V roku 2020 pokiaľ ide o investície a vojenskú prítomnosť, došlo k obrovskému záujmu o arktické územie zo strany Moskvy

Komentár Dr. Elizabeth Buchananovej, prednášajúcej na Deakin University.( nationalinterest.org.)

Roztápajúca sa Arktída otvára pokladnicu ruských dokumentov strategického plánovania. V roku 2020 došlo k prepracovaniu ruskej arktickej stratégie. Putin tento týždeň schválil „Stratégiu rozvoja ruskej arktickej zóny (RAZ) a zabezpečenie národnej bezpečnosti do roku 2035“. Tento dokument je v podstate plánom Moskvy plniť kľúčové ciele a zámery ruskej arktickej stratégie (stanovené tento rok ).

Ruská arktická stratégia je mozaikou politík a agend, ktoré riadi množstvo vládnych agentúr. Pri zvažovaní ruskej arktickej stratégie je v zásade potrebné prečítať si tri politické dokumenty a to dokument „Štátna politika“, ktorý načrtáva kľúčové ciele a moskovskú arktickú agendu. Potom treba sa zoznámiť so štátnym programom „Sociálno-ekonomický rozvoj RAZ“. Program „Sociálno-ekonomický rozvoj“ je v podstate vykonávacím plánom. Ruská rada pre národnú bezpečnosť vo februári odobrila prípravu tretieho dokumentu „Stratégie rozvoja“. Dokument bol vydaný tento týždeň a načrtáva mechanizmy, realizácie plánov „štátnej politiky“ a „sociálno-ekonomického rozvoja“.

Rusko už len vďaka geografií je najsilnejším hráčom v arktických záležitostiach. Moskovská RAZ je tak o pobrežnom ruskom arktickom území (celá zóna Ruska nad polárnym kruhom), ako aj o ruskom arktickom pobreží. Pobrežná RAZ je legitímne ruská pod záštitou medzinárodnej právnej architektúry - UNCLOS.

Výzvy v regióne

Vzhľadom na množstvo zdrojov a ekonomických investícií (nehovoriac o veľkosti otvorenej arktickej hranice) drží RAZ jasné postavenie v oblasti národnej bezpečnosti. „Stratégia rozvoja RAZ do roku 2020“ načrtáva rôzne výzvy týkajúce sa tempa a procesu rozvojových cieľov Moskvy v jej regióne, pokiaľ ide o národnú bezpečnosť. Na rozdiel od dokumentov o Arktíde, ktoré vychádzajú z Washingtonu, Moskva poukazuje aj na výzvu v oblasti zmeny podnebia ( umelou a „prírodnou“ variantou ). Pokles počtu obyvateľov na územiach RAZ a zjavné výzvy týkajúce sa kvality života, s ktorými obyvatelia tohto regiónu musia popasovať, sú ďalšími prekážkami rozvojových ambícií.

„Stratégia rozvoja“ poukazuje na zlyhanie sociálnych služieb, nedostatočné bývanie, nedostatok dopravy a širšie výzvy v oblasti infraštruktúry ako na záležitosti, ktoré treba zdolať. Okrem toho pracovné riziká (spojené s energetickým priemyslom v RAZ) a nedostatočne financované pohotovostné zdravotné kapacity sú takisto výzvami pre rozvoj ruskej Arktídy.

„Stratégia rozvoja“ ďalej načrtáva, ako Moskva plánuje čeliť týmto domácim výzvam. Dôraz sa kladie na sociálny rozvoj RAZ prostredníctvom implementácie sociálnej podpory z investícií do zdravotnej starostlivosti a vzdelávania. Prioritu majú mať štátne programy, ktoré zabezpečia modernizáciu a dostupnosť tovarov a služieb v RAZ. Ďalším cieľom v boji proti regionálnym výzvam je rozvoj malých a stredných podnikov, podpora programov kultúrneho dedičstva a vytváranie moderných mestských častí. Celkovo je vytvorenie moderných miest v oblasti RAZ konečným cieľom stratégie rozvoja Ruska v Arktíde.

Od základne po výletné lode

Výdavky evidentne fungujú, čo je možné vidieť na množstve projektov odsúhlasených v tejto rozvojovej stratégii. Premena RAZ na turistické nebo spolu s výrobou flotily výletných lodí majú tiež prioritu. Zameranie je aj na implementácií nových prepravných koridorov v Severnej morskej ceste (NSR) a v Barentsovom, Bielom a Pechorskom mori. Pozorovateľov bezpečnosti potešila aj poznámka rozvojovej stratégie v ktorej sa píše, že Moskva si postaví ústredie pre námorné operácie NSR.

Ruská rozvojová stratégia pre Arktídu si vyžaduje päť ďalších ľadoborcov s jadrovým pohonom (z projektu 22220), tri ľadoborce s jadrovým pohonom z projektu Leader, šestnásť záchranných plavidiel a remorkérov, tri hydrografické plavidlá a dve ďalšie lode. Toto obstarávanie je posilnené novým programom nákladných lodí na podporu obchodnej dopravy v oblasti RAZ.

Pokiaľ ide o plnenie rozvojových cieľov RAZ, Moskva opätovne zdôrazňuje potrebu kooperatívneho arktického regiónu. Konflikt skutočne nie je zlý iba pre rýchlo sa rozvíjajúci podnik na export energie. Konflikt by bol nákladný a bude odvádzať prostriedky a pracovnú silu z odvetvia RAZ. Kremeľ bude implementovať „viacvektorovú“ zahraničnú politiku s cieľom zabezpečiť to, aby Arktída zostala „územím mieru, stability a vzájomne výhodnej spolupráce“.

Koncept vzájomne prospešnej spolupráce je v Putinovom Rusku veľmi obľúbeným. V energetickej sfére RAZ to znamená „spolu, až kým to už nebude fungovať“ ( samozrejme spolu s troškou ruských pravidiel a predpisov ). „Stratégia rozvoja“ však arktickým susedom pripomína, že k angažovaniu dôjde na základe „medzinárodných zmlúv, dohôd a dohovorov“. Samozrejme, medzinárodné právo v Arktíde je v súlade s Ruskými plánmi a teda ho krajina bude aj rázne chrániť a podporovať.

Mierová alebo vojenská cesta

Ak by vzájomne výhodná spolupráca zlyhala, existuje tiež ostrá stratégia rozvoja vojenskej bezpečnosti pre RAZ. Tu Moskva načrtla plány rozvoja štruktúry ozbrojených síl v regióne. V záujme zachovania „úrovne bojovej pripravenosti zoskupení“ v RAZ sa v pláne rozvoja uvádza priorita vybavenia ozbrojených síl modernými nástrojmi „prispôsobenými arktickým podmienkam“. Rozvoj základnej infraštruktúry je postavený na kontexte prechodu na domovú technológiu a infraštruktúru s účelom „dvojakého použitia“. Dôvod má byť ochrana RAZ a severnej hranice pred agresiou a podľa potreby pomáhať pri pátracích a záchranných misiách.

Celkovo možno povedať, že v tomto dokumente sa nenachádza príliš veľa neobvyklého. Zaujímavé je vytvorenie rámca „rovnosti“ s Nórskom, pokiaľ ide o čoraz citlivejšiu otázku Špicbergov. V tejto stratégii Moskva jasne naznačila, že „ruská prítomnosť v Špicbergoch“ bude pokračovať. Bude pokračovať aj koordinácia s arktickými štátmi, predovšetkým v „rámci Fóra arktickej pobrežnej stráže“. Úloha Arktickej hospodárskej rady ako „jedného z ústredných fór pre trvalo udržateľný rozvoj“ v Arktíde je priamo postavená aj na plánovaní moskovského predsedníctva.

Môžeme očakávať, že Moskva bude udržiavať nízke napätie na severe ak sa postaví na čelo Arktickej rady. „Stratégia rozvoja“ ďalej zdôrazňuje význam „efektívnej účasti“ Ruska v Rade na uskutočňovanie jej rozvojových cieľov. Medzi priority ruského predsedníctva na roky 2021 - 2023 bude pravdepodobne patriť „trvalo udržateľný rozvoj Arktídy“ a programy na podporu kultúrneho dedičstva pôvodných obyvateľov celej Arktídy.

Samozrejme, ďalšia politika Kremľa pre túto oblasť bude odhalená bezpochyby, pri zverejnení aktualizovanej ruskej „Národnej bezpečnostnej stratégie“, ktorá sa má uzrieť svetlo sveta ešte tento rok. Niečo mi hovorí, že množstvo ruských arktických politických dokumentov urobí len veľmi málo pre zmiernenie napätia v Arktíde, nehovoriac o príchode „novej“ studenej vojny.