Chmelár: „Ak vláda nedokáže, že eliminovala riziko nákazy a ohrozenie zdravia počas testovania, je odmietnutie účasti legitímny dôvod na vyjadrenie občianskeho protestu, ktorý nemôže byť právne postihovaný“

Politický komentátor Eduard Chmelár na sociálnej sieti uviedol, že Igor Matovič robí zatiaľ všetko pre to, aby sa stal historicky prvým slovenským premiérom, ktorého s trochou zveličenia, rozzúrení občania hodia do Dunaja (do ktorého chcel pôvodne on hádzať testy na koronavírus).

Chmelár uviedol, že ešte nikdy v priebehu jedného dňa nedostal od ľudí toľko mailov a toľko otázok. „Zúfalých, nahnevaných, roztrpčených, zmätených, bezradných. Toľko zmätku zo strany vládnych orgánov som v živote nevidel a nechcem si predstaviť, ako budú vyzerať sociálne siete počas testovania.“

„Na úvod chcem vyjasniť jednu vec. Patrím medzi tých, ktorí od začiatku zdôrazňovali nevyhnutnosť protiepidemických opatrení a nesmierne ma hnevajú až urážajú popierači pandémie. To, čo si včera dovolili voči vdove po 48-ročnom obetavom lekárovi, ktorý podľahol pri práci koronavírusu, keď necitlivo až bezočivo vybľakovali pod jej statusom, ako by mala prežívať smútok a ako by mala radšej držať… to bolo niečo tak otrasné, až mi z toho ostal rozum stáť.“



Eduard Chmelár doplnil, že táto vec sa ho hlboko dotkla. „To najhoršie, čo odhalila súčasná doba, je pandémia bezohľadnosti, pri ktorej niektorí ľudia dostávajú nervové záchvaty, keď majú prejaviť ohľaduplnosť a ani hmatateľne dramatická situácia v nemocniciach ich nedokáže presvedčiť, že sa mýlili.“

Chaotickosť vládnutia

„Chcem hovoriť o nebezpečenstve, ktoré nám hrozí z najnekompetentnejšej vlády, aká tu nebola posledných päťsto rokov.“

Podľa Chmelára premiér Matovič mu môže a nemusí veriť, že by rád využil svoj vplyv vo svojej internetovej 42-tisícovej komunite a presvedčil ľudí o dôležitosti celoplošného testovania. Keby o tom bol presvedčený sám.

„Žiaľ, jeho chaotické riadenie ma dosiaľ nepresvedčilo, že sa to dá technicky a hlavne bezpečne zvládnuť. Tým skôr, že ľudia sami nemajú dôveru k premiérovi, ktorý riadi štát ako klaun manéž – keď sa mu niečo nepodarí, zabaví divákov iným číslom. Sme rukojemníkmi jeho šialených experimentov a uvedomuje si to čoraz viac ľudí.“



V tejto atmosfére totálnej nedôvery podľa politológa nemožno očakávať, že sa národ zomkne okolo „šaša“. „V jednom si môže byť už teraz istý: minimálne svojej chorej mame dôrazne neodporučím, aby sa vystavovala riziku nákazy a stala sa obeťou experimentu jedného psychopata, ktorý kvôli záznamu o prvenstve v európskych análoch šialeným spôsobom hazarduje s budúcnosťou tejto krajiny.“

„Uvedomte si to, prosím: tento nápad sa zrodil v jeho chorej hlave, nie na poradách odborníkov, ktorých postavil pred hotovú vec a zadal im v rekordne krátkom čase nesplniteľnú úlohu ako zlý kráľ v Dobšinského rozprávkach. Už stačí, pán premiér. S týmto národom ste sa už zahrávali viac než dosť.“

„Politický výpalník“

Chmelár dokonca predsedu vlády nazval „politickým výpalníkom“. „Na začiatku sa vyhrážal občanom, že ak neprídu na jeho testovaciu show, podá demisiu. Keď si uvedomil, aká je to hlúposť a že dal ľuďom do rúk motiváciu, prečo testy odignorovať, zmenil vyhrážku: ak na testy neprídu, pôjdu na desať dní do karantény. Ale to je podvod a zmena pravidiel uprostred hry. Ak vláda tvrdí, že testovanie je dobrovoľné, brutálne klame.“

„Dobrovoľnosť nepozná tresty. Máme povinné očkovanie, za nerešpektovanie ktorého hrozí pokuta. Ale nemáme dobrovoľné očkovanie, za odmietnutie ktorého dostanete trest. Je to niečo podobné, ako keby vám povedali, že vstupné na výstavu je dobrovoľné, ale keď nezaplatíte, dostanete nakladačku. Uvedomte si ešte jeden aspekt tohto nepremysleného plánu. Ak nepríde na testy čo i len 20 % občanov (čo je viac ako pravdepodobné), do karantény pôjde na desať dní približne 1 milión ľudí. To spôsobí podobné ekonomické škody ako lockdown.“

Občianska neposlušnosť

„Preto verejne vyhlasujem, že ak vláda presvedčivo nedokáže, že eliminovala riziko nákazy a ohrozenie života a zdravia občanov počas testovania, je odmietnutie účasti legitímny dôvod na vyjadrenie občianskeho protestu, ktorý nemôže byť právne postihovaný.“

Chmelár napísal, že ešte nikdy nebola Slovenská republika tak blízko k uplatneniu čl. 32 Ústavy SR, ktorý hovorí: „Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.“

„Priznám sa, že k uplatneniu tohto ústavného článku som bol doteraz skeptický. A aj teraz nabádam k maximálnej opatrnosti. Doteraz sa ho totiž chytali len okrajové skupinky ľudí, ktorých volám nepríčetní, ak ich nechcem nazvať priamo extrémisti. V rukách bláznov, ktorí si to predstavujú ako Hurvínek válku, je tento nástroj absolútne nepoužiteľný až nebezpečný. Musíme starostlivo skúmať, či boli naplnené podmienky použitia tohto ústavného článku.“

Dodal, že právo na odpor alebo občianska neposlušnosť proti tomu, kto zneužíva moc, je veľmi staré a jeho história siaha až do obdobia starovekého Grécka. „Z hľadiska svojho uplatňovania v praxi je však táto právna úprava veľmi nejednoznačná.“



„Doterajšie ústavy platné na území Slovenska (1848, 1920, 1948, 1960) právo na odpor nepoznali. V Ústave Slovenskej republiky však ide o základné ľudské právo. Z jeho doterajšieho výkladu vyplýva, že nestačí, keď štátna moc odstraňuje alebo spochybňuje len niektoré ľudské právo alebo slobodu – musí ísť o odstraňovanie alebo pokus o likvidáciu demokratického poriadku ako celku.“

Podľa Chmelára občania teda môžu legálne uplatniť právo na odpor vtedy, ak sú zároveň splnené dve ústavné podmienky: je znemožnená činnosť ústavných orgánov a je znemožnené účinné použitie zákonných prostriedkov. „Ide teda o krajný prostriedok, po ktorom môžu občania siahnuť vtedy, ak orgány verejnej moci nedokážu alebo nechcú zabezpečiť demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd.“

Vágna ústava

Politológ Chmelár doplnil, že za takýchto okolností je právo na odpor legálnou možnosťou občanov vziať právo do svojich rúk a konať namiesto štátu.

„Z uvedeného vyplýva, že tento nástroj by sa mal používať veľmi uvážlivo a zriedkavo – až vtedy, keď sa vyčerpajú všetky možnosti vyplývajúce z právneho poriadku Slovenskej republiky.“



V tomto zmysle je podľa slov Chmelára Ústava SR napísaná veľmi vágne. „Takže na posúdenie situácie potrebujete nielen právnu erudovanosť, ale aj občiansku odvahu. Vysvetlím to na príklade práva na štrajk, ktoré má tiež určitú povahu práva na odpor.“

„Toto právo je garantované v čl. 37, ods. 4 Ústavy SR, pričom je tam poznámka, že podmienky ustanoví zákon: ani po 28 rokoch takýto zákon prijatý nie je, čiže ak si chceli pracujúci otestovať jeho účinnosť, museli tak urobiť v praxi. Nemusím zdôrazňovať, že pod občianskou neposlušnosťou si nepredstavujem vylamovanie brány, rozbíjanie výkladov a hádzanie dlažobných kociek, ale pasívny odpor: odmietanie poslušnosti vládnych nariadení. Iba takýto odpor má mravný rozmer: chuligánov ľahko rozoženú a zdiskreditujú, ale silu ducha nepremôžu.“

Na záver Chmelár uviedol, že si nemyslí, že situácia už dozrela tak ďaleko. „Ale varujem predsedu vlády, že ak sa bude správať tak ako doteraz, jednať s občanmi ako s poddanými, trestať ich ako neposlušné deti, prekračovať svoje právomoci, vyhrážať sa oponentom smrťou, nerešpektovať zákony a rozhodovať podľa momentálnej nálady, stane sa najnenávidenejším premiérom v dejinách tohto štátu a obávam sa, že neodíde z úradu pokojne.“