Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan naďalej uráža a vyhráža sa Arabom, konkrétne tým, ktorí žijú v Perzskom zálive.

Mnoho Arabov je znepokojených Erdoganovými hrozbami ich krajinám a jeho neustálym zasahovaním do vnútorných záležitostí. Niektorí Arabi hovoria, že nastal čas postaviť sa Erdoganovi a ukončiť jeho „zlomyseľné“ schémy proti arabským krajinám.

V uplynulých dňoch sa mnoho Arabov dostalo na sociálne médiá a ďalšie platformy, aby odsúdili  Erdoganove posledné urážlivé poznámky a zahalené hrozby voči ich krajinám. Reagovali na vyhlásenia Erdogana, ktorý 1. októbra tureckým zákonodarcom povedal : „Niektoré krajiny v našom regióne včera neexistovali a možno nebudú existovať v budúcnosti, ak však dá Boh, budeme v tomto regióne vztyčovať svoju vlajku navždy. “ Mal zjavne na mysli Saudskú Arábiu, Spojené arabské emiráty, Omán a ďalšie krajiny Perzského zálivu.

Turecký prezident vystúpil s prejavom na otvorení 27. legislatívneho zasadnutia parlamentu svojej krajiny. Erdogan v reakcii na smrť emíra Kuvajtu šejka Sabaha Al-Ahmada Al-Sabaha uviedol : „Kuvajtský emír bol iný, racionálny a múdry vodca, na rozdiel od vládcov niektorých krajín v regióne, ktorých rozhodnutia nezodpovedajú rozumu, logike a spravodlivosti."



Erdoganove vyhlásenia vyvolali vlnu protestov a odsúdení v štátoch Perzského zálivu, ktoré jeho vyjadrenia považovali za „nepriateľské voči Arabom“ a za „vyhlásenie vojny Arabom“. Niektorí sa dokonca pýtali, či sa Erdogan pripravuje na zvrhnutie arabských režimov.

Keď Erdogan zverejnil videoklip so svojimi vyhlásenami na svojom arabskom účte na Twitteri, kde sa výslovne pokúsil zaslať varovanie Arabom, saudský politický analytik Abdel Hameed Yahya napísal: „Erdogan to zverejnil na svojom arabskom účte s arabským prekladom. Toto je prinajmenšom vyhlásenie vojny."

Yayha a niekoľko arabských politických analytikov a komentátorov uviedlo, že Erdogan „má projekt hegemónie a vplyvu, ktorý sa v konečnom dôsledku podobá iránskemu projektu, aj keď sa líšia nástrojmi a metódou implementácie." A londýnske panarabské noviny Al-Arab im dávajú za pravdu: "Zatiaľ čo Irán využíva sektárstvo prostredníctvom svojich milícií a splnomocnencov, Turecko použilo ďalšie nástroje, z ktorých najdôležitejší je politický islam zastúpený organizáciou Moslimské bratstvo.“



"Turecko roky pokračovalo v tajnom vykonávaní svojej agendy, ale jej skutočná tvár sa začala objavovať na verejnosti. Vo svetle vnútornej hospodárskej krízy a vonkajších neúspechov Turecka nezostávala pre Erdogana iná možnosť, len vyraziť do boja," uvádzajú Al-Arab.

Saudský politický aktivista Munther Al Sheikh Mubarak poznamenal : "Možno bude október zlomovým bodom v jednaní s Erdoganom. Jeho jasné hrozby si vyžadujú, aby štáty Perzského zálivu prijali jasné opatrenia proti Turecku ukončením všetkých vzťahov s ním. Drž hubu, Erdogan!"

Predsedníčka bahrajnskej asociácie novinárov Adheya Ahmed Al-Sayedová uviedla, že Erdoganove hrozby voči štátom Perzského zálivu treba chápať ako „správu pre všetkých, ktorých Erdogan podvedie. Jeho hrozba voči našej krajine je jasná a nie skrytá“. Dva populárne hashtagy na Twitteri odrážajú rastúce znepokojenie Arabov ohľadne Erdoganových zámerov a hrozieb : „Arabi sú červená čiara, ktorá by sa nemala prekročiť“ a „Erdogan sa vyhráža Arabom“.



Niekoľko používateľov sociálnych médií v Perzskom zálive obvinilo Erdogana zo snahy o zvýšenie jeho popularity „urážkou krajín Perzského zálivu a prejavom pohŕdania Arabmi“. Egyptský politický mysliteľ Magdi Khalil, prezident Fóra slobody na Blízkom východe, napísal, že Erdogan „kráča v iránskych stopách náborom extrémistov v prospech jeho nebezpečného projektu rozširovania. Erdogan," dodal, „je pre svet nebezpečný človek“.

Saudský spisovateľ a politický analytik Abdullah Al-Otaibi napísal, že Erdogan vysiela „žoldnierov“ do bojov v Sýrii, Iraku a Líbyi, aby dokázali, že je budúcim osmanským kalifom. „V Sýrii sa Turecko prezentovalo ako podporovateľ a záchranca sýrskeho ľudu zo strany svojej armády a politického vedenia,“ uviedol Al-Otaibi. "Potom vyšlo najavo, že tureckým cieľom bolo ovládnuť severnú Sýriu a urobiť zo sýrskej mládeže armádu žoldnierskych milícií, ktorú by Turecko využilo na dosiahnutie svojich expanzívnych ambícií v arabských krajinách. Turecko zasiahlo svojimi ozbrojenými silami v severnom Iraku pod zámienkou prenasledovania členov Kurdskej strany pracujúcich. Turecko porušilo irackú a líbyjskú zvrchovanosť a svet sa iba prizeral.  Irán a Turecko šíria chaos v krajinách, do ktorých tieto dve krajiny zasahovali, a podporujú terorizmus, nasadenie milícií a transport žoldnierov."



Egyptský spisovateľ Emil Amin opísal Erdogana ako „bludného a zlého človeka“. "Erdogan, je v maximálnej miere zaneprázdnený zahraničnými inváziami a snami o obnovu Osmanskej ríše,“ dodal Amin.

Emirátsky spisovateľ Abdel Rahman Al-Naqbi písal o Erdoganovom počínaní ako o „špinavom triku“, aby odpútal pozornosť od svojich problémov doma. „Neprejde týždeň, aby Erdogan neprišiel s ohnivými vyhláseniami, ktoré obsahujú priamu alebo implicitnú hrozbu pre štáty Perzského zálivu a Egypt,“ uviedol Al-Naqbi. "Tieto nepretržité vyhlásenia naznačujú rozsah nepokojov a výziev, ktorým čelí v Turecku, najmä v hospodárskej oblasti. Tento starý politický trik, ktorý odvádza turecký ľud od zlyhania vládnuceho režimu pri riešení vnútorných problémov sa stále smiešnym spôsobom používa. Takýto nezmysel nie je vhodný pre bežného politika, nieto pre prezidenta islamského štátu, ktorý uráža a ohrozuje moslimské krajiny."



Saudský politický analytik Abdullah Farraj Al-Sharif uviedol, že Turecko a Irán sa stali dvoma najnepriateľskejšími krajinami voči Saudskej Arábii. „Konfrontácia s nimi je povinná,“ uviedol . „Tieto dve krajiny sú nepriateľské voči Saudskej Arábii z pochopiteľných dôvodov.“ Ďalší saudský spisovateľ Mohammed Al-Saaed porovnal Erdogana s bývalým líbyjským diktátorom Moammarom Kaddáfím. „Erdogan si myslí, že je vládcom regiónu,“ vyhlásil Al-Saaed a označil tureckého prezidenta za klamára a ignoranta.

"Notoricky známe správy, ktoré vysiela krajinám a národom v regióne bez akýchkoľvek rozumných pochybností potvrdzujú, že čelíme novému Kaddáfímu. To, čo dnes Erdogan robí, je rozbíjanie základov moderného tureckého štátu, kameň po kameni, a ničenie jeho hodnôt."

Abdel Aziz Razan, saudský poradca z Centra pre arabsko-ruské štúdie, vyzval medzinárodné médiá, aby odhalili Erdoganove „zločiny“ proti Arabom. „Musia byť odhalené jeho zločiny proti arabským národom, napríklad jeho masakry proti sýrskemu ľudu, proti Kurdom v irackej oblasti Kurdistanu a v Líbyi porušením líbyjskej suverenity a vyslaním sýrskych žoldnierov do tejto krajiny.“



Takéto silné reakcie Saudov a ďalších Arabov na Erdoganove pohŕdavé vyhlásenia ukazujú, že Arabi už chápu, že by sa mali Erdogana a jeho priateľov v Iráne báť. V očiach týchto Arabov predstavuje Erdogan a jeho iránsky spojenec skutočnú hrozbu pre ich bezpečnosť a stabilitu.

Na základe týchto reakcií bude možno viac arabských krajín nasledovať Spojené arabské emiráty a Bahrajn pri podpise diplomatických dohôd s Izraelom. Ako sa ukazuje, štát Izrael je strategickým a silným spojencom, ktorý môže pomôcť arabským krajinám zabrániť Turecku a Iránu v šírení ich nákazy terorom na Blízkom východe.

Khaled Abu Toameh, ocenený novinár pôsobiaci v Jeruzaleme, je členom Shillman Journalism Fellow v Gatestone Institute.