rok 2018 viac ako 15-krát viac ako ruský hrubý domáci produkt (1,658 bilióna dolárov). Ako poznamenáva Fox News , americký štátny dlh v posledných mesiacoch rastie rekordným tempom. Jeho rast urýchľujú náklady federálnej vlády na boj s nešťastným koronavírusom. The Washington Post odhaduje možný deficit rozpočtu USA do konca roku 2020, berúc do úvahy vykonávanie všetkých vládnych podporných opatrení pre ekonomiku, na 4 bilióny dolárov.



V druhom štvrťroku 2020 HDP USA medziročne poklesol o 32,9% oproti predchádzajúcemu štvrťroku, oznámil Úrad pre ekonomickú analýzu pri Ministerstve obchodu USA; ide o rekordný štvrťročný pokles HDP USA od roku 1947, keď americká vláda začala zhromažďovať takéto štatistiky.

Zástupca vedúceho amerického Federálneho rezervného systému Richard Clarida vo svojom prejave 20. októbra uviedol, že americká ekonomika sa môže zo súčasnej krízy spamätať rýchlejšie ako z globálnej finančnej krízy z rokov 2008-2009, ale iba ak podniky a domácnosti dostanú ďalšiu podporu od štátu. Akú podporu však môže poskytnúť štát, ak má obrovské dlhy a zdá sa, že nedokáže čeliť následkom šírenia vírusu? A o necelé dva týždne budú prezidentské voľby a hovorí sa, že tieto voľby sa môžu stať poslednými v amerických dejinách ...

Niekto sa už ponáhľa, aby predpovedal globálnu katastrofu. Hlavná ekonómka Svetovej banky Carmen Reinhartová  sľubuje , že „pandémia“ spôsobí bezprecedentnú krízu.



Na Západe sa veci nevyvíjajú dobre. A čo na Východe?  British Times   píše :„Zatiaľ čo sa Európa pripravuje na smrteľnú zimu, Východ je späť na nohách... Ekonomické oživenie je nerovnomerné, ale v porovnaní s otrasmi v západnej Európe vyzerá situácia v Ázii ružovejšie. Čína vykazuje vyšší rast ako ktorákoľvek iná významná ekonomika, aj keď tohtoročný predpokladaný rast o 1,9% je hlboko pod úrovňou pred pandémiou. Ale vo Veľkej Británii sa tento rok očakáva pokles ekonomiky o 10%. Medzinárodný menový fond vypočítal, že celková svetová ekonomika sa zníži o 4,4%. Vietnamská ekonomika... zažíva pozitívnu dynamiku. Pokiaľ ide o rast, predstihne Číňanov, tento rok bude jej rast 2,7% a budúci rok - 7,2%. V septembri, po siedmich mesiacoch poklesu, sa začal zotavovať vývoz Južnej Kórey .“



V ruskej ekonomike nedošlo k takému prudkému poklesu ako v Európe a USA. „V roku 2020 sa ukázalo, že pokles ruskej ekonomiky je menej výrazný, ako sa pôvodne predpokladalo, “ konštatuje Bloomberg. „Na začiatku krízy bola ruská ekonomika v lepšej kondícii ako mnoho iných ekonomík . “ Bloomberg je presvedčený, že "ruská ekonomika prežíva pandémiu lepšie ako ekonomiky v iných veľkých rozvojových krajinách ."

Jednako, blahosklonné chvály na adresu Ruska z úst analytikov   agentúry Bloomberg neznamená, že konečná fáza krízy systému svetového kapitalizmu, ktorá sa začala v centrách tohto systému, sa nebude presúvať na jeho perifériu, kam boli  po sérii „demokratických transformácií“ odsunuté republiky bývalého Sovietskeho zväzu .