Komentár Zacka Browna, politického spolupracovníka v Plowshares Fund, globálnej bezpečnostnej nadácii ( nationalinterest.org)

Prečo americké jadrové zbrane v Európe už nemajú zmysel

Americké taktické jadrové zbrane v Európe prežili svoju užitočnosť a mali by byť prinesené domov, tvrdil Mike Sweeney, expert na národnú bezpečnosť a spolupracovník v think tanku Defence Priority. "Je to druh zabudnutého problému," vysvetlil v rozhovore pre podcast Press the Button ( Stlačte tlačidlo ). Počas studenej vojny roztrúsili Spojené štáty americké množstvo menších, takzvaných „bojiskových“ jadrových zbraní po vtedajšej Severoatlantickej aliancií, aby vyrovnali nadradenosť sovietskych síl na kontinente.

Keď napätie spolu so Sovietskym zväzom vyprchalo, americkí prezidenti začali tieto zbrane nosiť domov. Ale zhruba 150 z nich zostáva na území Európy, čo vyvoláva vážne problémy okolo stratégie a aliančnej politiky. Pokiaľ ide o stratégiu, nie je jasné, prečo sú bomby v Európe stále potrebné. Hlavná hrozba, ktorú tieto zbrane zdanlivo kompenzujú - ruská stratégia „eskalácie na deeskaláciu“, kde nukleárna demonštrácia prinúti NATO ustúpiť počas bojov v Pobaltí - pravdepodobne neexistuje. "Pri pohľade na ruskú doktrínu to nie je to, čo by urobili," vysvetlil Sweeney. "Za tie roky skutočne zúžili podmienky, za ktorých by boli ochotní použiť jadrové zbrane."

To môže platiť najmä pre pobaltský región, kde Rusko už má značnú vojenskú výhodu. V sérii bojových hier RAND, ktorá sa konala v rokoch 2014 a 2015, ruské konvenčné sily napadli Estónsko a Lotyšsko a za menej ako tri dni ich prevalcovali. V takom scenári, pýta sa Sweeney, prečo by Moskva cítila potrebu nariadiť jadrový útok ? A napriek tomu, aj keby to hneď tak bolo, nie je jasné, že americké taktické jadrové bomby by mohli hrať úlohu pri akejkoľvek reakcii.

Ako použiť nukleárne zbrane ?

Prvá otázka je spojená s procedúrami. Ako Sweeney vysvetlil, na použitie nukleárnych bômb potrebujú miestni velitelia povolenie od veliteľa NATO a vojenského výboru, ktorý potom žiadosť postúpi americkému prezidentovi. Aj keby prezident povolil ich použitie, jednotlivé štáty NATO, v ktorých sa nachádzajú tieto zbrane, by mohli teoreticky útok vetovať. Ale za predpokladu, že NATO je v úplnej zhode (a to je veľký predpoklad), skutočné použitie amerických taktických jadrových zbraní by mohlo byť ešte zrušené základnými operačnými otázkami.

Prvá otázka je spojená s doručením. "Dotyčná zbraň, B61, je základná bomba voľného pádu," vysvetlil Sweeney, zatiaľ čo lietadlá NATO, ktoré ich prepravujú, sú "stíhačkami štvrtej generácie", ktoré sú náchylné na zostrelenie pokročilou ruskou protivzdušnou obranou.

Druhá otázka sa týka zacielenia. Bolo to síce hrôzostrašné, ale geografia studenej vojny umožnila jadrový útok NATO, ktorý by nezasiahol samotný ZSSR. "Teraz, kvôli rozpadu Sovietskeho zväzu a rozšíreniu NATO, neexistuje táto stredná cesta," uviedol Sweeney. Velitelia NATO zvažujúci použitie jadrových zbraní by čelili nešťastnej voľbe medzi spojeneckými krajinami (Pobaltie), potenciálne neutrálnymi aktérmi (Bielorusko) alebo samotným Ruskom, ktoré by potenciálne vyvolali širšiu jadrovú výmenu.

Vzhľadom na toto všetko, prečo stále majú USA v Európe taktické jadrové zbrane?

Veľkou časťou odpovede je podľa Sweeneyho zotrvačnosť a aliančná politika - najmä okolo starej myšlienky „zdieľania jadrového bremena“. Na začiatku konfrontácie so Sovietskym zväzom USA rozšírili jadrové zastrašovanie na svojich kľúčových spojencov a zaviazali sa, že v ich mene použijú jadrové zbrane, ak niekedy dôjde k tomu, že budú čeliť útoku. "To je zjavné, že podstupujeme značné riziko," povedal Sweeney. "A počas studenej vojny sa vždy diskutovalo o tom, ako pádne boli tieto záruky." Častou otázkou bolo, či sú USA pripravené „vymeniť New York za Paríž“.

USA a NATO zaviedli systém, v ktorom krajiny NATO, „prevezmú časť bremena tohto jadrového odstrašujúceho prostriedku, a to jednak prostredníctvom hostenia týchto zbraní a aj prostredníctvom udržiavania síl na ich prípadné použitie a to všetko “v snahe„ spojiť obe strany Atlantiku.“

Teraz však toto usporiadanie čelí novej hrozbe: demografii. "Ako Amerika starne, je stále menej ľudí s priamymi spomienkami na studenú vojnu," vysvetlil Sweeney. "Neviem, či Zoomeri a Millenniali majú vrodené spojenie s NATO tak, ako to mali ľudia, ktorí vyrastali počas studenej vojny." Varoval, že bez tohto zväzku bude ťažšie presvedčiť Američanov, aby šli do vojny bojovať o miesta, ako je Pobaltie - najmä do vojny, kde hrozí útok nukleárnymi zbraňami.

"Takže ak si chce NATO udržať USA, nie sú to jadrové zbrane, ktoré im pomôžu," uviedol. "Odpoveďou je NATO, ktoré ukazuje, že si môže dovoliť minúť peniaze na vytvorenie konvenčných kapacít, pomocou ktorých môže odradiť Rusko." "Ak záložnou možnosťou budú aj naďalej americké jadrové zbrane, bude to v nadchádzajúcich rokoch znamenať zánik NATO."