Komentár Lawrenca A. Franklina (Gatestone Institute)

Diplomatickým prejavom odvahy bola návšteva Vatikánu americkým ministrom zahraničia Michaelom Pompeom. 

Napriek tomu, že pápež odmietol stretnutie s americkým ministrom zahraničných vecí, Pompeo zopakoval svoje varovanie pre Svätú stolicu -  ak bude pokračovať v plánoch na obnovenie čínsko-vatikánskej dohody z roku 2018, ohrozí to morálnu autoritu katolíckej cirkvi. Pompeo tiež vyzval Vatikán, aby splnil svoje poslanie obhajovať ľudské práva v Číne, kde sú ničené katolícke kostoly a svätyne a väznení kňazi. Taktiež vyzval pápeža, aby prehodnotil obnovenie tajnej dohody s Pekingom, ktorá umožňuje Komunistickej strane Číny (ČKS) mať kľúčovú úlohu pri menovaní katolíckych biskupov v Číne.

Vatikán sa zdržal akýchkoľvek odsudzujúcich komentárov k prenasledovaniu, uväzneniu, mučeniu a núteným prácam miliónov ujgurských moslimov v provincii Sin-ťiang zo strany ČKS a mlčal o tom, že Peking porušuje svoj pakt s Hongkongom. Dohoda znela - ctiť si „jednu krajinu, dva systémy“ až do roku 2047. Čína tým porušila občianske práva občanov Hongkongu.



Pompeova dávka reality prišla pre Vatikán v chúlostivom okamihu. Talianski katolíci v diecéze Como v severnom Taliansku stále smútili nad vraždou otca Roberta Malgesiniho, ktorú spáchal ilegálny moslimský prisťahovalec z Tuniska. Pápež František, 27. septembra keď bol velebený Malgesini, presne na Svetový deň migrantov a utečencov, zbavil vraha zodpovednosti tým, že ho označil za duševne narušenú osobu (malata di testa). Pápež ani v minulosti nedokázal jasne a kategoricky odsúdiť Koránom ospravedlnený islamský terorizmus.

Vražda Malgesiniho je tragicky ironická - kňaz bol obhajcom migrantov a apoštolom bezdomovcov. Je možné, že vrah Mohmoudi Ridha - citovaný slovami: „Kňaz zomrel ako pes, to bolo správne.“ - bol tiež motivovaní veršami proti „neveriacim“ naplnenými násilím.

Pompeo zverejnil svoje varovanie na konferencii o náboženskej slobode, ktorú usporiadalo americké veľvyslanectvo vo Vatikáne. Kardinál Pietro Parolin, vatikánsky štátny sekretár a biskup Paul Gallagher, minister pre vzťahy so štátmi v rámci Svätej stolice, obaja neústupne trvali na tom, že odmietnutie pápeža stretnúť sa s Pompeom bolo bežným postupom, pretože „pápež odmieta stretnutie s politickými predstaviteľmi pred voľbami“. (Do prezidentských volieb v USA ostával zhruba mesiac.)



Skutočným dôvodom, prečo pápež Pompea neprijal, bola však pravdepodobne otvorená kritika ministra zahraničných vecí USA voči snahe pápeža o zmiernenie napätia s čínskym totalitným režimom, a to aj napriek absencii zjavného prínosu vyplývajúceho z doterajšej politiky Svätej stolice.

V polovici septembra napísal Pompeo článok v americkom katolíckom časopise First Things, v ktorom tvrdil, že čínsky ľud potrebuje morálne svedectvo a autoritu Vatikánu na podporu čínskych veriacich. Pompeo podporil svoj prípad upozornením na čínsku politiku odporujúcu vatikánskej náboženskej viere, vrátane núteného prerušenia tehotenstva a nedobrovoľnej sterilizácie.

Pompeova kritika dvojročnej čínsko-vatikánskej dohody zahŕňala: pokračujúce prenasledovanie katolíckych duchovných a veriacich v Číne Čínskou komunistickou stranou za to, že odmietli prijať komunistami ovládané náboženské inštitúcie, ako aj uväznenie významných vodcov katolíckych protestov v Hongkongu. Hongkonská federácia katolíckych študentov bola hnacou silou demonštrácií zameraných na boj proti ČKS v meste.



Snáď najpáľčivejšou kritikou v Pompeovom článku  bol jeho poukázanie na ostrý kontrast aktuálnej pozície Vatikánu ku komunistickej Číne s morálnym svedectvom Svätej stolice, ktoré pomohlo oslobodiť strednú a východnú Európy od komunizmu na konci 20. storočia.

Pompeove morálne rady pravdepodobne povzbudia tých duchovných na vysokej úrovni a mnohých katolíckych veriacich, ktorí tiež nesúhlasia s úsilím pápeža o normalizáciu väzieb na komunistickú Čínu. Najrešpektovanejším hlasom odporu proti politike Svätej stolice je kardinál Joseph Zen Ze-kiun, bývalý hongkonský arcibiskup. Zen priamo spochybňuje vieru vatikánskeho štátneho sekretára kardinála Parolina a tvrdí, že Parolin a pápež František zrádzajú vieru a svoje stádo tým, že uznávajú siedmich biskupov, ktorí boli nezákonne menovaní komunistickou stranou. Podľa kardinála Zena je pápež manipulovaný jeho poradcami.

Kardinál Charles Maung Bo, jangonský arcibiskup v Mjanmarsku (Barma) a predseda Katolíckej ázijskej biskupskej konferencie, je ďalším odporcom „otvorenia“ Vatikánu Číne. Kardinál Bo, ktorý obviňoval  Komunistickú stranu Číny pre jej „morálne zavinenie pandémie vírusu COVID“ tiež vyhlásil, že „ČKS je hrozbou pre celý svet“.

K zažívacím problémom Svätej stolice nepochybne prispela prítomnosť ďalších významných kritikov v rámci katolíckej hierarchie. Ako napríklad amerického kardinála Raymonda Burkeho, ktorý sa zúčastnil na podujatí veľvyslanectva USA, ktoré slúžilo ako platforma pre Pompeove poznámky na adresu Vatikánu. Pravdepodobne najdrsnejšie prijatý komentár bol na konci Pompeovho v článku, kde pripomenul Vatikánu radu apoštola Jána, že „pravda vás oslobodí“.



Pompeov postoj pripomína predchádzajúcu éru, keď sa zosúladila politika Vatikánu a USA. Práve v 80. rokoch 20. storočia nekompromisné odsúdenie ZSSR ako "ríše zla pápežom Jánom Pavlom II. a prezidentom Reaganom pomohlo zbúrať moskovskú „železnú oponu“. Možno sa víťazstvo Američanov v studenej vojne pápežovi Františkovi nepáči. Je to skutočne jeho zámer „premrhať všetku dobrú prácu, ktorú vykonal veľký Ján Pavol II. v snahe o ľudskú slobodu a dôstojnosť“?

Lawrence A. Franklin bol iránsky referent ministra obrany Rumsfelda. Pôsobil tiež v aktívnej službe u americkej armády a ako plukovník v zálohe vzdušných síl.