Počty mŕtvych na COVID-19 už aj u nás stúpajú a v najbližších dňoch budú zrejme rásť ešte viac. Podľa odborníkov môžeme zmenu k lepšiemu očakávať o niekoľko týždňov.

Každý deň na Slovensku zomrie v priemere asi 150 ľudí. Keď odhliadneme od pandémie. Len za minulý piatok si však COVID-19 vyžiadal takmer 2 desiatky obetí. „Treba povedať, že tých 19 ľudí je navyše. Za normálnych okolností by nezomreli,“ uvádza v rozhovore pre portál sme.sk patológ Michal Palkovič, vedúci sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

Patológ odhaduje, že pri vrchole krivky budeme počtom úmrtí „na tretine oproti Čechom“, ktorí v poslednom období zaznamenávajú smutné rekordy. Uprostred minulého týždňa evidovali až 108 obetí koronavírusu. To znamená, že u nás by mohli denné počty atakovať 40 mŕtvych, píše sme.sk.



Medzi úmrtím infikovaného človeka a potvrdením, že príčinou smrti bol COVID-19, uplynie približne 5 až 10 dní. Dôvodom tohto odkladu je čas na vykonanie pitvy. Keď ide o jasný prípad, napríklad o zosnulého, ktorý bol na pľúcnej ventilácii alebo užíval liek remdesivir, pitva sa podľa Palkoviča nariaďuje, len ak sú na to voľné kapacity.

Tých je čoraz menej. Napríklad v piatok robili 16 pitiev. Aktuálne sú najviac vyťažené pracoviská súdneho lekárstva v Martine a Prešove, informuje sme.sk. Väčšina ľudí teraz síce „odchádza“ v nemocniciach, patológ si ale myslí, že „pacienti začnú zomierať aj doma“.

Vyššie počty úmrtí ho však neprekvapujú. Rovnaký názor má súdny lekár Peter Kováč. „Po náraste hospitalizovaných nasleduje nevyhnutne s ďalším časovým odstupom aj nárast počtu úmrtí,“ objasňuje situáciu. Podiel mŕtvych na tisíc nakazených sa nazýva smrtnosť. U nás sa podľa Kováča zatiaľ pohybuje v rozmedzí od 0,5 do 1 percenta.



Patológovia majú najlepšiu predstavu o mŕtvych a príčine ich odchodu z tohto sveta. Palkovič preto vie, o čom hovorí, keď upozorňuje, že v poslednom období pribúdajú obete aj z radov mladých ľudí. „V piatok som hlásil 31- a 35-ročných. Sú to až zimomriavky naháňajúce obrázky pľúc,“ prezrádza. Mladí, ktorí na koronavírus zomierajú, majú podľa neho aj vysoký tlak či cukrovku, hovorí ďalej pre sme.sk.

„Nárast počtu úmrtí je len jeden zo zákonitých dôsledkov opatrení typu 'Nevesty, dobre bude' a prístupu časti obyvateľstva k opatreniam,“ myslí si Kováč. A dodáva, že za to „môžeme 'poďakovať' aj ovplyvneniu časti obyvateľstva bludármi blúzniacimi o dusení z CO2 pri nosení rúšok a čipovaní“.

Patológ Palkovič napriek súčasnej nepriaznivej prognóze oceňuje, že vláda zaviedla zákaz vychádzania. Je presvedčený, že to dramaticky ovplyvní mobilitu. „Ona je jediný problém“, uvádza ďalej pre sme.sk.



Obaja odborníci očakávajú pokles úmrtí až o niekoľko týždňov. „Po týždni až dvoch môžeme očakávať zníženie počtu nakazených, po ďalšom týždni až dvoch aj hospitalizovaných a s odstupom aj úmrtí,“ vysvetľuje Kováč.

„Počet úmrtí v tomto okamihu nie je podstatný. Je to strašiak,“ hovorí Palkovič. Za oveľa dôležitejší údaj považuje počet hospitalizovaných, ventilovaných a kriticky chorých pacientov, ktorí berú lôžka chorým s inými diagnózami.

Ako dodáva sme.sk, na tento problém upozorňuje aj hlavná epidemiologička Henrieta Hudečková. V dôsledku starostlivosti o „covidových“ pacientov hrozí, že na iné závažné diagnózy zomrú ľudia, ktorí by to inak prežili. Personál, ktorý by potrebovali, sa totiž stará o chorých na COVID-19.