Víkendové celoplošné testovanie na COVID-19 niekoho potešilo, v niekom ale zanechalo rozporuplná reakcie. Kto sa s ním nie celkom stotožnil boli primátori a starostovia obcí, uvádza v rozhovore pre Denník N primátor Trenčína.

Jedným z tých, ktorí vystupujú proti celoplošnému testovaniu je aj prezident Únie miest a obcí Richard Rybníček, ktorý je aj primátorom Trenčína. „Centralizovaný štát nie je schopný ani teoreticky zorganizovať operáciu ako celoplošné testovanie,“ hovorí Rybníček hneď v úvode rozhovoru, ktorý s ním spravil Denník N. Podľa neho samosprávy počas víkendu ukázali, že sú oveľa funkčnejšie ako štátna správa.

Testovaním získali obrovské skúsenosti

Podľa Rybníčka Ministerstvo zdravotníctva nedokázalo zabezpečiť zdravotníkov, a tak to na poslednú chvíľu zachraňovali mestá a obce. „Napriek všetkému nám to dalo obrovské množstvo skúseností a podnetov, čo vylepšiť. Objavili sme v sebe mnoho skrytých dobrých vlastností, ale aj horšej energie, s ktorou treba pracovať. Ale výsledok je nakoniec veľmi dobrý,“ myslí si trenčiansky primátor, podľa ktorého sa ľudia dokázali spojiť v boji proti pandémii. Rybníček je presvedčený, že prezidentka sa pred testovaním zachovala racionálne a upozornila na vážne riziká.

Operácia Spoločná zodpovednosť podľa neho ukázalo aj to, že armáda, policajti, hasiči, záchranári a zdravotníci sú plne funkční, rovnako ako územná samospráva. Naopak, vnútorná štátna správa, jej krízové riadenie a civilná ochrana sú po tejto operácii súce na okamžitú reformu. Kritiku si od Rybníčka vyslúžil aj proces rozhodnutí a príprav, ktorý bol formovaný centralistickým rozhodovaním štátu, keď sa úzka skupina politikov rozhodla, že toto sa urobí bez toho, aby od začiatku prizvali na rokovanie aj Úniu miest Slovenska a ZMOS.

Zlyhaniu zabránila solidarita zdravotníkov

Igor Matovič ako premiér, rovnako aj táto vláda a jednotliví ministri sú podľa Rybníčka silní centralisti, čo nie je dobré. Mnohé malé a múdre krajiny sú naopak decentralizované. Prezident Únie miest a obcí nespochybňuje dobrý úmysel bojovať s pandémiou a to, čo sa cez víkend udialo, je skutočne výnimočné. Ale priznajme si aj to, že práve tento dobrý úmysel ukázal v plnej nahote centralizovaný charakter našej krajiny.

Navyše, štyridsať predstaviteľov samospráv počas online rozhovoru, bez jedinej výnimky, upozorňovalo na vážny deficit zdravotníckeho personálu, na čo mala rovnaký názor aj prezidentka. To, že sa podarilo na poslednú chvíľu dostatočný počet zdravotníkov pripisuje Rybníček solidarite medzi lekármi a zdravotnými sestrami.

Samosprávy neurobili žiadnu chybu

Richard Rybníček je presvedčený, že celú túto akciu zachránili samosprávy, ktoré v nej zohrali nenahraditeľnú a kľúčovú rolu. „Keby sme sa rozhodli povedať vláde, že do toho nejdeme, tak garantujem, že to ani armáda, ani zdravotníci, ani miestna štátna správa „nedajú“. Za asi päťdesiatku primátorov a primátoriek Únie miest Slovenska musím povedať, že sme neurobili absolútne žiadnu chybu, ba naopak, celý čas sme vláde a armáde výrazne pomáhali,“ vraví prezident Únie miest Slovenska. Samosprávy, podľa neho, od začiatku vládu upozorňovali na to, čo sa môže stať. „A väčšinou sme aj mali pravdu. Napokon, my sme boli tí, ktorí na poslednú chvíľu dodávali zdravotníkov, ochranné prostriedky či stravu pre odberné tímy,“ pridáva primátor Trenčína. Ministerstvo zdravotníctva nebolo podľa Rybníčka úplne súčinné a akčné. Jeho hlavnou úlohou bolo dodať zdravotníkov, čo celkom nefungovalo.

Podpredseda Únie miest Slovenska a primátor Hlohovca Miroslav Kollár dokonca povedal, že ak sa raz verejnosť o prípravách operácie dozvie všetko, neostane kameň na kameni. Vláda a miestna štátna správa rozhodnutia podľa neho často menili  rozhodnutia, ktoré boli navyše chaotické. „Ukazuje sa, že možno nepotrebujeme 72 okresných úradov, ale zmysluplnejšie by bolo posilniť prirodzené regióny vyššími kompetenciami a znížiť ich počet. Pri tejto operácii sa ukázalo, že štát je príliš centralizovaný. Je pekné, že sa rozhodne urobiť takú veľkú akciu, ale jednoznačne sa ukazuje, že sám to nie je schopný ani teoreticky zorganizovať,“ skonštatoval Rybníček.

Vynaložené náklady čakajú od vlády preplatiť

Samosprávy nie raz museli samé vo svojej réžii nakupovať ochranné pomôcky či dezinfekcie s vierou, že štát im to preplatí. „Predpokladám, že mestá aj obce dokážu racionálne vyčísliť náklady, aké v súvislosti s touto operáciou mali. Je aj veľmi dôležité otvorene si povedať, čo si dáme preplatiť, a čo budeme brať ako službu občanom, ktorú sme na seba vzali. Myslím si, že mnohé samosprávy to takto aj spravia. Uhradenie nákladov štátom očakávame už pred druhým kolom testovania, ale to je úlohy premiéra a ministrov vnútra a obrany,“ pridáva Rybníček, ktorý zatiaľ nevie, či budú samosprávy užšie zapojené do v druhého kola testovania, uvádza v závere Denník N.

Kto je Richard Rybníček (51)?

Vyštudoval televíznu žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Hral na bicie nástroje v kapele Bez ladu a skladu. Pracoval ako vnútropolitický spravodajca ČSTK (neskôr ČTK), denníka SME a agentúry SITA. V rokoch 1996 až 1997 študoval ako štipendista Nadácie Konrada Adenauera politické vedy na Univerzite Friedricha Wilhelma v Bonne. V januári 2003 ho parlament zvolil za ústredného a neskôr generálneho riaditeľa Slovenskej televízie. V roku 2010 so ziskom vyše 70 percent vyhral ako nezávislý kandidát komunálne voľby a stal sa primátorom. O šesť rokov oznámil, že zakladá novú politickú stranu TOSKA, k jej vzniku napokon nedošlo. Je prezidentom Únie miest Slovenska.