Sú späť. Muži a ženy z Charlie Hebdo priniesli ďalšiu karikatúru. Na tejto je v spodnom prádle turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorý dvíha šaty zahalenej ženy a zároveň volá na proroka Mohameda. A kontroverzný vodca zasiahol: „Nemusím nič hovoriť tým ničomníkom, ktorí v takom rozsahu urážajú môjho milovaného proroka.“ Erdogan bol tiež jedným z najhlasnejších hlasov, ktoré povzbudzovali Turkov k bojkotu francúzskeho tovaru, a to v rozpore s robustným postojom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k politickému islamu.

Macron zopakoval svoju podporu štátnemu sekularizmu a dodal, že Francúzsko „sa svojich karikatúr nevzdá“. Jeho komentáre prišli po tom, čo radikalizovaný tínedžer popravil učiteľa Samuela Patyho. Poprava bola vyvolaná rozhodnutím Patyho ukázať svojim študentom karikatúry Charlie Hebdo počas prednášky o slobode slova.



Išlo o rovnaké zobrazenia proroka Mohameda, ktoré vyústili do teroristického útoku na Charlie Hebdo v roku 2015, pri ktorom zahynulo 17 ľudí. Výsledný súdny proces vyvolal minulý mesiac ďalší incident, keď muž pred starými kanceláriami časopisu zranil dvoch ľudí sekáčikom na mäso. Je to veľa krviprelievania a úzkosti pre to, čo má byť satira.

Zdá sa, že Charlie Hebdo sa vyznačuje až zvrátenou posadnutosťou islamom. Chcú vyvolať reakciu a úmyselne uraziť. V priebehu rokov uviedli Proroka Mohameda ako hosťujúceho redaktora s nadpisom „100 rán bičom, ak nezomriete od smiechu“. Ďalším z ich nadpisov bolo: „Korán je svinstvo. Nezastaví guľky.“ V roku 2010, keď sa Francúzsko dovolávalo netolerantného zákona o zákaze nosenia odevov zakrývajúcich tvár, zameraného na moslimské ženy - Charlieho prispením bola nahá žena s nadpisom „Áno, nosiť burky ... vo vnútri.“



Násilie alebo útoky nie sú opodstatnené bez ohľadu na to, v mene akého náboženstva sú. Je to neprijateľné a žiadna spoločnosť by to nemala tolerovať. Ale Francúzsko má problém.

Jeho vláda podporuje to, čo Charlie Hebdo robí, a to, čo robí, je produkovanie náboženskej nenávisti. Denne sa vytvára satira tlačená, digitálna aj na obrazovke. Existuje ale „hranica“, pri ktorej sa veci vyvíjajú od podnetov k premýšľaniu k nenávistným prejavom.

Ak viete, že moslimovia považujú obraz svojho proroka za posvätný, tak prečo o ňom robiť karikatúry? To isté platí pre moslimské ženy a ich skromnosť, prečo sa na to sústrediť?

Nejde o obranu Erdogana alebo tých, ktorí spáchali teroristické útoky - to je smiešny postoj, aký by nezastával žiadny vážny človek. Charlie Hebdo je dosť chytrý na to, aby vedel, že tureckého vodcu to osobne ani trochu netrápi. Zniesol kritiku aj vtipy na svoju adresu. Ide o to, čo odhaľuje o jednej z najväčších európskych krajín a jej názoroch na islam.



Veľká časť moslimskej populácie vo Francúzsku má pocit, že do nej nepatrí kvôli nepriateľským akciám vlády. V rozhovore prehovoril muž z Tuniska, ktorý sa narodil v Paríži, a vysvetlil: „Keď máte milióny ľudí, ktorí sú už na okraji spoločnosti, zbavení práv a bez komunitných inštitúcií, ktoré im môžu odpovedať, vytvárate ľahké ciele pre extrémistov.“

Je to základná logika a pre Charlie Hebdo nebude žiadnym prekvapením, ale ignorujú to. Stali sa z nich adrenalínoví feťáci, ktorí už nechcú túto správu satirizovať, ale stať sa ňou. Cielene sa snažia vytvárať škandály. Teraz dokonca svoje ústredie taja. Nie je baštou pre médiá progresívnej spoločnosti aby boli prístupné a neskrývali sa?



Ich egá riadené agendou takmer nič nerobia pre slobodu slova. Originálna satira rúca múry a umožňuje ľuďom interpretovať veci novými spôsobmi. Charlie Hebdo sa len prehrabáva stále hlbšie, utužuje dlho držané pozície a uráža všetko, čo im prinesie svetlo reflektorov.

Nie je to len islam, v časopise je zosmiešňovaná aj židovská a katolícka viera spolu s mnohými osobnosťami verejného života od celebrít po politikov. Problém nie je v tom, že si z niekoho robia žarty. Ale v tom, ako to robia.

Chris Sweeney je autor a publicista, ktorý písal pre noviny ako The Times, Daily Express, The Sun a Daily Record spolu s niekoľkými medzinárodne predávajúcimi časopismi