Už dávno to nie sú len „hlúpe rozprávky, ktorým nemôže nikto veriť“. Dezinformácie šírené cez internet sa regulárne zaradili medzi hlavné hrozby západného, demokratického sveta, informuje portál Novinky.cz.
Akú moc majú, preukázali napr. počas volieb amerického prezidenta pred štyrmi rokmi alebo pred hlasovaním o brexite. Podľa expertov obe tieto udalosti svetového politického významu do značnej miery ovplyvnili práve výmysly a klamlivé správy šírené cez internet.
Tento fenomén teraz znovu naberá na sile spolu s tým, ako sa po západnom svete začala šíriť nákaza koronavírusu. A Európska únia sa chce neviditeľnému nepriateľovi postaviť.
„V čase, ako je tento, závisia životy na tom, či všetci rešpektujeme pravidlá zavedené zdravotníckymi orgánmi, a šírenie klamstiev či spochybňovanie pravdy sa stáva oveľa nebezpečnejšie,“ konštatovala podpredsedníčka Európskeho parlamentu Katarina Barleyová.
V poslednej dobe v tomto kontexte prevláda najmä snaha nebezpečenstvo pandémie bagatelizovať. „Ochorenie Covid-19 je zľahčované a veľmi často je porovnané s chrípkou,“ uviedol Novinkám Jakub Janda z Bezpečnostného centra Európske hodnoty, ktoré sa dezinformáciami dlhodobo zaoberá.
„Znovu sa objavuje téma vakcinácia, povinné očkovanie je jednoznačne odmietané s dôrazom na údajnú protiústavnosť takéhoto kroku a samozrejme je oživovaná téma čipovanie ľudí skrze tieto vakcíny,“ dodal Janda.
Dezinformácie a fake news sa pritom šírili už na jar pri prvej vlne pandémie. Vtedy sa podľa Jandu týkali predovšetkým pôvodu a rozširovania vírusu. „Už od začiatku sa objavovali tvrdenia, že sa jedná o biologickú zbraň, ktorú USA chcú použiť na získanie svetovej nadvlády či prípadne proti Číne. Ďalšie teórie tvrdili, že vírus vytvorili Rockefellerovci, Bill Gates alebo George Soros, aby potom mohli pribehnúť s vakcínou a všetkým do tela implantovať čip,“ uviedol Janda.
Prvá vlna: Propagácia Číny a Ruska
Pri prvej vlne sa pritom dezinformátori nesústredili na zľahčovanie hrozby vírusu ako skôr na propagáciu autoritatívnych režimov.
„Veľmi často sa dezinformácie točili okolo toho, ako Rusko a Čína pandémiu výborne zvládajú, zatiaľ čo niektoré európske krajiny kolabujú. To bolo spojené s veľmi silnou vlnou útokov na Európsku úniu, ktorá podľa dezinformátorov nereaguje dostatočne alebo vôbec, a tak musí európskym krajinám pomáhať práve Rusko a Čína,“ pripomenul Janda.
Úspešná v tomto kontexte bola stratégia Číny, ktorá do Česka na jar dodala zásobu rúšok a respirátorov. Napriek tomu, že za ne Česko štandardne zaplatilo a o žiadnu nezištnú pomoc nešlo, lietadlá s materiálom prišli priamo na letiskovú plochu vítať najvyšší tamojší ústavní činitelia vrátane premiéra Andreja Babiša a vicepremiéra Jána Hamáčka.
Čína tejto obchodnej transakcie využila na upevnenie svojho obrazu pevného spojenca Česka. Krabice, v ktorých boli rúška a respirátory zabalené, tiež „ozdobila“ nápismi o nekonečnosti česko-čínskeho priateľstva.
Čína za peniaze, EÚ zadarmo
EÚ sa pritom už pri prvej vlne snažila pomáhať štátom zabezpečiť dodávky ochranných prostriedkov a zdravotníckych potrieb. V rámci štyroch spoločných verejných zákaziek doteraz zabezpečila rúška a ochranné prostriedky za 1,5 miliardy eur.
Napríklad z únijného fondu RescEU prevzalo Česko 24. októbra tridsať pľúcnych ventilátorov, ktoré dostalo darom z Rumunska. O pár dní neskôr ďalších 15 priviezli Rakúšania a ďalších 150 prisľúbilo Maďarsko.
RescEU je spoločná únijná rezerva zdravotníckych materiálov, ktorú Únia vytvorila už na jar, kedy v Európe začala pandémia koronavírusu. Všetky zdravotnícke vybavenia môžu využiť všetky štáty EÚ, 90 percent zásob navyše financuje Európska komisia, na zvyšku sa podieľajú členské krajiny.
Západné vakcíny vadia, Sputnik nevadí
Paradoxom je, že ruské dezinformačné severy na jednej strane šíria myšlienky, ktoré sú zásadne proti vakcinácii, na druhej strane sa však Rusko snaží propagovať vlastnú vakcínu, ktorá je zahalená rúškom mnohých otáznikov.
Podľa Jandu nemožno povedať, že by sa dezinformačná scéna s týmto rozporom snažila vysporiadať. „Skôr ten rozpor jednoducho ignoruje a o ruskej vakcíne radšej nič nepíše. Kým zo začiatku sme mohli zaznamenať naozaj veľké množstvo článkov, ktoré odmietajú akúkoľvek vakcináciu všeobecne, po tom, čo Ruská federácia v polovici augusta predstavila svoju prvú vakcínu Sputnik, sa negatívne komentáre na tému vakcinácie zameriavajú predovšetkým na Billa Gatesa alebo západné farmaceutické firmy,“ všíma si.
Podľa Jandu sa z dezinformačných serverov ruskej vakcíne pravidelne venuje len portál Sputnik (samotná zhoda názvov s ruskou vakcínou), ktorý je však oficiálnym médiom Kremľa. „V súčasnosti sa na tomto webe objavuje veľké množstvo článkov, ktoré ruskú vakcínu podporujú, propagujú a velebia. Ostatné dezinformačné weby sa skôr vôbec nevyjadrujú alebo sem tam kopírujú to, čo píše práve Sputnik,“ doplnil Janda.
Europarlament zriadil osobitný výbor
Obranou pred dezinformáciami sa zaoberá aj Európsky parlament. Na tento účel zriadil osobitný výbor, medzi ktorého členov patrí aj česká europoslankyňa Markéta Gregorová.
Dôvodom vytvorenia výboru podľa nej je, že členovia EÚ čelia dezinformačným kampaniam a „stále viac aktérov sa mieša do volieb členských krajín EÚ“.
„Výbor má v nasledujúcom roku svojho mandátu predstaviť detailný report s legislatívnymi návrhmi, niekoľko obsiahlych štúdií týkajúcich sa napríklad financovania politických kampaní, mediálnej gramotnosti či existujúcej legislatívy v zahraničí a samozrejme rozšíriť povedomie o typoch a metódach dezinformácií skrze vypočutie výboru,“ spresnila Gregorová, čím sa výbor zaoberá.
„Osobne sa domnievam, že by výbor nemal po roku skončiť, ale stať sa výborom plnohodnotným, pretože táto téma zasahuje do všetkých oblastí života i legislatívy a len tak nezmizne,“ dodala poslankyňa.
Europoslanci sa obávajú, že v súvislosti s pandémiou môžu dezinformácie ohrozovať životy. „Nejde tu iba o rozdeľovanie spoločnosti, ale aj o verejné zdravie,“ konštatovala Gregorová.
„Reťazové e-maily, ktorými sú atakovaní predovšetkým seniorky a seniori a nabádajú ich k bojkotu rúšok či k neopodstatnenej panike, môžu reálne zapríčiniť ublíženia na zdraví či smrť a musíme sa voči tomu vymedziť všetci,“ zdôraznila.
Pracovná skupina pre boj s ruskými kampaňami
Podľa Jandu však napriek tomu na úrovni štátov chýba politická vôľa s útokmi dezinformátorov bojovať. „Akýmsi pomyselným lídrom donedávna bola Veľká Británia, ktorá však samozrejme vzhľadom k brexitu túto rolu naďalej zastávať nemôže, a žiadny z členských štátov na to moc nemá,“ konštatoval.
V roku 2015 napriek tomu vznikla pracovná skupina East StratCom, ktorá je súčasťou Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. V jej rámci vznikla sieť z členských štátov EÚ aj z niektorých krajín mimo Únie, napríklad Gruzínska. K jej činnosti patrí tvorba databázy dezinformácií a boj proti dezinformačným kampaniam, predovšetkým zo strany Ruska.
„Avšak ak má East StratCom naďalej efektívne plniť svoju úlohu a adekvátne reagovať na nepriateľské zahraničné vplyvy, musí byť zo strany EÚ náležite podporený finančne i politicky,“ tvrdí Janda.
Podobne to vidí aj Gregorová. „Za mňa a Európsky parlament ešte usilujeme o zvýšenie financovania a počtu zamestnancov v hlavnej pracovnej skupine pod Komisiou, ktorá s dezinformáciami bojuje, East Stratcomu,“ potvrdzuje.
V tíme East StratCom donedávna pracoval aj český publicista a odborník na dezinformácie Jakub Kalenský. Ten pred časom v Českom rozhlase uviedol, že Európska komisia v poslednej dobe urobila pokrok v spolupráci so sociálnymi sieťami a platformami. Siete ako Facebook tak podľa neho dávajú najavo vôľu s dezinformáciami niečo robiť. „Je to rozdiel oproti roku 2016, kedy Mark Zuckerberg (zakladateľ Facebooku) vec bagatelizoval,“ poznamenal Kalenský.
Napriek tomu podľa Kalenského hrozí, že sa EK bude snažiť svoju vôľu miesto dialógu vynútiť silou. „Dobrovoľný kód sociálnych sietí je podpísaný niečo cez dva roky. Európski komisári periodicky hovoria, že siete urobili pokrok pozitívnym smerom, ale že nie sú úplne spokojní a že dosť možno bude hroziť nejaká regulácia,“ dodal bývalý člen tímu East StratCom.
S klamstvami sa bojuje faktami
Podľa Jandu by navyše mohla vzniknúť aj podobná pracovná skupina zameraná napríklad na Čínu. „Ruská federácia nie je jediná zahraničná mocnosť, ktorá sa snaží ovplyvňovať dianie v členských štátoch EÚ,“ dodal.
„To sa potvrdilo obzvlášť teraz počas koronavírusovej krízy, keď Čína siahla po tých istých nástrojoch v podobe propagandistických kampaní, aby ovplyvnila svetové vnímanie o samej sebe. Jedná sa o propagandistické stratégie, ktoré Čína v krajinách EÚ pred tým skôr nepoužívala,“ spresnil.
Boj s dezinformáciami má v Európskej komisii na starosti česká eurokomisárka Věra Jourová. Podľa nej by hlavnou rolou exekutívy EÚ malo byť na dezinformácie upozorňovať a odpovedať na ne faktami. Preto Brusel spustil iniciatívu EUvsDisinfo. „V súčasnosti je dopyt po faktoch a vierohodných informáciách vysoký. Toto je naša odpoveď,“ uviedla v apríli.
Iniciatíva už zhromaždila 150 prípadov dezinformácií ohľadom šírenia koronavírusu SARS-ČOV-2. „Spolupracujeme aj s digitálnymi platformami, aby sme znížili dopad dezinformácií a dali viac priestoru vierohodným zdrojom,“ doplnila Jourová.
Dezinformácie pred tým, ako prišiel COVID-19
O dezinformácie podporovaných Moskvou sa hovorilo okrem iného v kontexte brexitu alebo amerických volieb v roku 2016. Tieto dezinformácie nemusia pritom mať vždy za cieľ podporu konkrétneho kandidáta. Hocikedy sa zameriavajú na zosilňovanie extrémnych názorov, čím pomáhajú polarizácii spoločnosti.
V súvislosti s poslednými voľbami do Európskeho parlamentu sa tiež hovorilo o snahách ovplyvniť hlasovanie. „Nie je isté, či boli tieto pokusy úspešné, ale ich lokalizovaná povaha bohužiaľ sťažuje ich riadne prešetrenie. Práca, ktorú v rámci výboru vykonávame, bude tým pádom tiež zásadná pre prehodnotenie prístupu EÚ s ohľadom na budúce voľby,“ uviedla Gregorová.
„Voľby do Európskeho parlamentu boli z tohto hľadiska prekvapivo pokojné. Neopakovala sa situácia z obdobia pred českými parlamentnými voľbami v roku 2017, kedy dezinformačná scéna prišla s úplne vymyslenou kauzou okolo lítia, ktorá potom výrazne ovplyvnila výsledok volieb,“ uzavrel Janda.