Zmeny v Amazónii vyháňajú vysídlené druhy zvierat, od netopierov cez opice až po komáre, do nových oblastí

Vedci tvrdia, že rozširujúce sa pastviny a expandujúce farmy do amazonského dažďového pralesa môžu otvoriť cestu pre nový brazílsky export. Okrem hovädzieho a sójového bôbu začne krajina vyvážať aj pandemické choroby, píše aljazeera.com. Zmeny v Amazónii vyháňajú vysídlené druhy zvierat, od netopierov cez opice až po komáre, do nových oblastí a zároveň otvárajú región príchodom druhov pochádzajúcim zo savany, ako napríklad hlodavcom.

Tieto posuny v kombinácii so zvýšenými ľudskými interakciami so zvieratami ( počas toho ako sa ľudia dostávajú hlbšie do lesa ), zvyšujú pravdepodobnosť, že medzi druhmi preskočí virulentný vírus, baktéria alebo huba, uviedol výskumník z Národného ústavu pre výskum v Amazónií, Adalberto Luis Val ( INPA) so sídlom v Manause. Klimatická zmena, ktorá vedie k zmenám teploty a množstvu zrážok, zvyšuje tieto riziká, uviedol biológ. "Existuje veľké znepokojenie, pretože ... dochádza k vytesňovaniu organizmov. Snažia sa prispôsobiť, čeliť týmto novým náročným scenárom zmenou miest,“ uviedol Val v telefonickom rozhovore.

Inštitút Evandro Chagas, organizácia zaoberajúca sa výskumom verejného zdravia v meste Belem, identifikovala v Amazónii asi 220 rôznych typov vírusov, z ktorých 37 môže spôsobiť choroby u ľudí a 15 z nich má potenciál spôsobiť epidémie, vyhlásil Val. Vírusy, ktorým možno budeme v budúcnosti čeliť zahŕňajú rad rôznych odrôd encefalitídy, ako aj západonílsku horúčku a rocio, brazílsky vírus z tej istej rodiny vírusov, ktoré majú na zodpovednosti žltú zimnicu a západonílsku horúčku, poznamenal v článku, ktorý v máji zverejnila Brazílska akadémia vied.

Val uviedol, že je obzvlášť znepokojený arbovírusmi, ktoré môžu byť prenášané hmyzom, ako sú komáre prenášajúce horúčku dengue a Zika.

Prelievanie

Cecilia Andreazzi, výskumná pracovníčka z nadácie Oswaldo Cruz, významného inštitútu pre verejné zdravie v Brazílii, uviedla, že súčasný nárast odlesňovania a požiare v Amazónii môžu viesť k novým stretnutiam druhov počas toho ako sa premiestňujú. Každé takéto stretnutie prináša možnosť transformácie existujúceho patogénu alebo aj možnosť preskočenia z druhu na druh. Ekologička mapuje už existujúce choroby medzi brazílskymi zvieratami a vytvára matematické modely o tom, ako meniaca sa tvár krajiny „ovplyvňuje štruktúru interakcií".

To, čo hľadá, sú pravdepodobné príležitosti „prelievania“, keď sa patogén z jedného druhu môže začať vyskytovať v systéme iného druhu a potenciálne tak vytvárať nové ochorenia. Zdá sa, že v Číne sa presne toto stalo s vírusom, ktorý spôsobuje COVID-19.

„Krajiny s obrouskou diverzitou a s vysokou sociálnou zraniteľnosťou a rastúcou degradáciou životného prostredia sú náchylné na šírenie patogénov z divočiny na človeka a vyžadujú politiku zameranú na zabránenie vzniku zoonóz ( infekcie alebo ochorenia, k prenosu ktorých môže dôjsť priamo alebo nepriamo medzi zvieratami a ľuďmi ),“ napísala spolu s ďalšími výskumníkmi do vedeckého časopisu The Lancet v septembri. Brazília už podľa nich zažila „jasné varovania“ pred rastúcim problémom, pri ktorom sa objavila brazílska hemoragická horúčka, hantavírusy prenášané hlodavcami a arbovírus prenášaný komármi nazývaný oropouche.

Amazónia zaznamenala tento rok jedny z najhorších požiarov za posledných desať rokov, hlavne vďaka odlesňovaniu a zaberaniu domorodej pôdy. Tieto kroky prichádzaju z pera pravicového prezidenta Jairoma Bolsonaroma, ktorý nalieha na to, aby sa táto oblasť rozvíjala ako prostriedok boja proti chudobe. Vo svojom prejave pred Valným zhromaždením Organizácie Spojených národov minulý mesiac nahnevane poprel existenciu požiarov v amazonskom pralese a označil ich za „lož“, a to napriek údajom poskytnutým jeho vlastnou vládou, ktoré ukazujú tisíce požiarov šíriacich sa celým regiónom.

„Viňte netopiera"

Joao Paulo Lima Barreto, člen pôvodného obyvateľstva Tukana, uviedol, že jedným zo spôsobov boja proti vzniku nových pandemických hrozieb je znovuobjavenie starých poznatkov o vzťahoch medzi živými bytosťami. Barreto, ktorý vykonáva doktorandský výskum šamanistických poznatkov a liečenia na Federal University of Amazonas, vytvoril Bahserikowi’i. Je to centrum domorodej medicíny, ktoré prináša poznatky šamanov z Horného Ria Negro do Manausu, najväčšieho mesta Amazónie.

Žiada, aby sa domorodé znalostné systémy brali vážne. „Model nášho vzťahu s okolím je nesprávny,“ povedal v telefonickom rozhovore pre nadáciu Thomson Reuters Foundation. Keď sa objaví nová choroba, "je veľmi ľahké obviňovať netopiera, obviňovať opicu a prasa," povedal Barreto. "Ale v skutočnosti to ( choroby ) spôsobuje človek vo vzťahu, ktorý budujeme s vlastníkmi priestoru." Bez adekvátnej ochrany lesov, riek a zvierat sa vytvára nerovnováha a choroby, pretože ľudia nerešpektujú prírodné entity známe šamanom ako „wai-mahsa“.

Andreazzi uviedla, že obzvlášť silné riziká chorôb pochádzajú z premeny amazonského lesa na otvorenejšie pastviny a polia podobné savane, ktoré priťahujú vačkovce a tiež hlodavce prenášajúce hantavírusy. "Ak transformujete Amazonku na pole, vytvárate tým istú medzeru" a rôzne druhy môžu rozšíriť svoje pôsobenie, aby ju vyplnili, povedala, s tým, že "počet týchto druhov sa výrazne zvyšuje".

Zoči-voči odlesňovaniu sa zvieratá „presúvajú a sťahujú. A patogén, vírus ... hľadá hostiteľov“. Je to situácia, ktorá podľa nej vytvára„ veľmi vysokú adaptačnú schopnosť ( chorôb )“. Andreazzi sa však obáva starých, ale aj nových chorôb. Ako sa Amazónia mení, nové ohniská hrozieb ako je malária, leishmanióza a Chagasova choroba ( prenášaná „bozkávacími chrobákmi“ a schopná spôsobiť poškodenie srdca ) boli podľa nej spozorované. "O nových chorobách sa ani nemusíme rozprávať," povedala Andreazzi. "Už tie staré známe nesú veľké riziká."