Stíhačka dosahujúca Mach 5? Aj keď to znie skvele, môže sa stať, že lietadlo nikdy neopustí rysovací stôl

Komentár Marka Episkoposa, reportéra nationalinterest.org.( nationalinterest.org.)

Rusko síce aj naďalej pokračuje v sériovej výrobe Su-57, no Moskva už dnes vytvára základy pre ďalšiu generáciu ruských bojových lietadiel

PAK DP - tiež známy ako MiG-41 - je označovaný ako stealth stíhač „šiestej generácie“ a je plánovaným nástupcom sovietskej stíhačky MiG-31 „Foxhound“. Generálny riaditeľ Mikojan, Iľja Tarasenko v roku 2018 povedal ruským novinárom, že práce na MiG-41 prešli do „fázy experimentálneho návrhu“, pričom dodal, že PAK-DP je 10 rokov od dokončenia. „Dokončenie“ samozrejme nie je to isté ako sériová výroba; v súčasnosti nie je známe, ako rýchlo a koľko modelov PAK-DP sa spoločnosti Mikojan snaží vyrobiť.

Dizajn stíhačky bol údajne dokončený už konca roku 2019, pričom Tarasenko v lete 2020 dodal, že PAK-DP sa snaží nadviazať na hlavnú koncepciu MiG-31. Prvé signály poukazujú na masívny výkonnostný skok, ktorý, ak sa plne realizuje s prehľadom zapláta viac ako troj dekádovú priepasť, ktorá oddeľuje tieto dve lietadlá. Zatiaľ čo MiG-31 si udržal maximálnu rýchlosť tesne nad 2,8 Machu a bežnú rýchlosť zhruba na úrovni 2,3, MiG-41 prekonáva svojho predchodcu údajnou maximálnou rýchlosťou 4 až 4,3 Machu a bežnou rýchlosťou zhruba troch Machov. Niektorí ruskí obranní komentátori dokonca odhadujú maximálnu rýchlosť tohto stroja až na 5 Machov.

Stíhačka do vesmíru

MiG-41 má byť dokonca schopný lietatať aj v oveľa vyšších nadmorských výškach, i keď konkrétne detaily ostávajú stále utajené. Ruskí obranní komentátori špekulujú o tom, že PAK-DP bude schopný vystúpať skoro až blízko vesmíru. Tarasenko však pre ruskú agentúru RIA Novosti zdanlivo naznačil, že PAK-DP bude schopný pôsobiť aj vo vesmíre.

Predchádzajúce správy naznačovali, že Mikojan skúma bezpilotný variant PAK-DP, ale je nepravdepodobné, že sa tieto plány čoskoro uskutočnia. Vojenský výskumník Samuel Bendett povedal: „Konverzia existujúcich lietadiel s posádkou na bezpilotné verzie si vyžaduje značné technické nasadenie a zdroje, ktorých je v súčasnosti v Rusku, pokiaľ ide o pokrokové technológie UAV, nedostatok.“

Celý rozsah výzbroje PAK-DP zostáva nateraz nejasný. Vtedajší šéf ruských vzdušných síl Viktor Bondarev začiatkom tohto roka novinárom povedal, že MiG-41 bude niesť R-37 - rakety vzduch-vzduch s veľkým doletom, „a tiež aj úplne nové rakety“. Pôvodne v 80. rokoch navrhnutý a nakoniec po dlhej prestávke vo výskume a vývoji až v roku 2019 predstavený, bude pôvodný model R-37 pomerne zastaralý v čase, kedy sa MiG-41 dostane do sériovej výroby. Modernizovaný hypersonický variant „R-37M“ je v súčasnosti vo vývoji, ale jeho kompatibilita s MiG-41 sa však ešte musí potvrdiť.

Nový koncept ochrany nebies

Podľa správy ruského spravodajského servera Izvestija bude MiG-41 niesť „multifunkčný systém ochrany proti raketám dlhého doletu, schopný zasiahnuť aj hypersonické rakety“ s viacerými hlavicami. Koncept, ako vysvetlil server, je dosť priamy: po tom, čo ruské pozemné radary alebo sieť včasného varovania odhalia hypersonický projektil, vypustí MiG-41 raketu s veľkým doletom. Táto raketa sa rozdelí na menšie čiastkové strely, ktoré potom na projektil „čelne“ zaútočia.

Ruský expert na obranu Dmitrij Kornev naznačil, že tento systém by sa dal použiť aj na zameranie samotných odpalovacích zariadenie hypersonických rakiet predtým, ako vystrelia. Ochranný systém na MiG-41 môže potenciálne pridať významnú obrannú vrstvu do protiraketovej ochrany Ruska, aj keď nie je jasné, či je tento systém určený proti ICBM ( medzikontinentálne balistické rakety ) alebo taktickým hypersonickým raketám.

PAK DP sa spolu so strategickým bombardérom PAK DA rýchlo rozvíja ako jeden z technicky najsofistikovanejších ruských stíhačiek. Ale ako to už v prípade veľkých ruských vojenských projektov býva, veľa našich súčasných informácií vychádza z tlačových vyhlásení, únikov informácií z priemyslu a odborných analýz. Uvidí sa ako sa projekt PAK DP bude vyvíjať v nasledujúcom desaťročí a či sa vôbec priblíži k sériovej výrobe.