Predseda vlády Arménska varoval Európsku úniu pred rastúcou agresiou tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana tým, že „by mala v nie tak vzdialenej budúcnosti Turecko očakávať pri Viedni“, informuje portál Breitbart.

Premiér Nikol Vovayi Pashinyan hovoril s viacerými svetovými periodikami vrátane Europen Post, Telegraph a Il Giornale o prebiehajúcom konflikte v Náhornom Karabachu alebo Artsachu, odštiepeneckej provincii Azerbajdžan obývanej kresťanskými etnickými Arménmi a uviedol: "Musíme uznať, že hlavným iniciátorom tejto vojny bolo Turecko, ktoré prepravilo žoldnierov a teroristov zo Sýrie do Azerbajdžanu a presunulo časť svojich ozbrojených síl do Azerbajdžanu, vrátane vojenského vybavenia a niektorých ozbrojených skupín z Pakistanu."

„To, čo sa tu deje, je pokračovanie politiky, ktorú Turecko vykonáva v Stredozemnom mori proti Grécku a Cypru a v Líbyi, Sýrii a Iraku,“ pokračoval. „Na Zakaukazsku sú Arméni poslednou prekážkou na ceste tureckej pokračujúcej imperialistickej politiky smerom na severovýchod a juhovýchod. Západné spoločenstvo nedokázalo správne vyhodnotiť správanie Turecka a v nie tak vzdialenej budúcnosti by malo Turecko očakávať pri Viedni,“ varoval premiér.



Pashinyan sa pravdepodobne odvolával na turecké obliehanie rakúskeho hlavného mesta v rokoch 1529 a 1683 - čo je znak tureckej rozpínavosti v Európe za čias bývalej Osmanskej ríše, na ktorú Erdogan rád odkazuje.

Turci už nikdy nehrozili ovládnutím Európy po tom, čo sa poľský kráľ Ján III. Sobieski vydal na záchranu vo Viedni a rozbil svoj tábor neďaleko mesta, čo je považované za najväčší útok kavalérie v histórii - ale mnoho európskych národov vrátane Bulharska, Grécka, Maďarska, Macedónska a Srbska sa pod tureckým jarmom trápilo po celé generácie. A Istanbul, bývalý Konštantínopol, a časti Trácie zostali skutočne pod tureckou kontrolou dodnes.

"Bezpečnosť EÚ nie je súčasťou mojej práce, ale neskôr by nás nemali obviňovať, že sme ich nevarovali," pokračoval Pashinyan. "V posledných rokoch, ak skutočne vidíte, čo sa deje v Európe ... táto vojna začala v Európe skôr!" vysvetlil. "A deje sa to každý deň. Ak sa nepoužíva delostrelectvo, neznamená to, že táto vojna sa nezačala. V súčasnosti už v Európe prebieha vojna.“



Na otázku „Akú vojnu v Európe máte na mysli?“ arménsky vodca novinárom odporučil, aby sa „pozreli na to, čo sa stalo vo Francúzsku“. "Mali by ste sa pozrieť na tón, akým sa turecký prezident obracia na francúzskeho prezidenta Macrona." Dokázali by ste si predstaviť nejakého prezidenta alebo oficiálneho zástupcu ktorejkoľvek krajiny, ktorý  by povedal tieto veci a takým tónom o prezidentovi Francúzska a o Francúzsku? Kto si to mohol predstaviť pred 15 rokmi, dokonca aj v rokoch studenej vojny? Neviem o prípade, že by nejaký vodca Sovietskeho zväzu niekedy hovoril o Francúzsku alebo o vodcoch iných európskych krajín s použitím tohto jazyka. Čo je to, ak nie vojna? “ spýtal sa.

"Teraz záleží na tom, či tú vojnu chceš alebo nechceš vidieť - čím dlhšie sa však snažíš si ju nevšímať, tým bude okatejšia. Už dne stínajú ľudí v uliciach Európy,“dodal bez obalu.