"Vakcíny, ktoré prechádzajú najrýchlejšie, sú najexperimentálnejšie. Je možné, že nebudú až také skvelé a že iné - vytvorené pomocou osvedčenejších, ale pomalších metód - môžu byť lepšie,“ uviedol profesor Adam Finn z Bristolskej univerzity. "Bude veľmi ťažké postupovať správne, ak už prvú, nie príliš efektívnu vakcínu dostane veľký počet jednotlivcov. Budeme potrebovať obrovské množstvo ľudí, aby preukázali, ktorá je najlepšia, alebo či je pre určité skupiny, ako sú starší ľudia, vhodnejšia iná vakcína.“

Finn uviedol, že takýto zmätok by mohol spôsobiť neúspechy pri boji s Covidom a dodal: „Mali by sme sa pripraviť na splnenie tejto výzvy a nájsť spôsoby, ako porovnať účinnosť skorých vakcín - ale v súčasnosti sa nám to nedarí.“

Celkovo je v súčasnosti na celom svete vyvíjaných 198 vakcín Covid, pričom štyri kľúčové verzie prechádzajú poslednými skúškami fázy 3. Medzi ne patrí Pfizer BNT162b2 a vakcína Oxford AstraZeneca.

Výsledky tých štúdií, v ktorých sa každá z nich porovnáva s placebom, sa očakávajú v priebehu týždňov alebo mesiacov. Len čo sa odhalí prvá vakcína, ktorá preukáže účinnosť v boji proti Covid-19, bude existovať obrovský tlak na jej okamžité použitie. Kľúčovými kandidátmi by boli zdravotnícki pracovníci zaoberajúci sa prípadmi Covid a ďalšími, u ktorých je vysoké riziko infekcie. Ale u skupín, ako sú starší ľudia, ktorí majú tendenciu mať slabší imunitný systém, bude potrebná opatrnosť.

"Problém je v tom, že skoré pokusy s vakcínami pravdepodobne neukážu, ako dobre tieto výrobky v týchto populáciách fungujú," uviedla v úvodníku časopisu Nature minulý týždeň riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie Kanta Subbarao. „Vieme, že vakcíny často fungujú lepšie u mladých, zdravých dospelých, a preto sú obohatené o vyššiu dávku na zvýšenie imunity proti chorobám, ako je chrípka a pásový opar. Nie je tiež jasné, ako dobre budú klinické skúšky hodnotiť účinnosť u ľudí v menšinových etnických komunitách.“

Inými slovami, do jari možno prejde pokusmi niekoľko vakcín bez toho, aby bol zavedený akýkoľvek mechanizmus na výber, ktorá je pre rôzne skupiny najúčinnejšia. „Zložitosť, chaos a zmätok, ktoré sa stanú za niekoľko málo mesiacov, už asi nikoho neprekvapí,“ uviedol pre New York Times Dr. Gregory Poland, riaditeľ skupiny pre výskum vakcín na klinike Mayo .

Očakáva sa, že bude udelený súhlas s každou vakcínou, ktorá chráni najmenej polovicu osôb, ktorým bola injekčne podaná. Problém nastane, keď sa objavia ďalšie vakcíny, a nie je jasné, či sú alebo nie sú lepšie ako prvý licencovaný produkt.

Bryan Deane, riaditeľ Asociácie britského farmaceutického priemyslu (ABPI), uviedol: „Na začiatku tohto roka sa hovorilo v mnohých príliš optimistických rozhovoroch o tom, že Británia bude mať pred Vianocami vakcínu. To však teraz vyzerá naozaj nepravdepodobne. Je nepravdepodobné, že výsledky skúšok prídu až budúci rok, a keď budú, pravdepodobne vyjdú postupne."

„Prvá, ktorá preukáže akúkoľvek významnú ochranu, bude tá, ktorú ľudia budú chcieť okamžite začať používať. Problém bude v tom, že keď ostatné ešte budú prechádzať skúškami, nebudete môcť povedať, že jedna je lepšia ako druhá. Nestanovili sme spôsoby, ako ich porovnávať,“ dodal Deane.

Túto obavu podporil aj Finn: "Je to paradox. Ak dostaneme vakcínu, ktorá funguje, ale nie veľmi dobre, je to takmer horšie, ako ju vôbec nemať, pretože nám prekazí získanie lepšej vakcíny. Musíme dbať na to, aby sme sa tejto situácii urgentne vyhli.“