Čo je ústavne akceptovateľnejšie? Snaha tlmiť šírenie epidémie a z nej plynúce riziká, alebo právo na slobodu zhromažďovania?

"Podľa znenia krízového zákona môže vláda v prípade núdzového stavu obmedziť zhromažďovacie právo a to vlády v súčasnosti prijatými krízovými opatreniami aj robia. Neznamená to však, že prestáva platiť zákon o zhromažďovacom práve, vstupuje však do neho tento osobitný titul obmedzovanie zhromažďovacieho práva, "vysvetlil pre Lidovky.cz ústavný právnik Jan Kysela.

Nič na tom nemení fakt, že pred konaním protestu v Prahe sa na sociálnych sieťach zvolávali futbaloví a hokejoví rowdies, a muselo tak byť jasné, že daný strop pre počet účastníkov bude prekročený. "Nepovoliť zhromaždenie je pomerne ťažké. Zvolávateľ uviedol, že sa chce stretnúť "x" ľudí, ktorí chcú protestovať proti vládnej politike, najmä pokiaľ ide o obmedzovanie práv a slobôd. To nie je a priori dôvod na to, aby to niekto zakázal. Existuje niekoľko prípadov, keď neskôr súd konštatoval, že niektoré nepovolenie pre zhromaždenia boli nezákonné, teda si príslušný magistrát mohol myslieť čokoľvek, ale vyzeralo to ako pokojná demonštrácia, " uviedol advokát a niekdajší minister vnútra Českej republiky Tomáš Sokol.

Podľa neho je to podobné, ako keby niekto protestoval proti daniam - nedá sa vraj predpokladať, že sa na demonštrácii zídu ľudia, ktorí schválne neplatia dane. "Alebo napríklad, keď niekto protestuje proti požiarnym predpisom, že začne niečo zapaľovať," dodal.



Na dnes je ohlásený ďalší protest - v súvislosti so štátnym sviatkom 28. októbra sa na námestí Republiky v Prahe majú zísť ľudia, ktorým sa nepáči vládna politika. Pozvánku pod petíciou podpísalo zatiaľ 1088 ľudí, na samotnej demonštrácii by sa malo zúčastniť päťsto ľudí, čo by prekročilo povolený platný limit. Po nových vládnych obmedzeniach je totiž strop stanovený na sto ľudí v skupinkách maximálne po dvadsiatich.

"Je to vlastne taká pikantnosť, pretože na demonštráciách nemajú mať ľudia zahalené tváre. Sme trochu ako Alenka za zrkadlom, pretože nikto nepočítal so situáciou, že proti pokynu zahaľovať si tváre budú ľudia protestovať so zahalenými tvári, keď im zákon ukladá, aby protestovali s nezahalenými tvári, a oni sa tými nezahalenými tvári naraz dopúšťajú priestupku, " tvrdí právnik Sokol .

Debata má ale aj ďalší aspekt a paradoxne ho pomenovali už samotní chuligáni ešte predtým, než sa v onú nedeľu 18. októbra začali biť v centre Prahy a po čom polícia stíha dve osoby za výtržníctvo a násilie proti úradnej osobe. Vo vyhlásení uviedli, že "vládne protikoronavírové opatrenia sú oznamované ako na bežiacom páse, avšak bez akýchkoľvek podkladov a väčšina ľudí nemá možnosť sa im prispôsobiť".



"Ak povie vláda, že zísť sa môžete, ale musíte mať rúška a dodržať rozostupy, potom ak nemá to obmedzenie pôsobiť úplne svojvoľne, má byť zrejmé, prečo to tak musí byť. Od jari sa pritom točíme v tom istom kruhu, pretože vláda nie príliš starostlivo zdôvodňuje, prečo zakazuje tú či onú vec, "uviedol Kysela.

Opomenúť nemožno ani to, že počas núdzového stavu sa zásadne mení trestná zodpovednosť - za spáchanie trestných činov hrozia páchateľom prísnejšie tresty. Niekoľko ľudí to skúsilo na vlastnej koži už "počas núdze" na jar, pričom viditeľné boli najmä dva prípady. Dva roky nepodmienečne znel verdikt pre muža, ktorý ukradol vibrátor a ten istý trest dostal aj muž, ktorý počas núdzového stavu ukradol v obchode päť žemlí, nakoniec si však odsedí "len" rok a pol. Pritom obom hrozil trest až osem rokov odňatia slobody.

"S priťažujúcimi okolnosťami je potrebné zaobchádzať trochu rozumnejšie a hľadieť na to, čo to bolo a kedy to bolo. Oproti páchateľovi krádeže vibrátora vychádzajú horšie výtržníci zo Staromestského námestia, pretože tam to akýsi problém v rámci stavu, aký bol vtedy, predstavovalo. Kým, prípad vibrátor 'nijako nesťažil pandemickú situáciu v Česku, demonštrácie na seba viazali bezpečnostné zložky, zvýšilo sa riziko šírenia infekcie, čo už sa vo výške prípadných trestov môže prejaviť a bude to obhájiteľné. Na rozdiel od prípadu človeka, ktorý ukradol päť žemlí. Ostatne istý súd sa už nechal počuť, že nie sme vo vojne. A mal pravdu, " konštatoval Sokol, ktorý sa špecializuje na trestné právo.