Expedícia objavila nový zdroj skleníkových plynov pri východosibírskom pobreží, píše theguardian.com

Vedci našli dôkazy o tom, že v Severnom ľadovom oceáne , na veľkej ploche kontinentálneho svahu pri východosibírskom pobreží sa začali uvoľňovať zamrznuté ložiská metánu. Tieto miesta sú známe ako „spiace obry uhlíkového cyklu.“ V Laptevskom mori blízko Ruska  v hĺbke 350 metrov boli dohalené vysoké hladiny skleníkového plynu. Toto u výskumných pracovníkov vyvolalo obavy z toho, že sa mohla spustiť nová klimatická spätná väzba, ktorá by mohla urýchliť tempo globálneho oteplovania.

Sedimenty v oblasti Arktídy obsahujú obrovské množstvo zmrazeného metánu a ďalších plynov - známych ako hydráty. Metán má 80-krát silnejší otepľovací účinok ako oxid uhličitý. Americká geologická služba už v minulosti označila destabilizáciu arktického hydrátu za jeden zo štyroch najvážnejších scenárov náhlej zmeny klímy. Medzinárodný tím na palube ruskej výskumnej lode R / V Akademik Keldysh uviedol, že väčšina bublín sa v súčasnosti rozpúšťa vo vode, ale hladiny metánu na povrchu boli štyri až osemkrát vyššie, ako by sa normálne dalo očakávať, pričom všetko, čo sa dostane na povrch, uníka priamo do atmosféry.

„V súčasnosti nie je pravdepodobné, že by tento jav mal nejaký zásadný vplyv na globálne otepľovanie, ale ide o to, že tento proces už bol spustený. Tento východosibírsky metánhydrátový systém bol narušený a proces bude pokračovať,“ uviedol v rozhovore švédsky vedec Örjan Gustafsson zo Štokholmskej univerzity. Vedci, ktorí sú súčasťou dlhoročnej expedície International Shelf Study Expedition, zdôraznili predbežné zistenia. Rozsah uvoľňovania metánu sa nepotvrdí, kým sa vedci nevrátia a nezanalyzujú údaje a ich štúdie nebudú publikované.

Prví pozorovatelia úniku metánu

Objav potenciálne destabilizovaného svahu zmrazeného metánu vyvoláva obavy, že sme dosiahli nový bod zlomu, ktorý by mohol zvýšiť rýchlosť globálneho oteplovania. Keďže teplota v Arktíde v súčasnosti rastie dvakrát rýchlejšie ako svetový priemer, otázka kedy ( alebo dokonca či ) bude metán vypustený do atmosféry, bola v klimatických počítačových modeloch značne neistá. Šesťdesiatčlenný tím verí, že sú prvými, ktorí pozorovaním potvrdzujú, že uvoľňovanie metánu už prebieha v širokom okolí svahu asi 600 km od pobrežia. Uvoľňovanie metánu bolo zaznamenané na šiestich monitorovacích bodoch na svahu s dĺžkou 150 km.

Na jednom mieste v Laptevskom mori v hĺbke asi 300 metrov odhalili koncentrácie metánu až 1 600 nanomolov na liter, čo je 400-krát vyššia hodnota, ako by sa dalo očakávať, keby bolo more a atmosféra v rovnováhe.



Igor Semiletov ( hlavný vedec na palube ) z Ruskej akadémie vied uviedol, že vypúšťanie metánu bolo „výrazne väčšie“ ako čokoľvek predtým. "Objav aktívneho uvoľňovania hydrátov ... je veľmi dôležitý a doteraz bol neznámy," uviedol. Potenciálne ( uvoľňovanie metánu ) môže mať vážne klimatické následky, ale než to potvrdíme, je potrebné vykonať ďalšie štúdie.“ Najpravdepodobnejšou príčinou nestability je prenikanie teplých atlantických prúdov do východnej Arktídy. Táto „atlantifikácia“ je spôsobená narušením podnebia človekom.

Najnovší objav naznačuje tretí zdroj emisií metánu v regióne. Semiletov, ktorý sa tejto oblasti venuje už dve desaťročia, už v minulosti uviedol, že plyn sa uvoľňuje z arktického šelfu. Jeho tím už druhý rok po sebe nachádza kráterovité body v plytších častiach Laptevského a Východosibírskeho mora vypúšťajúce metán, ktorý dosahuje hladinu mora.

Teploty na Sibíri boli od januára do júna tohto roku o 5 ° C vyššie ako priemer, čo bola anomália, ktorú spôsobili pravdepodobne ľudské emisie oxidu uhličitého a metánu. Morský ľad z minulej zimy sa takisto nezvyčajne skoro začal topiť a treskúca sibírska zima ešte nedorazila.