Nad testovaním Slovenska počas dušičkového víkendu stále visia otázniky. Pilotná časť projektu v najviac postihnutých okresoch sa stretla s obrovským záujmom, ale názory na celoplošné zachytávanie infekčných ľudí sú stále rozporuplné. Ako to vidí profesor Vladimír Krčméry?

Populárny infektológ a odborník na tropickú medicínu v rozhovore pre portál tvnoviny.sk povedal, že celoplošné testovanie vníma ako správnu vec a ľudia by sa na ňom mali zúčastniť. Podľa neho nám to dá reálny obraz o epidémii v populácii. „Identifikujeme pozitívnych a hneď dostanú informáciu, že majú ísť do samoizolácie a tým sa zníži počet infikovaných,“ myslí si odborník.

Hlavným prínosom tohto riešenia podľa Krčméryho bude, že nám klesne tlak na nemocnice. A nemenej dôležité je, že nám to potom umožní zmierniť tvrdé opatrenia. Ako príklad uvádza niektoré krajiny Európy a juhovýchodnej Ázie, v ktorých testovali vybrané mestá, čo viedlo k potlačeniu infekcie.

Strach je normálny

Argumentom mnohých ľudí je, že majú obavy z nákazy práve počas testovania. „Je normálne, že sa boja,“ hovorí profesor. Podobným procesom prešli aj 2 čínske mestá, ktoré majú skoro 10 miliónov obyvateľov a počas testovania sa nakazil len jeden človek. Po krátkom čase tu zrušili lockdown i opatrenia, opäť otvorili letiská. Potom už odchytávali len importované prípady.

Podľa Krčméryho môže každý z nás pociťovať podozrenie, či nie je nakazený. A test nám ponúka odpoveď. „Nikto nemôže čakať od vlády a odborníkov, aby sme sa nečinne prizerali, ako nám rastú čísla a robili lockdowny. Ja by som radšej prešiel do aktívneho boja proti pandémii a toto je jeden zo spôsobov,“ vysvetľuje Krčméry.

Plošné testovanie vo svete

Sme skutočne prvá krajina, ktorá sa pustila do celoplošného pretestovania svojho obyvateľstva? „Profesor Jarčuška ma informoval, že Luxembursko to už má takmer za sebou," uvádza ďalej infektológ. (Luxembursko má asi 600-tisíc obyvateľov, testovanie mali počas prvej vlny, ale viac rozložené v čase, v priebehu niekoľkých týždňov robili približne 20-tisíc PCR testov za deň, pozn. red.)



Krčméry pre tvnoviny.sk pripustil, že aj u nás sa o tom diskutovalo už na jar. „Dohodli sme sa, že ak bude prvá vlna závratným tempom stúpať, pristúpime k tomuto kroku. Vtedy sme to nakoniec nepotrebovali. Dnes je to už aktuálne,“ prezrádza. Samozrejme, treba sa pripraviť aj na úskalia. Podľa Krčméryho ide o logisticky náročnú vec, ale „je to aktívny prístup k riešeniu epidémie a je to lepšie, ako pasívne vyčkávať na počty nakazených a zatvárať ekonomiku“.

V Európe už existujú krajiny, v ktorých je vysoká pretestovanosť. „Akurát to neurobili za jeden deň alebo víkend,“ poukazuje Krčméry. Napríklad Dánsko a Island majú otestovanú veľkú časť populácie. „V prípade Islandu to malo aj pozitívny efekt. Podobne sú na tom aj Faerské ostrovy alebo štáty juhovýchodnej Ázie,“ uvádza ďalej.

Negatívny test, falošný pocit bezpečia

Profesor Krčméry v súvislosti s plošným testovaním na Slovensku považuje za najväčšie úskalie to, že „najmä generácia, ktorá nie je ohrozená, si možno povie, že mňa sa to netýka“. Ďalšie vidí v tom, že ľudia s negatívnym výsledkom môžu nadobudnúť pocit, že už nemusia nosiť rúško a dodržiavať opatrenia. „Treba si dať pozor, aby nám to nakoniec nezruinovalo stratégiu R-O-R (rúško, odstup, ruky), ktorá bude ešte nejaký čas potrebná,“ varuje.



Obľúbený infektológ bude za úspech považovať akékoľvek číslo nad 50 percent. Je presvedčený, že veľa ľudí chce mať o sebe informáciu, či sú infekční. „Neviem si predstaviť človeka, ktorý chce vedome prenášať vírus“ zamýšľa sa Krčméry.

Testovanie ako aktívny skríning

Vírus však bude existovať aj po plošnom testovaní. Úrady verejného zdravotníctva budú mať naďalej svoju prácu. V najbližších týždňoch sa paralelne budú diať dve samostatné akcie. „Tú prvú, plošné testovanie, by som nazval skríning. To druhé je cielené testovanie a to tu bude vždy,“ vysvetľuje Krčméry.

To znamená, že kto má príznaky alebo bol v kontakte s nakazeným, ide na štandardné testy. „To je pasívny prístup. Druhá stratégia je aktívny skríning“. Krčméry to prirovnáva ku skríningu rakoviny hrubého čreva. „Testujeme takmer zdravú populáciu bez príznakov a dokážeme tak mnoho pacientov podchytiť v skorom štádiu ,“ dodáva.

Šesť udalostí, ktoré spôsobili druhú vlnu

Krčméry sa v rozhovore pre tvnoviny.sk vrátil aj k tomu, čo predchádzalo súčasnej situácii. „Možno sme urobili chybu, že sme nevolali dostatočne hlasno. U nás mal začiatok druhej vlny podobu tlejúcej choroby. Keď má vaše dieťa chrípku a už tri dni nemá teplotu, tak sa uspokojíte,“ objasňuje a chápe aj to, že „nám neverili, keď sme varovali pred druhou vlnou“.

„Absolvoval som desať epidémií a deväť z nich malo druhú vlnu“ hovorí ďalej. Tá sa zvyčajne začína importom. „My sme mali tú smolu, že sa tu udialo šesť udalostí za sebou, ktoré spolu nemali súvis, ale mali byť medzi nimi prestávky, a neboli.“

Má na mysli obnovenie futbalovej ligy, odložené svadby a oslavy, vrátili sa dovolenkári a rovno vhupli do škôl a kancelárií. „Mohlo sa uvažovať o odložení školského roka. Následne sa otvorili internáty, kam pricestovali aj študenti zo zahraničia. Nakoniec sa začala hrať aj hokejová liga a povolili sa všetky ostatné podujatia,“ vymenúva profesor. Podľa neho to ani nemohlo inak dopadnúť. „Ale nikomu nič nazazlievam,“ dodáva.



Ak podľa Matoviča nepríde na testovanie dostatok ľudí, jediným riešením bude asi úplný lockdown. „Ja som lekár a v medicíne máme vždy viac scenárov. Každopádne, všetky scenáre sú nepríjemné. Preto je dôležité, aby sme sa všetci spojili a pozvali čo najviac ľudí, aby uspokojili svoju zvedavosť a zároveň zistili, ako sa majú správať,“ hovorí Krčméry.

Pobyt v prírode dovolený aj pri zákaze vychádzania

Profesor by ľuďom odporučil, aby dbali na všetky potrebné opatrenia. „Ale to vôbec neznamená, aby nechodili von. Naopak, treba dodržiavať zdravý životný štýl. Ešte nás čaká pár slnečných dní, treba ich prežiť vonku, v prírode. Keď nemôžete ísť von, tak aspoň choďte na balkón prijímať vitamín D. Každý deň zjesť pol kila čerstvej zeleniny, pol kila ovocia, 20 minút pohybu, či už doma alebo vonku,“ uvádza na záver rozhovoru pre tvnoviny.sk návod, ako si posilniť organizmus nielen pred koronavírusom, ale aj chrípkou.