Mladej lekárky sa na pohovoroch v našich nemocniciach pýtali, kedy chce mať deti a čo robia jej rodičia. Odišla preto radšej pracovať do Česka! Povedala to pre Denníku N.

Soňa Salvová chcela ako čerstvá absolventka Jesseniovej lekárskej fakulty UK v Martine zostať na Slovensku. Prešla viacerými pohovormi, nikde ju však nezobrali. Denníku N povedala, že dostávala veľmi zvláštne otázky.

„Pýtali sa ma, kedy chcem mať deti, či chcem mať partnera, čo robia moji rodičia a či mi nebude v regióne teplo, keď som zo severu,“ vraví Soňa, podľa ktorej navyše pri pohovoroch vôbec nebolo jasné, z koľkých záujemcov vyberajú. Niekedy jej dokonca ani nedali spätne vedieť, že ju nezobrali. „Inokedy som sa hlásila na miesto, kde som prešla dvoma pohovormi. Dostala som sa k primárovi, ktorý povedal, že nechápe, čo tu robím, keď už vie, koho zoberie,“ prezrádza šokujúcu skúsenosť zo slovenských nemocníc.

V Čechách je iný prístup ako u nás

Soňa najskôr z neúspechu vinila seba, potom sa však dozvedela o ponukách z Česka, išla na pohovor a uspela. Dnes pracuje na gynekologicko-pôrodníckom oddelení v nemocnici v Novom Jíčine, malom okresnom meste na Morave medzi Olomoucom a Ostravou. Primár ju počas prijímacieho pohovoru previedol po oddeleniach, zaplatili jej aj ubytovanie. Vôbec sa jej nepýtali na osobný život a mala pocit, že skôr oni sa ponúkali jej. „Svojím spôsobom ma vábili a hovorili, čo všetko mi môžu ponúknuť,“ vysvetľuje. U susedov má plat rovnaký ako doma, prístup bol však podľa nej od začiatku úplne iný.

Vážne otázky a problémy medikov

Denník N urobil veľký prieskum medzi slovenskými študentmi medicíny, do ktorého zapojili tri stovky respondentov. Pýtal sa ich na slovenské zdravotníctvo, na nemocnice Penty, ale aj či sa obávajú covidu-19 a ako Slovensko zatiaľ zvláda koronavírus. Podobne ako Soňa, asi dvadsať percent medikov smeruje po škole za hranice. Prieskum cez anonymné online dotazníky robil Denník N na konci septembra a začiatku októbra v spolupráci s Festivalom medikov v Martine a zapojilo sa do neho takmer tristo medikov z celkového počtu asi 10-tisíc študentov medicíny u nás.

Jedno zo základných zistení je, že až okolo pätiny medikov chce po škole odísť pracovať do zahraničia. Najčastejšie do Česka, Rakúska a Nemecka. To je podobné číslo, ako vyšlo z česko-slovenského barometra medzi medikmi z roku 2018. Sčítanie lekárov na Slovensku v roku 2017 ukázalo, že v zahraničí je viac ako štyritisíc lekárov zo Slovenska. Najviac v Česku. Veľká väčšina študentov hovorí, že slovenské nemocnice sú priemerné alebo nekvalitné. Personál im chýbal už aj pred koronakrízou a prekáža im napríklad aj to, že starší lekári nedovolia rásť mladším. Chceli by viac praxe a lepšie vybavenie a priestory. Odísť chcú najmä z dôvodu lepších pracovných podmienok a kvalitnejších nemocníc za hranicami, ako aj kvôli vyššiemu platu.

Na klinikách chýba praktická výuka

Nemocnice pritom dlhodobo hlásia nedostatok personálu, a to sestier aj lekárov. Vlani na jeseň Inštitút zdravotnej politiky zo štatistického zberu zistil, že chýba 2900 lekárov a 3600 sestier. Ba v roku 2030 to bude podľa predpovedí takmer desaťtisíc sestier. V Česku majú tiež nedostatok personálu, čo sa ukazuje ako veľký problém práve počas prebiehajúcej pandémie. Čerstvá absolventka Soňa Salvová strávila počas štúdia mesiac v Portugalsku na chirurgickom oddelení, pol roka na Erasme v Španielsku. Školu v Martine zvažovala ako jedinú možnosť a nikdy svoje rozhodnutie neoľutovala. Chváli vyučujúcich a aj to, ako ich viedli k vede.

Väčšina jej spolužiakov ostala pracovať na Slovensku, čo je podľa nej skvelé. „Viem len o pár ľuďoch, ktorí odišli, rovnako ako ja, a i to v podstate nechceli,“ vraví Soňa. Jedno z najväčších negatív je podľa nej nedostatočná praktická výuka na klinikách. Pripomína však, že ide o všeobecný problém vzdelávania medikov na Slovensku ale aj inde v zahraničí. „Personálu v nemocniciach je málo, na medikov nemajú dostatok času a pokoja, a tak tí často počas praxe čakajú na chodbe, kedy na nich budú mať lekári čas. Nie je to však ich vinou, sama to teraz zažívam v práci,“ priznáva Denníku N Soňa.

Rozličné skúsenosti zo zahraničia

V Španielsku, kde bola na Erasme, je to však, podľa nej, ešte horšie. Medici nemôžu s pacientmi robiť ani základné vyšetrenia, nepovoľuje to legislatíva. V Portugalsku ju zasa prekvapilo, keď videla pri operáciách aj mladé lekárky. „Väčšinu chirurgického tímu, vrátane operatérov, tvorili ženy. Bol to pre mňa príjemný šok, u nás nie je bežné vidieť ženy v takejto pozícii,“ priznáva. Zdravotníctvo v susednom Česku pritom podľa Sone nie je až také odlišné. Okrem toho, že nemocnica, v ktorej pracuje, je rekonštruovaná a zamestnancom ponúka viaceré drobné výhody, ktoré nie sú u nás úplne bežné, ako napríklad oblečenie aj obuv, je práca v zásade rovnaká ako v nemocniciach na Slovensku.

Jedným z martinských medikov, ktorí chcú určite pracovať v slovenskom zdravotníctve, je Daniel Mančík. V súčasnosti je v piatom ročníku, po skončení školy by chcel byť gynekológom vo svojich rodných Leviciach, podobne ako jeho otec. Predpokladá, že v miestnej nemocnici pre neho miesto bude a že na Slovensku je stále núdza o lekárov. Zostane, aj keď vidí, že v zahraničí majú lekári lepšie platy aj status.

Medici priznávajú, z korony máme strach

Soňa aj Daniel počas prvej vlny pandémie pomáhali ako dobrovoľníci. Daniel odoberal vzorky pre medicínske súkromné laboratórium Medirex a Soňa zasa pomáhala pri roztriedení, takzvanej triaži a testovaní v žilinskej nemocnici. Učili sa veci, ktoré si predtým nevedeli predstaviť, a aj vďaka tejto skúsenosti vedia, že koronu nemožno zľahčovať.

Aj v prieskume Denníka N medici priznávajú, že sa koronakrízy obávajú. Jednoznačne najviac z nich priznalo obavy, že nakazia svojich blízkych. Napriek tomu sa ako dobrovoľníci zapojili do pomoci lekárom a nemocniciam už stovky medikov.

Medici menujú, v čom Slovensko pri koronakríze zlyháva: nemáme dostatočne pripravené nemocnice, to sa prejavuje najmä posledné týždne, keď niektoré nemocnice už pri 500 hospitalizovaných s koronavírusom presúvajú plánované zákroky. Problémy robia aj vysoké počty infikovaných pracovníkov. Podľa medikov nemajú zdravotníci dostatočnú podporu a oproti prvej vlne im už ľudia netlieskajú na balkónoch.

Pre Pentu mladí pracovať nechcú

Výrazná väčšina medikov menuje pri COVIC-19 dva zásadné problémy: prvým je dezinfoscéna, ktorá robí silnú kampaň a ľudia nerozumejú, aké dôležité je dodržiavať pravidlá. „Veľa ľudí to zľahčuje, ale rozhodne nejde len o nejaký vírus. Mladí ľudia hovoria, že sa nemajú čoho báť, no vírus útočí na najslabších,“ vraví aj medik Daniel Mančík. Bojí sa najmä toho, že prenesie vírus na niekoho staršieho alebo chorľavejšieho, komu vírus veľmi ublíži. Treba podľa neho chrániť najmä najzraniteľnejších.

Medikov sa Denník N okrem otázok o kvalite výučby medicíny či kvalite slovenských nemocníc pýtal aj na najväčšiu súkromnú skupinu v zdravotníctve – Pentu, ktorá kontroluje zdravotnú poisťovňu Dôvera, vlastní sieť nemocníc Svet zdravia aj polikliník s lekární. Tretina medikov hovorí, že pre Pentu pracovať nechce, hoci finančná skupina napríklad v Michalovciach postavila novú nemocnicu, jednu stavia aj v Bratislave.