Pokiaľ ide o riešenie mnohých výziev, ktorým čelí moderný Blízky východ, ukázalo sa, že USA sú v posledných štyroch rokoch skutočne inšpiratívne vo vedení.

Od dosiahnutia pozoruhodného prielomu v izraelsko-arabskom mierovom procese až po potlačenie zhubných aktivít iránskej islamskej revolúcie v regióne sa USA už podarilo vytvoriť dedičstvo, ktoré im závidí mnoho ich predchádzajúcich administratív.

Postupnosť amerických prezidentov, od Ronalda Reagana po Baracka Obamu, sa pokúsila - a zlyhala - prelomiť nekonečný cyklus násilia, ktorý charakterizoval tento región. Až súčasný osobitý štýl vedenia USA mal rozhodujúci vplyv na krajiny Blízkeho východu.

USA sa podarilo dosiahnuť tieto hlboké zmeny, navyše v čase, keď neboli znamenia príliš priaznivé, keď sa začalo súčasné volebné obdobie v roku 2017. V tom čase bol tento región uprostred trpkej vojny proti fanatikom ISIS, ktorí sa zmocnili rozsiahlych oblastí severnej Sýrie a Iraku a pokúšali sa vnucovať svoju barbarskú formu vlády nešťastným obyvateľom ich tzv. kalifátu.



Koalícia vedená Američanmi bola nakoniec schopná spôsobiť zničujúcu porážku proti fanatikom ISIS predovšetkým vďaka rozhodným krokom USA v boji proti džihádistom. Krátko po inaugurácii Trumpa USA dramaticky revidovali pravidlá angažovania, ktoré platili za predchádzajúcej administratívy, čo výrazne obmedzilo schopnosť koaličných síl zamerať sa na teroristov ISIS. Výsledkom bolo, že koalícia vedená USA dokázala dosiahnuť svoj cieľ zničiť kalifát a spôsobiť veľké straty fanatikom ISIS, a to až do tej miery, že dnes sa kalifát zmenil na trosky.

USA sa podarilo dokonca eliminovať Abu Bakra al-Baghdádího, strojcu teroristickej vlády ISIS, zatiaľ čo ďalšie tisíce ľudí boli zabitých alebo čelia súdu, ako je to v prípade dvoch britských džihádistov. Tí patrili do bunky ISIS známej ako „The Beatles“ a boli začiatkom tohto mesiaca letecky prevezení do USA za svoje zločiny. Údajne sa podieľali na vraždách amerických novinárov Jamesa Foleyho a Stevena Sotloffa, ako aj pracovníkov humanitárnej pomoci Petera Kassiga a Kayla Mueller.



Dalo by sa skutočne tvrdiť, že rozhodné kroky USA predefinovali mapu Blízkeho východu a rozlíšili medzi umiernenými prozápadnými arabskými vládami, ako sú štáty Perzského zálivu, ktoré presadzujú cnosti umiernenosti a stability, a tými, ako sú napr. Irán, Turecko a Sýria, ktoré sa usilujú zasiať rozpory a nepokoje.

Mierová iniciatíva Washingtonu s Talibanom je ďalšou oblasťou, kde veľmi odlišný prístup administratívy k dlhoročnej občianskej vojne v Afganistane prekvapil jej kritikov. Aj keď rokovania medzi Talibanom a afganskou vládou budú trvať ešte dlho kým bude podpísaná komplexná mierová dohoda, skutočnosť, že Washington dokázal podpísať dohodu s Talibanom s perspektívou ukončenia dvoch desaťročí nepretržitého konfliktu, je napriek tomu významným úspechom. Ten umožní Trumpovi splniť jeho prísľub o znížení americkej vojenskej prítomnosti v krajine.

Ďalšou oblasťou, kde mali rozhodujúce kroky USA dramatický dopad na tento región, je trvanie na odstúpení od chybnej jadrovej dohody s Iránom a opätovnom zavedení sankcií proti mullahom. To malo zničujúci vplyv na schopnosť Teheránu miešať sa do záležitostí svojich arabských susedov. Keďže iránske hospodárstvo je ochromené sankciami, režim už nemá k dispozícii zdroje na to, aby mohol naďalej financovať svoju teroristickú infraštruktúru v celom regióne na rovnakej úrovni ako predtým.



Pozorne zameraný atentát na veliteľa síl Quds Qassem Soleimani v januári tiež zasadil významnú ranu schopnosti Teheránu destabilizovať región.

Je tu však ešte pozoruhodný prielom, ktorý súčasná administratíva USA dosiahla v arabsko-izraelskom mierovom procese, ktorý bude vrcholným úspechom posledných štyroch rokov.

V dôsledku neoblomného úsilia Jareda Kushnera, zaťa amerického prezidenta, prelomiť slepú uličku v mierovom procese, Izrael teraz smeruje k nadviazaniu normálnych diplomatických stykov so Spojenými arabskými emirátmi a Bahrajnom, zatiaľ čo niekoľko ďalších arabských krajín - vrátane Saudskej Arábie - vážne zvažuje nasledovanie tohto prípadu. V rámci posledného diplomatického kroku zameraného na zlepšenie vzťahov v regióne Washington oznámil, že ďalšou krajinou, ktorá nadviaže s Izraelom normálne vzťahy, je Sudán.



Veľké diplomatické úspechy tohto druhu sa považovali za nemysliteľné na začiatku Trumpovho funkčného obdobia. Dôstojným prístupom k niektorým z neriešiteľnejších problémov regiónu, ako je napríklad premiestnenie amerického veľvyslanectva do Jeruzalema, však USA priniesli množstvo hlbokých zmien v regionálnom prostredí, ktorých dôsledky pravdepodobne pocítia nasledujúce roky mnohí.

Prelom v mierovom procese navyše vyústil do jasného rozdelenia regiónu medzi mierumilovné krajiny, ktoré sú pripravené zapojiť sa do mierového procesu a odmietavé režimy, ako sú Turecko a Irán, ktoré majú záujem iba spôsobiť ďalšie krviprelievanie.

Práve tieto krajiny, ako aj Čína, Rusko, Severná Kórea, Kuba a Venezuela sa musia v budúcomesačných prezidentských voľbách najviac obávať, ak sa opäť vráti silná a úspešná Amerika.

Con Coughlin je redaktorom časopisu Telegraph pre obranu a zahraničné veci a vynikajúcim vedúcim pracovníkom v Gatestone Institute