Dostal trest doživotia, čo sa u nás tak často nestáva. Jeho obvinenie bolo však plné nejasností a začali sa objavovať skupiny jeho zástancov a do väzenia mu písalo nemalé množstvo obdivovateliek. Stal sa výborne predajným artiklom pre novinárov a reportérov. Už sporný a nejasný priebeh súdneho procesu bol novinármi prezentovaný tak, že Kajínek vyšiel ako obeť a polícia ako skorumpovaný spolok riadený podnikateľskou mafiou, ktorá je prepojená do najvyšších politických kruhov.

A pretože populárny väzeň rozhodne nebol hlúpy, rád počas pobytu vo väzení historku o spáchanom čine živil. A navyše bol veľmi vynaliezavým utečencom z väzníc. Podarilo sa mu to viackrát, ale jeho posledný útek z Väznice Mírov bol naozaj hodný obdivu. Táto väznica je všeobecné považovaná za najlepšie stráženú. Štýl, s ktorým si väzeň našiel spôsob, ako utiecť, bez toho aby musel niekoho zraniť alebo sa vyhrážať so zbraňou, fascinoval celú zem a z väzenských dozorcov urobil idiotov.

Aj napriek tomu, že Kajínek na slobode dlho nezostal, jeho popularita rástla, na sociálnych sieťach vznikali skupiny, ktoré neustále dokola preberali Kajínkovu nevinu a skorumpovanosť právneho systému a polície.



Trestný spis obsahoval vyše 10 tisíc strán, prípad sa celkom prerokúval 46 dní a trval 6 rokov. Vypovedalo 56 svedkov a 10 rôznych súdnych znalcov, odôvodnenie rozsudku bolo na 130 stranách. Od roku 1999 bolo podaných viac ako 10 rôznych žiadostí o obnovenie procesu, odvolanie a sťažností. Nepomohli ani mediálne známi právnici a angažovanosť dvoch ministrov spravodlivosti.

Celá aféra zanechala horkú pachuť, že vraždili policajti a Kajínek je obetný baránok. Celú vec vyriešil až prezident Miloš Zeman a odsúdeného vraha omilostil.

Pred väzením čakali na prepusteného väzňa fanúšikovia, ako by išlo o nejakú celebritu. Dokonca tam čakala aj Kajínkova vážna známosť, s ktorou si začal písať vo väzení. Začal sa objavovať v médiách a svoju popularitu si udržiava dodnes.