Začiatkom sedemdesiatych rokov začal Larry Flynt, budúci magnát sex-priemyslu, premieňať malú sieť striptízových klubov v Ohiu na zárodok vydavateľského impéria.

Hustler bol provokatívne pornografický časopis. Sexuálny priemysel založený v samotnom srdci Ameriky bol v tom čase síce nevďačným, ale o to lukratívnejším podnikaním. Larry sa však chcel nejako presadiť. Jeho povolanie mu bolo koníčkom. Bol šikovný, pracovitý, neúnavný a nezlomný.

Igor Matovič začínal podobne.

Správne vycítil, čo môže mať obchodný úspech. Založil sieť regionálnych inzertných novín na Slovensku, drel ako kôň, začal zarábať, štátu platil jedny z najvyšších podnikateľských daní. Postavil sa na odpor proti systému a moralizovaniu o morálke.

Flyna za jeho postoje a podnikanie nenávidela a odsudzovala tá moralizujúca polovica Ameriky. Druhá polovica ho zbožňovala a želala mu úspech. Larry Flint a Igor Matovič bol pre ňu predzvesťou novej slobody.

Tu sa podobnosť dvoch nadšencov na dvoch koncoch sveta prudko končí. Ten náš začína rapídne strácať svoju fanúšikovskú polovicu. Kedy ste naposledy videli tlačovku Igora Matoviča, na ktorej vystupuje spolu s koaličnými partnermi? Scéna za "kecpultom" sa zúžila iba na vlastných ministrov.

V tomto konkrétnom prípade plošného testovania však ide o celoštátnu akciu, vyžadujúcu si podporu všetkých voličov. No Matovič ide do toho len sám so svojimi vernými. Ak médiá požiadajú predstaviteľov koaličných strán o ich názor, buď sa nevyjadria, alebo vyslovia iba akúsi formálnu frázu. Nič konkrétne, čo by Matoviča mohlo nebodaj uraziť.



Keby pred rokom Igor Matovič počas vlády Petra Pellegriniho zvolal svojich priaznivcov a podporovateľov na celoplošné testovanie, prišli by do nohy. Bez reptania, bez váhania, bez protiargumentov. Zúčastnili by sa a išli by za ním, prejavujúc mu tak svoju podporu. V tom istom počte, v akom ho podporili vo voľbách. Prišli by všetci tí, ktorí si želali zmenu, dúfali v zákonnosť a nemali dôveru v obohraté retušované tváre a slogany.

Ľud vs Larry Flyn

Film s dvomi nomináciami na Oscara sa za necelý rok stal prepadákom. Pornografia tej prvej polovice stále zostáva pornografiou a sloboda tej druhej je v čoraz vzdialenejšom nedohľadne. Rozplýva sa spolu s takmer každým verejným vystúpením Igora Matoviča.

Verím, že to myslí dobre, ale viem, že to robí zle. Dobrý veliteľ ženie svoje vojsko do možno aj posledného boja motiváciou, nie vyhrážkami na tému sloboda. Sloboda je príliš citlivý pojem. V mnohých ten najcitlivejší. V čase, keď vodca nasadzuje posledné zbrane, slová o stavaní k múru nepovzbudia. Naopak.

Ľud sa Larrymu Matovičovi vzoprel.

Ľud, uštvaný pol rokom strachu, neistoty, straty zamestnaní, ľud, strácajúci svojich blízkych, ilúzie, nádej. Ľud, ktorý počúva vyhrážky na tému ešte väčšieho obmedzenia jeho (ne)slobody. Ľud, ktorému berú to posledné čo mal - víziu lepšieho Slovenska, ktorého sa raz možno dožije.

Pritom stačilo tak málo. Stačilo azda iba na začiatku leta nepodľahnúť kampani lacných médií o potrebe uvoľňovania a snobskému nadávaniu na Matoviča, lebo "on je ten, kto nám bráni žiť". Pritom, vtedy stála tá jeho polovica ešte bezvýhradne za ním. A koaliční partneri tiež. Lenže, to bolo vtedy. A dnes je dnes.

Ľud versus Larry Matovič. Kauza, ktorá sa vrátila, avšak už nie vo Formanovej oscarovej réžii.